Naďalej si rozvíjajme bratskú lásku

„Ďalej choďte v láske, podobne ako aj Kristus miloval vás.“ ​(EF. 5:2)

1. Na akú dôležitú črtu poukázal Ježiš, keď charakterizoval svojich nasledovníkov?

JEHOVOVI svedkovia sú všeobecne známi tým, že z domu do domu zvestujú dobré posolstvo o Božom Kráľovstve. Ale keď Kristus Ježiš hovoril, podľa čoho bude možné spoznať jeho pravých nasledovníkov, nepoukázal na zvestovanie, ale na niečo iné. Povedal: „Dávam vám nové prikázanie, aby ste sa navzájom milovali, tak ako som ja vás miloval, aby ste sa aj vy navzájom milovali. Podľa toho všetci poznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku medzi sebou.“ ​(Ján 13:34, 35)

2., 3. Ako vplýva naša bratská láska na tých, ktorí navštívia naše kresťanské zhromaždenia?

² Láska pravého kresťanského bratstva nemá v ľudskej spoločnosti obdobu. Tak ako magnet priťahuje železo, aj láska priťahuje Jehovových služobníkov k sebe navzájom, zjednocuje ich a k pravému uctievaniu Boha priťahuje ďalších úprimných ľudí. Všimnime si príklad Marcelina, ktorý žije v Kamerune. Pri práci prišiel o zrak a po tomto úraze sa rozšírilo, že oslepol, lebo bol čarodejník. Miesto toho, aby ho pastor a ostatní členovia jeho cirkvi utešili, vylúčili ho zo zboru. Keď ho istý Jehovov svedok pozýval na zhromaždenie, Marcelino váhal. Nechcel zažiť ďalšie odmietnutie.

³ To, čo sa odohralo v sále Kráľovstva, však Marcelina prekvapilo. Prítomní ho srdečne privítali a biblické myšlienky, ktoré tam počul, ho utešili. Začal navštevovať všetky zborové zhromaždenia, napredoval v štúdiu Biblie a v roku 2006 bol pokrstený. Teraz sa o pravdu delí s príbuznými a susedmi a zaviedol viacero biblických štúdií. Marcelino chce, aby ľudia, s ktorými študuje Bibliu, tiež pocítili rovnakú lásku, akú uprostred Božieho ľudu zažil on.

4. Prečo by sme si mali vziať k srdcu Pavlovo nabádanie „ďalej choďte v láske“?

⁴ Hoci je bratská láska veľmi príťažlivá, musíme urobiť všetko preto, aby sme si ju udržali. Predstavme si táborový oheň v noci, ktorý svojím sálavým teplom a plápolajúcimi plameňmi priťahuje k sebe ľudí. Keby ľudia, ktorí sa pri ňom zohrievajú, doň neprikladali, vyhasol by. Podobne aj nádherné puto lásky v zbore oslabne, ak ho ako jednotlivci nebudeme posilňovať. Ako to môžeme robiť? Apoštol Pavol odpovedal: „Ďalej choďte v láske, podobne ako aj Kristus miloval vás a vydal sa za vás ako obetný dar a obeť Bohu na príjemnú vôňu.“ ​(Ef. 5:2) Otázka, nad ktorou sa iste chce každý z nás zamyslieť, znie: Ako môžem ďalej chodiť v láske?

„Rozšírte sa aj vy“

5., 6. Prečo Pavol nabádal korintských kresťanov, aby ‚sa rozšírili‘?

⁵ Kresťanom v starovekom Korinte apoštol Pavol napísal: „Naše ústa sa otvorili k vám, Korinťania, naše srdce sa rozšírilo. Nie ste zovretí pre nedostatok miesta v nás, ale ste zovretí pre nedostatok miesta v svojej nežnej náklonnosti. Teda ako odplatu za  to — hovorím ako deťom — rozšírte sa aj vy.“ ​(2. Kor. 6:11–13) Prečo Pavol nabádal Korinťanov, aby sa vo svojej láske rozšírili?

⁶ Pozrime sa, za akých okolností začal zbor v starovekom Korinte existovať. Pavol prišiel do mesta na jeseň roku 50 n. l. Hoci sa na začiatku služby stretol s ťažkosťami, nevzdal sa. Zakrátko v tom meste uverilo dobrému posolstvu mnoho ľudí. „Rok a šesť mesiacov“ sa Pavol vydával tomuto zboru tým, že ho vyučoval a posilňoval. Je zjavné, že korintských kresťanov hlboko miloval. (Sk. 18:5, 6, 9–11) Mali veľa dôvodov na to, aby ho aj oni milovali a vážili si ho. Niektorí zo zboru sa však od neho odťahovali. Možno sa niektorým nepáčili jeho otvorené rady. (1. Kor. 5:1–5; 6:1–10) Ďalší možno počúvali, ako ho ohovárali ‚najznamenitejší apoštoli‘. (2. Kor. 11:5, 6) Pavol si želal, aby ho milovali všetci jeho bratia a sestry. Preto ich naliehavo prosil, aby ‚sa rozšírili‘ tým, že si vytvoria bližší vzťah k nemu i k ostatným spoluveriacim.

7. Ako sa môžeme ‚rozšíriť‘ v prejavovaní bratskej lásky?

⁷ Ako sme na tom my? Ako sa môžeme rozšíriť v prejavovaní bratskej lásky? Je prirodzené, že kresťania rovnakej vekovej kategórie alebo národnosti majú k sebe blízko. A ľudia, ktorí obľubujú rovnaký spôsob trávenia voľného času, sú často a veľa spolu. Ale ak nás spoločné záujmy s niektorými kresťanmi oddeľujú od ostatných, je potrebné ‚rozšíriť sa‘. Bolo by múdre položiť si otázky: ‚Nechodím do služby alebo netrávim čas spoločenskými aktivitami takmer výhradne s úzkou skupinou bratov a sestier? Neobmedzujem v sále Kráľovstva kontakt s novými preto, lebo si myslím, že si musia moje priateľstvo najskôr zaslúžiť? Vynakladám úsilie pozdraviť v zbore mladých i starších?‘

8., 9. Ako nám môže Pavlova rada zapísaná v Rimanom 15:7 pomôcť zdraviť sa navzájom tak, aby to posilňovalo našu bratskú lásku?

⁸ Správny pohľad na spoluctiteľov, pokiaľ ide o vzájomný pozdrav, nám pomáhajú nadobudnúť slová, ktoré Pavol adresoval Rimanom. (Prečítajte Rimanom 15:7.) Grécke slovo, ktoré je tu preložené slovom „vítajte“, znamená „prijímať láskavo alebo pohostinne, prijímať niečiu spoločnosť a priateľstvo“. Keď v biblických časoch pohostinný hostiteľ prijal do svojho domu priateľov, dal im najavo, ako sa teší, že ich vidí. Kristus nás takto obrazne privítal a my sme nabádaní napodobňovať ho tým, že budeme vítať spoluctiteľov.

⁹ Keď v sále Kráľovstva alebo inde vítame bratov a sestry, môžeme venovať pozornosť tým, ktorých sme dlhšie nevideli alebo s ktorými sme sa dlhšie nerozprávali. Nemohli by sme sa s nimi niekoľko minút porozprávať? Na ďalšom zhromaždení to môžeme urobiť  s ďalšími. Zakrátko budeme mať možnosť príjemne sa porozprávať takmer so všetkými bratmi a sestrami. Netreba si robiť starosti, keď sa nám v jeden deň nepodarí hovoriť s každým. A nikto by nám nemal mať za zlé, keď sa nám nepodarí pozdraviť sa s ním na každom zhromaždení.

10. Aká neoceniteľná príležitosť sa ponúka všetkým v zbore a ako ju môžeme najlepšie využiť?

¹⁰ Pozdraviť druhých je pri vítaní prvý krok. Je to krok, ktorý môže viesť k príjemným rozhovorom a trvalým priateľstvám. Napríklad keď sa účastníci zjazdu navzájom predstavia a začnú sa rozprávať, budú sa tešiť, že sa opäť uvidia. Dobrovoľníci pracujúci na výstavbe sál Kráľovstva, ako aj tí, ktorí pomáhajú bratom a sestrám v núdzi, sa často stanú dobrými priateľmi, lebo pri tom, čo spolu zažijú, spoznajú znamenité vlastnosti jeden druhého. V Jehovovej organizácii je mnoho príležitostí nadviazať trvalé priateľstvá. Ak ‚sa rozšírime‘, okruh našich priateľov sa zväčší, čo posilní lásku, ktorá nás zjednocuje v pravom uctievaní.

Nachádzaj si čas pre spoluveriacich

11. Aký príklad dal Ježiš podľa Marka 10:13–16?

¹¹ Všetci kresťania sa môžu usilovať byť prístupní podobne ako Ježiš. Zamyslime sa, ako zareagoval, keď sa jeho učeníci pokúšali zabrániť rodičom prinášať k nemu svoje deti. „Nechajte malé deti prichádzať ku mne,“ povedal. „Nepokúšajte sa ich zadržať, lebo takým patrí Božie kráľovstvo.“ Potom „bral deti do náručia, žehnal ich a kládol na ne ruky“. (Mar. 10:13–16) Len si predstav, aké nadšené museli deti byť, keď im Veľký Učiteľ s takou láskou venoval pozornosť!

12. Čo nám môže brániť rozprávať sa s druhými ľuďmi?

¹² Každý kresťan by si mal položiť otázku: ‚Som druhým k dispozícii alebo často pôsobím veľmi zaneprázdnene?‘ Zvyky, ktoré nie sú samy osebe zlé, môžu niekedy brániť v rozhovore. Ak napríklad v prítomnosti druhých ľudí často používame mobil alebo cez slúchadlá počúvame nejaké nahrávky, môžeme pôsobiť dojmom, že by sme boli radšej, keby pri nás neboli. Ak nás druhí často vidia sústredene pozerať do vreckového počítača, môžu dospieť k záveru, že nestojíme o rozhovor s nimi. Pochopiteľne, niekedy je „čas mlčať“. Ale keď sú pri nás ľudia, často je to „čas hovoriť“. (Kaz. 3:7) Niekto možno povie: „Nie som veľmi spoločenský“ alebo „ráno mi nebýva do reči“. Ale ak vedieme priateľský rozhovor, aj keď sa nám nechce, dokazujeme tým, že máme lásku, ktorá „nevyhľadáva svoje vlastné záujmy“. (1. Kor. 13:5)

13. Aký pohľad na kresťanských bratov a sestry si mal podľa Pavla osvojiť Timotej?

¹³ Pavol povzbudil mladého Timoteja prejavovať úctu k všetkým členom zboru. (Prečítajte 1. Timotejovi 5:1, 2.) Aj my by sme sa mali k starším kresťanom správať ako k matkám a otcom a k mladším ako k súrodencom, deťom našich rodičov. Keď máme takýto postoj, nikto z našich milovaných bratov či sestier sa pri nás nebude cítiť ako cudzinec.

14. Aký úžitok prinášajú povzbudzujúce rozhovory?

¹⁴ Keď vedieme s druhými povzbudzujúce rozhovory, prispievame k ich duchovnosti a citovej pohode. Istý brat z jednej odbočky si rád spomína na niekoľkých starších bételitov, ktorí si pravidelne nachádzali čas na rozhovor s ním, keď prišiel do Bételu. Ich povzbudzujúce slová ho uisťovali o tom, že naozaj patrí do rodiny Bétel. Teraz sa snaží napodobňovať ich tým, že sa rozpráva so spolubételitmi.

 Pokora pomáha obnoviť pokoj

15. Z čoho vidno, že sa nám nedorozumenia nevyhýbajú?

¹⁵ Pre Euodiu a Syntyche, dve kresťanky zo starovekého mesta Filipi, zjavne nebolo jednoduché vyriešiť spor, ktorý medzi nimi vznikol. (Fil. 4:2, 3) Prudká hádka medzi Pavlom a Barnabášom sa stala verejne známou a viedla k tomu, že sa na istý čas odlúčili. (Sk. 15:37–39) Z týchto správ vidieť, že nedorozumenia sa nevyhýbajú ani pravým ctiteľom Boha. Jehova nám poskytuje pomoc, aby sme mohli vyriešiť nezhody a obnoviť priateľstvá. Niečo si to však od nás vyžaduje.

16., 17. a) Nakoľko dôležitá je pri riešení osobných nezhôd pokora? b) Ako správa o Jakobovom prístupe k Ezauovi ilustruje hodnotu pokory?

¹⁶ Predstav si, že ty a tvoj priateľ sa chystáte ísť niekam autom. Skôr ako sa vydáte na cestu, musíte vložiť kľúč do zapaľovania a naštartovať. Riešenie osobných nezhôd sa podobá štartovaniu pomocou kľúča. Tým kľúčom je pokora. (Prečítajte Jakuba 4:10.) Z nasledujúceho biblického príkladu je zrejmé, že tento kľúč umožňuje rozhádaným stranám začať uplatňovať biblické zásady.

¹⁷ Dvadsať rokov uplynulo odvtedy, čo chcel Ezau zabiť Jakoba, svoje dvojča, za to, že ho pripravil o právo prvorodeného. Po tých rokoch sa mali dvojčatá opäť stretnúť „a Jakob dostal veľký strach a bolo mu úzko“. Očakával, že Ezau naňho zrejme zaútočí. Ale pri stretnutí urobil niečo, čo Ezau nečakal. Ako sa k nemu približoval, „poklonil [sa] po zem“. Čo sa stalo potom? „Ezau mu utekal v ústrety a začal ho objímať a padol mu okolo krku a bozkával ho a začal plakať.“ Nebezpečenstvo boja bolo odvrátené. Jakob svojou pokorou pomohol prekonať Ezauovi akúkoľvek nenávisť, ktorú azda prechovával. (1. Mojž. 27:41; 32:3–8; 33:3, 4)

18., 19. a) Prečo je veľmi dôležité ujať sa iniciatívy v uplatňovaní biblických rád, keď vznikne spor? b) Prečo by sme sa nemali vzdávať, keď ten druhý hneď nereaguje priaznivo?

¹⁸ Biblia obsahuje vynikajúce rady, ktoré pomáhajú riešiť spory. (Mat. 5:23, 24; 18:15–17; Ef. 4:26, 27) * Ak ich však pokorne neuplatníme, obnoviť pokoj bude ťažké. Čakať, že pokoru prejaví ten druhý, keď aj my máme v ruke kľúč, nie je riešenie.

 ¹⁹ Ak svojou počiatočnou snahou z nejakého dôvodu nedokážeme obnoviť pokoj, nemali by sme strácať nádej, že sa to niekedy podarí. Ten druhý možno potrebuje čas, aby prehodnotil svoje pocity. S Jozefom zaobchádzali jeho bratia zradne. Kým sa pred ním, už ako ministerským predsedom Egypta, ukázali, prešiel dlhý čas. Napokon sa však stav ich srdca zmenil a prosili o odpustenie. Jozef im odpustil a z Jakobových synov sa stal národ, ktorý mal výsadu niesť Jehovovo meno. (1. Mojž. 50:15–21) Keď udržiavame pokoj s bratmi a sestrami, prispievame k jednote a radosti zboru. (Prečítajte Kolosanom 3:12–14.)

Milujme „skutkom a pravdou“

20., 21. Čo sa učíme z toho, že Ježiš umyl nohy svojim apoštolom?

²⁰ Krátko pred smrťou Ježiš svojim apoštolom povedal: „Dal [som vám] príklad, aby ste aj vy robili tak, ako som ja urobil vám.“ ​(Ján 13:15) Bolo to hneď po tom, ako 12 apoštolom umyl nohy. To, čo urobil, nebol len nejaký rituál ani to nebola len obyčajná láskavosť. Pred správou o umývaní nôh Ján napísal: „Ježiš... milujúc svojich, ktorí boli vo svete, miloval ich až do konca.“ ​(Ján 13:1) Láska k učeníkom podnietila Ježiša urobiť to, čo obyčajne robili otroci. Odvtedy si učeníci museli s láskou slúžiť jeden druhému. Áno, pravá bratská láska by nás mala podnecovať zaujímať sa o všetkých našich kresťanských bratov a sestry.

²¹ Apoštol Peter, ktorému Ježiš, Boží Syn, umyl nohy, pochopil, čo ten skutok znamenal. Napísal: „Keď ste si očistili duše poslušnosťou k pravde, ktorej výsledkom je nepokrytecká bratská náklonnosť, milujte sa navzájom vrúcne zo srdca.“ ​(1. Petra 1:22) A apoštol Ján, ktorému Pán tiež umyl nohy, napísal: „Dieťatká, nemilujme slovom ani jazykom, ale skutkom a pravdou.“ ​(1. Jána 3:18) Kiež nás naše srdce podnecuje dokazovať lásku skutkami.

[Poznámka pod čiarou]

Spomínaš si?

• Ako sa môžeme ‚rozšíriť‘ v láske jeden voči druhému?

• Čo nám pomôže nájsť si čas pre druhých?

• Akú úlohu má pri obnovovaní pokoja pokora?

• Čo by nás malo podnecovať zaujímať sa o spoluveriacich?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 21]

Vrúcne vítaj spoluveriacich

[Obrázok na strane 23]

Nenechaj si ujsť príležitosť venovať čas druhým