„Zachovávajte pokoj so všetkými ľuďmi“

„Ak je to možné, pokiaľ to záleží na vás, zachovávajte pokoj so všetkými ľuďmi.“ ​(RIM. 12:18)

1., 2. a) Na čo Ježiš upozornil svojich nasledovníkov? b) Kde nájdeme rady, ako reagovať na odpor?

JEŽIŠ upozornil svojich nasledovníkov, že sa stretnú s odporom národov tohto sveta a večer pred svojou smrťou im objasnil prečo. Apoštolom povedal: „Keby ste boli časťou sveta, svet by mal rád to, čo je jeho. Keďže však nie ste časťou sveta, ale ja som si vás vyvolil zo sveta, preto vás svet nenávidí.“ ​(Ján 15:19)

² Apoštol Pavol osobne zakúsil pravdivosť Ježišových slov. V druhom liste svojmu mladému spoločníkovi Timotejovi napísal: „Ty si však verne nasledoval moje učenie, moju životnú cestu, moje predsavzatie, moju vieru, moju zhovievavosť, moju lásku, moju vytrvalosť, moje prenasledovania, moje utrpenia.“ Potom dodal: „Všetci tí, čo si želajú žiť v zbožnej oddanosti v spoločenstve s Kristom Ježišom, budú takisto  prenasledovaní.“ ​(2. Tim. 3:10–12) V 12. kapitole listu Rimanom dal Pavol vtedajším kresťanom múdre rady, ako reagovať na odpor. Jeho slová môžu v tomto čase konca viesť aj nás.

„Robte znamenité veci“

3., 4. Ako môžeme radu z Rimanom 12:17 uplatniť a) v nábožensky rozdelenej domácnosti? b) vo vzťahu k susedom?

³ Prečítajte Rimanom 12:17. Pavol uviedol, že keď sa stretneme s nepriateľstvom, nemáme odplácať rovnakou mincou. Poslúchať túto radu je zvlášť dôležité v domácnostiach, ktoré sú nábožensky rozdelené. Kresťanský manželský partner odolá pokušeniu odplatiť neláskavé slovo či skutok inou neláskavosťou. ‚Odplácanie zlého zlým‘ nevedie k ničomu dobrému. Naopak, taký postoj situáciu len zhorší.

⁴ Pavol odporúča niečo lepšie: „Robte znamenité veci pred očami všetkých ľudí.“ Manželka, ktorá prejavuje manželovi úprimnú láskavosť, aj keď povedal niečo nepekné o jej viere, môže predísť hádke v rodine. (Prísl. 31:12) Carlos, ktorý je v súčasnosti členom rodiny Bétel, rozpráva, ako jeho matka prekonala silný odpor jeho otca tým, že bola stále láskavá a dobre sa starala o domácnosť. „Nás deti povzbudzovala, aby sme sa k nemu vždy správali s úctou. Trvala na tom, aby som s ním hrával petank, i keď ma to veľmi nebavilo. Ale jemu to vždy zlepšilo náladu.“ Časom začal študovať Bibliu a dal sa pokrstiť. Keď ide o robenie ‚znamenitých vecí pred očami všetkých ľudí‘, Jehovovi svedkovia často rozptyľujú predsudky tým, že poskytujú praktickú pomoc susedom postihnutým katastrofou.

Roztaviť odpor ‚žeravým uhlím‘

5., 6. a) Čo znamená zhrnúť „žeravé uhlie“ na hlavu nepriateľa? b) Porozprávaj miestnu skúsenosť, z ktorej vidno, ako môže uplatnenie rady z Rimanom 12:20 priniesť dobré výsledky.

⁵ Prečítajte Rimanom 12:20. Pri výbere slov zapísaných v tomto verši mal Pavol nepochybne na mysli to, čo čítame v Prísloviach 25:21, 22: „Ak ten, kto ťa nenávidí, je hladný, daj sa mu najesť chleba; a ak je smädný, daj sa mu napiť vody, lebo zhrnieš uhlíky na jeho hlavu, a Jehova sám ťa odmení.“ Vzhľadom na to, aké rady dal Pavol v 12. kapitole Rimanom, sotva chcel povedať, že obrazné žeravé uhlie má odporcu potrestať alebo zahanbiť. Príslovie, ako aj podobné Pavlove slová určené Rimanom zrejme poukazujú na starovekú metódu tavenia rudy. Anglický učenec Charles Bridges žijúci v 19. storočí napísal: „Obklop nepoddajný kov zdola i zhora; neurob len  to, že by si ho položil na oheň, ale nahrň žeravé uhlíky aj naň. Len málo sŕdc je takých tvrdých, že by ich neroztopilo ani mocné pôsobenie trpezlivej, planúcej lásky plnej sebazaprenia.“

⁶ Láskavé skutky dokážu podobne ako „žeravé uhlie“ zohriať srdce odporcov a možno aj roztaviť ich nepriateľský postoj. Láskavosť môže obmäkčiť ľudí, aby zaujali priaznivejší postoj k Jehovovmu ľudu i k biblickému posolstvu, ktoré zvestujeme. Apoštol Peter napísal: „Udržte si znamenité správanie medzi národmi, aby v tom, v čom proti vám hovoria ako proti zločincom, v dôsledku vašich znamenitých skutkov, ktorých sú očitými svedkami, oslavovali Boha v deň jeho prehliadky.“ ​(1. Petra 2:12)

„Zachovávajte pokoj so všetkými ľuďmi“

7. Čo je pokoj, ktorý zanecháva Kristus svojim učeníkom, a k čomu by nás mal podnecovať?

⁷ Prečítajte Rimanom 12:18. V posledný večer, ktorý Ježiš strávil s apoštolmi, im povedal: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam.“ ​(Ján 14:27) Pokoj, ktorý Kristus zanecháva svojim učeníkom, je vnútorný pocit, ktorý zažívajú, keď cítia, že Jehova Boh a jeho milovaný Syn ich milujú a schvaľujú. Tento vnútorný pokoj by nás mal podnecovať, aby sme si udržiavali pokojné vzťahy s inými ľuďmi. Praví kresťania milujú pokoj a pôsobia ho. (Mat. 5:9)

8. Ako môžeme pôsobiť pokoj doma a v zbore?

⁸ Jeden spôsob, ako pôsobiť pokoj v kruhu rodiny, je čo najskôr urovnať každú nezhodu a nedovoliť, aby sa situácia zhoršovala. (Prísl. 15:18; Ef. 4:26) To platí aj v kresťanskom zbore. Apoštol Peter spája úsilie o pokoj so zdržiavaním jazyka. (1. Petra 3:10, 11) Aj Jakub po tom, čo dal dôraznú radu týkajúcu sa správneho používania jazyka a potreby vyhýbať sa žiarlivosti a svárlivosti, napísal: „Múdrosť zhora je predovšetkým cudná, potom pokojná, rozumná, pripravená poslúchať, plná milosrdenstva a dobrého ovocia, nerobí stranícke rozdiely, nie je pokrytecká. A semeno ovocia spravodlivosti sa rozsieva v pokojných podmienkach pre tých, ktorí pôsobia pokoj.“ ​(Jak. 3:17, 18)

9. Čo by sme mali mať na pamäti, keď sa snažíme ‚zachovávať pokoj so všetkými ľuďmi‘?

⁹ Slová v Rimanom 12:18 sa neobmedzujú len na zachovávanie pokoja v rodine a v zbore. Pavol píše, že máme ‚zachovávať pokoj so všetkými ľuďmi‘. K nim patria susedia, spolupracovníci, spolužiaci i ľudia, ktorých stretávame v našej verejnej službe. Ale apoštol vymedzuje uplatnenie tejto rady  slovami: „Ak je to možné, pokiaľ to záleží na vás.“ To znamená, že máme urobiť všetko, čo v rozumnej miere môžeme, aby sme ‚zachovávali pokoj so všetkými‘, ale nie za cenu kompromisu v Božích spravodlivých zásadách.

Pomsta patrí Jehovovi

10., 11. V akom zmysle ‚nechávame miesto hnevu‘ a prečo je to vhodné?

¹⁰ Prečítajte Rimanom 12:19. Aj v kontakte s ľuďmi, ktorí „nie sú priaznivo naklonení“ nášmu dielu a posolstvu vrátane ľudí, ktorí sú otvorene proti nám, sa máme ‚ovládať za zlých okolností‘ a konať „s miernosťou“. (2. Tim. 2:23–25) Pavol radí kresťanom nepomstiť sa, ale ‚nechať miesto hnevu‘. Čí hnev má na mysli? Určite nechce povedať, že máme popustiť uzdu vlastnému hnevu. Je zrejmé, že máme nechať miesto Božiemu hnevu. Vieme, že nie je našou vecou pomstiť sa. Žalmista napísal: „Opusť hnev a zanechaj zúrivý hnev; nerozpaľuj sa, len aby si konal zlo.“ ​(Žalm 37:8) A Šalamún radil: „Nehovor: ‚Odplatím sa zlom!‘ Dúfaj v Jehovu, a on ťa zachráni.“ ​(Prísl. 20:22)

¹¹ Keď nám odporcovia škodia, je múdre nechať na Jehovu, či a kedy uzná za vhodné ich potrestať. Pavol ukazuje, že hovoril o Jehovovom hneve, keď dodáva: „Je napísané: ‚Moja je pomsta; ja odplatím, hovorí Jehova.‘“ ​(Porovnaj 5. Mojžišovu 32:35) Keby sme sa pokúšali pomstiť, bolo by to opovážlivé a bez oprávnenia by sme robili niečo, na čo si vyhradil právo Jehova. Okrem toho by sme tým dávali najavo, že neveríme jeho sľubu: „Ja odplatím.“

12. Kedy a ako sa zjaví Jehovov hnev?

¹² V úvode listu Rimanom Pavol napísal: „Boží hnev sa zjavuje z neba proti každej bezbožnosti a nespravodlivosti ľudí, ktorí nespravodlivo potláčajú pravdu.“ ​(Rim. 1:18) Jehovov hnev sa zjaví z neba prostredníctvom jeho Syna vo „veľkom súžení“. (Zjav. 7:14) To bude „dôkaz Božieho spravodlivého súdu“, ako objasnil Pavol v inom inšpirovanom liste: „Je to od Boha spravodlivé, aby odplatil súžením tým, čo vám spôsobujú súženie, ale vám, ktorí znášate súženie, úľavu spolu s nami pri zjavení Pána Ježiša z neba s jeho mocnými anjelmi v planúcom ohni, keď uvedie pomstu na tých, čo nepoznajú Boha a na tých, ktorí neposlúchajú dobré posolstvo o našom Pánu Ježišovi.“ ​(2. Tes. 1:5–8)

Premáhajme zlo dobrom

13., 14. a) Prečo nás neprekvapuje, keď sa stretávame s odporom? b) Ako môžeme žehnať tých, ktorí nás prenasledujú?

¹³ Prečítajte Rimanom 12:14, 21. S plnou istotou, že Jehova uskutoční svoje predsavzatia, môžeme sústrediť všetky svoje sily na prácu, ktorú nám dal — „po celej obývanej zemi“ zvestovať „dobré posolstvo o kráľovstve“. (Mat. 24:14) Vieme, že táto kresťanská činnosť vyvolá v našich nepriateľoch hnev, lebo Ježiš nás upozornil: „Budete predmetom nenávisti všetkých národov pre moje meno.“ ​(Mat. 24:9) Preto nás neprekvapuje ani neodrádza, keď sa stretávame s odporom. Apoštol Peter napísal: „Milovaní, nebuďte zmätení ohňom medzi vami, ktorý je pre vás skúškou, akoby sa vám prihodilo niečo podivné. Naopak, radujte sa, ak ste účastníkmi Kristových utrpení.“ ​(1. Petra 4:12, 13)

¹⁴ K prenasledovateľom necítime nepriateľstvo, ale snažíme sa im odovzdať duchovné poučenie, lebo si uvedomujeme, že niektorí z nich možno konajú v nevedomosti. (2. Kor. 4:4) Usilujeme sa dbať na Pavlovu radu: „Žehnajte tých, ktorí vás prenasledujú;  žehnajte a nepreklínajte.“ ​(Rim. 12:14) Jeden spôsob, ako žehnať odporcov, je modliť sa za nich. Ježiš v Kázni na vrchu povedal: „Naďalej milujte svojich nepriateľov, robte dobro tým, čo vás nenávidia, žehnajte tých, čo vás preklínajú, modlite sa za tých, čo vás urážajú.“ ​(Luk. 6:27, 28) Apoštol Pavol z vlastnej skúsenosti vedel, že z prenasledovateľa sa môže stať verný Kristov učeník a horlivý Jehovov služobník. (Gal. 1:13–16, 23) V inom liste napísal: „Keď nám nadávajú, žehnáme; keď nás prenasledujú, znášame; keď nás osočujú, úpenlivo prosíme.“ ​(1. Kor. 4:12, 13)

15. Ako môžeme najlepšie premáhať zlo dobrom?

¹⁵ Preto pravý kresťan poslúcha slová záverečného verša 12. kapitoly Rimanom: „Nedaj sa premôcť zlom, ale stále premáhaj zlo dobrom.“ Pôvodcom všetkého zla je Satan Diabol. (Ján 8:44; 1. Jána 5:19) Ježiš v zjavení, ktoré dal apoštolovi Jánovi, odhalil, že jeho pomazaní bratia „zvíťazili nad [Satanom] pre Baránkovu krv a pre slovo svojho svedectva“. (Zjav. 12:11) Z toho vidno, že najlepší spôsob, ako premôcť Satana a jeho zlý vplyv v súčasnom systéme vecí, je robiť dobro vydávaním svedectva, zvestovaním dobrého posolstva o Kráľovstve.

Plesajme v nádeji

16., 17. Čo sme sa z 12. kapitoly Rimanom naučili o tom, ako a) využívať svoj život? b) konať v zbore? c) sa správať k ľuďom, ktorí sú proti našej viere?

¹⁶ Naša krátka úvaha o 12. kapitole Pavlovho listu kresťanom žijúcim v Ríme nám pripomenula mnoho vecí. Dozvedeli sme sa, že ako oddaní Jehovovi služobníci, máme byť ochotní prinášať obete. Podnecovaní Božím duchom ich prinášame ochotne, lebo sme sa silou rozumu presvedčili, že je to Božia vôľa. Sme zanietení duchom a horlivo používame rôzne dary, ktoré máme. Slúžime so všetkou pokorou a skromnosťou, pričom sa zo všetkých síl snažíme chrániť našu kresťanskú jednotu. Ideme cestou pohostinnosti a prejavujeme úprimnú empatiu.

¹⁷ V 12. kapitole Rimanom nachádzame aj mnoho rád, ako reagovať na odpor. Nemali by sme odplácať rovnakou mincou. Mali by sme sa snažiť prekonávať odpor láskavými skutkami. Nakoľko je to možné, mali by sme sa bez toho, aby sme porušili biblické zásady, usilovať žiť v pokoji so všetkými ľuďmi. To platí v rodine, v zbore, vo vzťahu k susedom, v práci, v škole i vo verejnej službe. Dokonca aj keď sme vystavení otvorenému nepriateľstvu, snažíme sa, ako len môžeme, premáhať zlo dobrom a pritom pamätáme na to, že pomsta patrí Jehovovi.

18. Aké tri nabádania sú v Rimanom 12:12?

¹⁸ Prečítajte Rimanom 12:12. Ku všetkým tým múdrym a užitočným radám pridáva Pavol ešte tri nabádania. Keďže nič z toho, čo bolo spomenuté, by sme nemohli robiť bez Jehovovej pomoci, radí nám: „Vytrvávajte v modlitbe.“ To nám umožní držať sa jeho ďalšej rady — ‚znášať súženie‘. A napokon, musíme mať myseľ zameranú na budúcnosť, ktorú nám Jehova pripravil, a ‚plesať v nádeji‘ na večný život, či už v nebi, alebo na zemi.

Na zopakovanie

• Ako by sme mali reagovať na odpor?

• V akých oblastiach by sme sa mali usilovať pôsobiť pokoj a ako by sme to mali robiť?

• Prečo by sme sa nemali snažiť pomstiť?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 8]

Poskytovanie praktickej pomoci susedom pomáha rozptýliť predsudky

[Obrázok na strane 9]

Snažíš sa pôsobiť v zbore pokoj?