Čo o tebe prezrádzajú tvoje modlitby?

„Ó, Ty, ktorý vypočúvaš modlitbu, áno, k tebe prídu ľudia každého tela.“ ​(ŽALM 65:2)

1., 2. Prečo sa môžu Jehovovi služobníci obracať na Jehovu v modlitbe s istotou?

JEHOVA nie je nikdy hluchý k prosbám svojich verných služobníkov. Môžeme si byť istí, že nás počuje. Keby sa k nemu modlilo naraz hoci aj milióny jeho svedkov, ani pre jediného z nich nebude „linka obsadená“.

² Žalmista Dávid mal istotu, že Boh počuje jeho naliehavé prosby, a tak spieval: „Ó, Ty, ktorý vypočúvaš modlitbu, áno, k tebe prídu ľudia každého tela.“ ​(Žalm 65:2) Dávidove modlitby boli vypočuté, lebo Dávid bol Jehovovým lojálnym ctiteľom. Mali by sme sa sami seba opýtať: ‚Vidno z mojich úpenlivých prosieb, že dôverujem Jehovovi a že čisté uctievanie je pre mňa to najdôležitejšie? Čo o mne prezrádzajú moje modlitby?‘

Pristupuj k Jehovovi pokorne

3., 4. a) S akým postojom by sme mali v modlitbe pristupovať k Bohu? b) Čo by sme mali robiť, keď nás trápia „znepokojujúce myšlienky“ vyvolané vážnym hriechom?

³ Ak chceme, aby Boh naše modlitby vypočul, musíme k nemu pristupovať s pokorou. (Žalm 138:6) Mali by sme prosiť Jehovu, aby nás skúmal, rovnako ako ho o to prosil Dávid, keď sa vyjadril: „Preskúmaj ma, ó, Bože, a spoznaj moje srdce. Vyskúšaj ma a spoznaj moje znepokojujúce myšlienky a hľaď, či je vo mne nejaká boľavá cesta, a veď ma cestou neurčitého času.“ ​(Žalm 139:23, 24) Nezostaňme len pri tom, že sa budeme modliť, aby nás Boh skúmal, ale mu to aj umožnime a poslúchajme rady z jeho Slova. Jehova nás môže viesť „cestou neurčitého času“ a pomôcť nám žiť tak, aby sme získali večný život.

⁴ Čo keď nás umárajú „znepokojujúce myšlienky“ vyvolané vážnym hriechom? (Prečítajte Žalm 32:1–5.) Snaha potláčať výčitky svedomia môže odčerpávať naše sily podobne ako veľká letná horúčava oberá strom o vlahu. Pre hriech stratil Dávid radosť a možno aj ochorel. Akú úľavu však pocítil, keď sa vyznal Bohu! Predstav si, akú radosť zažil z toho, že Jehova mu jeho ‚vzburu odpustil‘. Keď človek, ktorý zhrešil, vyzná hriech Bohu, môže pocítiť úľavu a duchovné zdravie mu pomôžu nadobudnúť aj kresťanskí starší. (Prísl. 28:13; Jak. 5:13–16)

Pokorne Boha pros a ďakuj mu

5. Čo by sme mali robiť, keď nás zviera úzkosť?

⁵ Ak nás z nejakého dôvodu zviera úzkosť, mali by sme uplatniť Pavlovu radu: „O nič sa úzkostlivo nestarajte, ale nech sa vaše prosebné žiadosti oznamujú Bohu modlitbou a pokornou prosbou spolu s vďakou.“ ​(Fil. 4:6) O pomoc a vedenie by sme mali Jehovu pokorne prosiť zvlášť v nebezpečenstve či v prenasledovaní.

6., 7. Prečo by v našich modlitbách nemali chýbať vyjadrenia vďaky?

⁶ Čo by naše modlitby prezrádzali o našich pohnútkach, keby sme sa modlili len vtedy, keď niečo potrebujeme? Pavol povedal, že svoje prosebné žiadosti máme oznamovať Bohu „spolu s vďakou“. Určite máme dôvody vyjadrovať podobné pocity ako Dávid, ktorý povedal: „Tvoja, ó, Jehova, je veľkosť a moc a krása  a znamenitosť a dôstojnosť; lebo všetko v nebesiach a na zemi je tvoje. Tvoje je kráľovstvo, ó, Jehova, Ty, ktorý sa dvíhaš ako hlava nad všetkým... Ó, náš Bože, ďakujeme ti a chválime tvoje prekrásne meno.“ ​(1. Par. 29:11–13)

⁷ Ježiš ďakoval Bohu za jedlo i za chlieb a víno pri Pánovej večeri. (Mat. 15:36; Mar. 14:22, 23) Okrem toho, že budeme vyjadrovať vďačnosť za podobné veci, mali by sme ‚vzdávať vďaky Jehovovi‘ „za jeho obdivuhodné diela voči ľudským synom“, za jeho „spravodlivé sudcovské rozhodnutia“, ako aj za jeho slovo, čiže posolstvo, ktoré je teraz dostupné v Biblii. (Žalm 107:15; 119:62, 105)

Modli sa za druhých

8., 9. Prečo by sme sa mali modliť za spolukresťanov?

⁸ Nepochybne sa modlíme sami za seba, ale v našich modlitbách majú mať miesto aj druhí — dokonca aj kresťania, ktorých nepoznáme po mene. Apoštol Pavol možno nepoznal všetkých veriacich v Kolosách, ale napriek tomu napísal: „Vždy ďakujeme Bohu, Otcovi nášho Pána Ježiša Krista, keď sa za vás modlíme, lebo sme počuli o vašej viere v spojitosti s Kristom Ježišom a o láske, ktorú máte voči všetkým svätým.“ ​(Kol. 1:3, 4) Pavol sa okrem toho modlil za kresťanov v Tesalonike. (2. Tes. 1:11, 12) Modlitby tohto druhu prezrádzajú veľa o nás i o našom pohľade na bratov a sestry vo viere.

⁹ Naše modlitby za pomazaných kresťanov a za ich spoločníkov spomedzi „iných oviec“ svedčia o tom, že nám záleží na Božej organizácii. (Ján 10:16) Pavol prosil spoluctiteľov, aby sa modlili, nech ‚mu je daná schopnosť hovoriť, keď otvorí ústa, a s celou voľnosťou reči oznamovať sväté tajomstvo dobrého posolstva‘. (Ef. 6:17–20) Modlíme sa aj my takto za ostatných kresťanov?

10. Ako nás môžu ovplyvniť modlitby za druhých?

¹⁰ Keď sa za druhých modlíme, môže to zmeniť náš postoj k nim. Ak niekoho nemáme zvlášť v láske, ale modlíme sa zaňho, náš vzťah k nemu sa pravdepodobne zmení. (1. Jána 4:20, 21) Také modlitby posilňujú a podporujú jednotu medzi bratmi. Navyše svedčia o tom, že máme takú lásku, akú mal Kristus. (Ján 13:34, 35) Táto vlastnosť je súčasťou ovocia Božieho ducha. Modlíme sa my osobne o svätého ducha? Prosíme Jehovu, aby nám pomohol prejavovať jeho ovocie v podobe lásky, radosti, pokoja, zhovievavosti, láskavosti, dobroty, viery, miernosti a sebaovládania? (Luk. 11:13; Gal. 5:22, 23) Ak áno, potom bude z našich slov a skutkov zjavné, že chodíme a žijeme duchom. (Prečítajte Galaťanom 5:16, 25.)

11. Prečo je podľa teba správne prosiť druhých, aby sa za nás modlili?

¹¹ Keď sa dozvieme, že naše deti sú v pokušení podvádzať pri skúškach v škole, mali by  sme sa za nich modliť a mali by sme im tiež na základe Písma pomôcť konať poctivo a nerobiť nič nesprávne. Kresťanom v Korinte Pavol povedal: „Modlíme sa k Bohu, aby ste nerobili nič nesprávne.“ ​(2. Kor. 13:7) Takéto pokorné modlitby sa páčia Jehovovi a získavame si nimi dobré meno. (Prečítajte Príslovia 15:8.) Aj my môžeme podobne ako apoštol Pavol druhých prosiť, aby sa za nás modlili. „Stále sa za nás modlite,“ napísal, „lebo veríme, že máme poctivé svedomie, pretože si prajeme správať sa vo všetkom poctivo.“ ​(Hebr. 13:18)

Naše modlitby prezrádzajú ešte viac

12. Čo by malo byť v prvom rade témou našich modlitieb?

¹² Prezrádzajú naše modlitby, že sme šťastnými a horlivými Jehovovými svedkami? Sú naše pokorné prosby zamerané hlavne na konanie Božej vôle, zvestovanie posolstva o Kráľovstve, obhájenie Jehovovej zvrchovanosti a posvätenie Jehovovho mena? To by mali byť prvoradé témy našich modlitieb, ako vidno z Ježišovej vzorovej modlitby, ktorá sa začína: „Náš Otče v nebesiach, nech sa posvätí tvoje meno. Nech príde tvoje kráľovstvo. Nech sa deje tvoja vôľa, ako v nebi, tak i na zemi.“ ​(Mat. 6:9, 10)

13., 14. Čo o nás odhaľujú naše modlitby?

¹³ Z našich modlitieb k Bohu vidieť naše pohnútky, záujmy i túžby. Jehova vie, akí sme vnútri. V Prísloviach 17:3 sa píše: „Na striebro je čistiaci kotlík, na zlato je pec, ale srdcia skúma Jehova.“ Boh vidí, čo máme v srdci. (1. Sam. 16:7) Vie, čo si myslíme o našich zhromaždeniach, o službe aj o našich duchovných bratoch a sestrách. Pozná náš postoj ku Kristovým ‚bratom‘. (Mat. 25:40) Vie, či naozaj túžime po tom, o čo sa modlíme, alebo len opakujeme nejaké slovné obraty. „Keď sa modlíte,“ povedal Ježiš, „nehovorte znovu a znovu to isté, ako to robia ľudia z národov, domnievajúc sa [mylne], že budú vypočutí, lebo používajú mnoho slov.“ ​(Mat. 6:7)

¹⁴ Z našich vyjadrení v modlitbe je tiež zjavné, nakoľko sa na Boha spoliehame. „Veď si mi bol [Jehova] útočišťom,“ povedal Dávid, „silnou vežou pred nepriateľom. Ja budem hosťom v tvojom stane na neurčité časy; ja sa utečiem do úkrytu tvojich krídel.“ ​(Žalm 61:3, 4) Keď Boh obrazne ‚rozprestiera nad nami svoj stan‘, sme v bezpečí a cítime jeho starostlivosť a ochranu. (Zjav. 7:15) Veľmi nás utešuje možnosť približovať sa k Jehovovi v modlitbe s presvedčením, že v každej skúške našej viery je ‚na našej strane‘. (Prečítajte Žalm 118:5–9.)

15., 16. Čo nám modlitba môže pomôcť zistiť o našej túžbe po ďalších výsadách služby?

¹⁵ Úprimná modlitba k Jehovovi zameraná na naše pohnútky nám pomôže rozpoznať, aké sú v skutočnosti. Je napríklad vrúcne želanie slúžiť v Božom ľude ako dozorca naozaj prejavom pokornej túžby pomáhať druhým a v maximálnej miere podporovať záujmy Kráľovstva? Nie je to náhodou túžba mať „prvé miesto“ či dokonca ‚panovať‘ nad druhými? Tak to v Jehovovom ľude nemá byť. (Prečítajte 3. Jána 9, 10; Lukáša 22:24–27.) Ak máme nesprávne túžby, otvorenosť v modlitbách k Jehovovi Bohu nám pomôže odhaliť ich a zmeniť skôr, ako sa hlboko zakorenia.

 ¹⁶ Vydaté kresťanky možno veľmi túžia po tom, aby ich manželia slúžili ako služobní pomocníci a možno časom ako dozorcovia, čiže starší. Tieto sestry môžu konať v súlade s túžbou, ktorú vyslovili vo svojich súkromných modlitbách, tak, že sa budú usilovať správať príkladne. Je to dôležité, lebo správanie členov rodiny má vplyv na to, ako sa na brata pozerá zbor.

Keď v modlitbe zastupuješ druhých

17. Prečo je dobré byť pri súkromnej modlitbe osamote?

¹⁷ Ježiš sa často vzdialil od zástupu, aby sa osamote modlil k svojmu Otcovi. (Mat. 14:13; Luk. 5:16; 6:12) Rovnakú potrebu osamote sa modliť máme aj my. V nenáhlivej modlitbe vyslovenej v pokojnom prostredí pravdepodobne dospejeme k rozhodnutiam, ktoré sa Jehovovi páčia a ktoré sú z duchovného hľadiska v našom najlepšom záujme. Ježiš sa však modlieval aj verejne a je dobré pouvažovať, ako to môžeme aj my robiť správne.

18. Na čo majú bratia pamätať, keď zastupujú zbor vo verejnej modlitbe?

¹⁸ Na zhromaždeniach zastupujú zbor vo verejnej modlitbe verní muži. (1. Tim. 2:8) Spoluveriaci by mali byť na konci modlitby schopní povedať „amen“, čo znamená „nech sa tak stane“. Lenže to musia súhlasiť s tým, čo odznelo. V Ježišovej vzorovej modlitbe nie je nič šokujúce ani netaktné. (Luk. 11:2–4) Okrem toho Ježiš v nej nerozvádzal dopodrobna všetky potreby či problémy každého poslucháča. Osobné veci je vhodné zaraďovať do súkromných modlitieb, nie do verejných. A keď zastupujeme nejakú skupinu v modlitbe, nemali by sme vyslovovať dôverné veci.

19. Ako by sme sa mali správať cez verejnú modlitbu?

¹⁹ Keď počúvame verejnú modlitbu, musíme prejavovať „bázeň pred Bohom“. (1. Petra 2:17) Niečo, čo je v určitom čase a na určitom mieste vhodné, na kresťanskom zhromaždení vhodné nie je. (Kaz. 3:1) Dajme tomu, že niekto by chcel, aby sa cez modlitbu všetci pochytali okolo pliec alebo za ruky. Niektorých vrátane návštevníkov, ktorí nemajú rovnakú vieru ako my, by to mohlo pohoršiť alebo rozptýliť. Niektorí manželia sa azda diskrétne chytia za ruku, ale keby sa pri verejnej modlitbe objali, tí, ktorí by si to všimli, by sa na tom mohli potknúť. Mohli by si myslieť alebo mať dojem, že dotyční manželia sa nesústredili na prejavovanie posvätnej úcty Jehovovi, ale na svoj romantický  vzťah. Preto z hlbokej úcty k Jehovovi ‚robme všetko na Božiu slávu‘ a vyhýbajme sa správaniu, ktoré niekoho rozptyľuje, šokuje alebo potkýna. (1. Kor. 10:31, 32; 2. Kor. 6:3)

O čo sa modliť?

20. Ako by si vysvetlil Rimanom 8:26, 27?

²⁰ V súkromných modlitbách občas nevieme, čo povedať. „Nevieme, o čo by sme sa mali modliť tak, ako to potrebujeme,“ napísal Pavol, „ale sám [svätý] duch sa nás zastáva s nevysloviteľným stenaním. Ten však [Boh], ktorý skúma srdcia, vie, čo mieni duch.“ ​(Rim. 8:26, 27) Jehova spôsobil, že do Písma bolo zaznamenaných mnoho modlitieb. Tieto inšpirované prosby prijíma, akoby sme ich vyslovili my, a preto ich spĺňa. Boh pozná nás i význam toho, čo pod vplyvom jeho ducha zapísali pisatelia Biblie. Jehova vypočúva naše pokorné prosby, keď sa nás duch „zastáva“, čiže keď sa za nás prihovára. Ale ak sa lepšie oboznámime s Božím Slovom, ľahšie nám príde na um, o čo sa máme modliť.

21. Čo budeme skúmať v nasledujúcom článku?

²¹ Ako sme sa dozvedeli, modlitby o nás prezrádzajú veľa. Môžu napríklad odhaliť, nakoľko sme sa priblížili k Jehovovi a ako poznáme jeho Slovo. (Jak. 4:8) V nasledujúcom článku preskúmame niekoľko modlitieb a vyjadrení podobných modlitbám, ktoré sú zapísané v Biblii. Aký vplyv bude asi mať také skúmanie Písma na spôsob, akým v modlitbe pristupujeme k Bohu?

Ako by si odpovedal?

• S akým postojom by sme mali v modlitbe pristupovať k Jehovovi?

• Prečo by sme sa mali modliť za spoluveriacich?

• Čo o nás a našich pohnútkach odhaľujú naše modlitby?

• Ako by sme sa mali správať cez verejnú modlitbu?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 4]

Vyjadruješ Jehovovi pravidelne chvály a vďaky?

[Obrázok na strane 6]

Svojím správaním cez verejnú modlitbu by sme mali Jehovovi vždy robiť česť