Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Váž si nepočujúcich bratov a sestry!

Váž si nepočujúcich bratov a sestry!

Váž si nepočujúcich bratov a sestry!

BOŽÍ ľud dnes je jednou veľkou rodinou duchovných bratov a sestier, ktorí zachovávajú odkaz verných mužov a žien zo staroveku. K týmto verným patrili Samuel, Dávid, Samson, Rachab, Mojžiš, Abrahám, Sára, Noach a Ábel. Medzi Jehovovými vernými služobníkmi je veľa nepočujúcich. Napríklad prví dvaja ľudia, ktorí sa stali Jehovovými svedkami v Mongolsku, boli nepočujúci manželia. A vďaka rýdzosti našich nepočujúcich spoluveriacich v Rusku sme vyhrali súdny proces na Európskom súde pre ľudské práva.

„Verný a rozvážny otrok“ v súčasnosti poskytuje publikácie, zakladá zbory a organizuje krajské a oblastné zjazdy v posunkovej reči. (Mat. 24:45) Nepočujúci majú z toho veľký úžitok. * Ale zamyslel si sa niekedy, aké to bolo, učiť sa o Bohu a robiť pokroky v pravde bez týchto publikácií a opatrení? Premýšľal si o tom, ako by si mohol pomôcť nepočujúcim, ktorí žijú v tvojom okolí?

Keď ešte neboli publikácie a zhromaždenia v posunkovej reči

Čo by si sa dozvedel, keby si sa niektorých vekovo starších nepočujúcich opýtal, čo zažili, keď začali spoznávať Boha? Možno by ti povedali, ako sa cítili, keď zistili, že Boh má meno — ako táto jediná pravda zmenila ich život a bola pre nich oporou celé tie roky, kým nemali k dispozícii videoprogramy ani DVD v posunkovej reči, ktoré im dnes pomáhajú spoznať hlbšie biblické pravdy. Možno by ti opísali, aké to bolo, keď sa kresťanské zhromaždenia neviedli v posunkovej reči ani sa do nej netlmočili. Vtedy niekto zrejme sedel vedľa nich a na kúsok papiera písal poznámky, aby im pomohol chápať, o čom je reč. Istý brat takto spoznával pravdu sedem rokov, kým sa nenašiel tlmočník.

Starší nepočujúci svedkovia si pamätajú, aké to bolo zvestovať počujúcim. V jednej ruke držali kartičku s jednoduchým úvodom do služby z domu do domu. V druhej mali najnovšiu Strážnu vežu Prebuďte sa! Keď nepočujúci viedol biblické štúdium s iným nepočujúcim len pomocou tlačených publikácií, bolo to veľmi ťažké, lebo ani jeden z nich týmto publikáciám veľmi nerozumel. Starší nepočujúci zvestovatelia si pravdepodobne pamätajú, akí boli sklamaní, keď im niekto nerozumel, a tak nemohli viesť dlhšie rozhovory o duchovných pravdách. Okrem toho vedia, aký je to pocit, keď z hĺbky duše milujete Jehovu, ale nemáte istotu, či konáte na základe správneho porozumenia. Prečo im chýbala istota? Lebo nevedeli, či tej-ktorej veci rozumejú správne.

Naši nepočujúci bratia a sestry sa však napriek všetkým týmto prekážkam pevne držali svojej rýdzosti. (Jób 2:3) Túžobne čakali na Jehovu. (Žalm 37:7) A on im dnes žehná viac, ako to mnohí z nich vôbec očakávali.

Pouvažujme nad tým, aké úsilie vynakladal istý nepočujúci brat, ktorý je ženatý a má deti. Aj v čase, keď ešte neboli k dispozícii videofilmy v posunkovej reči, stále viedol rodinné štúdium. Jeho syn spomína: „Viesť rodinné štúdium bolo pre otca vždy ťažké, lebo všetko, čo nás chcel naučiť, bolo len v tlačených publikáciách. Často celkom nerozumel písanému textu. My ako deti sme mu to tiež neuľahčovali, práve naopak. Hneď sme mu povedali, keď niečo nevysvetľoval správne. Ale on napriek tomu vždy viedol rodinné štúdium. Bol toho názoru, že naučiť nás niečo o Jehovovi je dôležitejšie ako to, že sa pre obmedzenú znalosť angličtiny občas strápni.“

Pekný príklad dáva aj 70-ročný Richard, ktorý žije v Brooklyne v americkom štáte New York. Hoci nepočuje ani nevidí, je známy pravidelnou účasťou na kresťanských zhromaždeniach. Dopravuje sa na ne metrom sám tak, že si odpočítava zastávky, aby vedel, na ktorej má vystúpiť. Jednej zimy bola taká snehová fujavica, že zhromaždenie bolo zrušené. Všetkým členom zboru to dali vedieť, ale na Richarda sa akosi pozabudlo. Keď si to bratia uvedomili, začali ho hľadať a našli ho stáť pred sálou Kráľovstva. Trpezlivo čakal, kým sa neotvoria dvere. Keď sa ho opýtali, prečo išiel von aj v takom nečase, odpovedal: „Milujem Jehovu.“

Čo môžeš robiť ty?

Žijú v tvojom okolí nepočujúci? Nemohol by si sa naučiť niečo z posunkovej reči, aby si sa s nimi dohovoril? Nepočujúci sú zvyčajne veľmi láskaví a trpezliví, keď niekoho učia svoj jazyk. Možno stretneš nepočujúceho v službe alebo pri inej príležitosti. Čo môžeš robiť? Snaž sa s ním komunikovať. Použi gestá alebo niečo napíš či nakresli na papier, použi obrázky, prípadne použi kombináciu týchto metód. Keby aj dotyčný človek vyjadril, že o pravdu nemá záujem, povedz o ňom svedkovi, ktorý je nepočujúci alebo ovláda posunkovú reč. Pre nepočujúceho môže byť dobré posolstvo príťažlivejšie, keď sa mu predloží v posunkovej reči.

Azda sa učíš posunkovú reč a chodíš do zboru, v ktorom sa touto rečou hovorí. Ako sa môžeš v posunkovaní a v chápaní posunkov zlepšiť? Aj keď v zbore možno máte aj ďalších počujúcich zvestovateľov, čo keby si „vypol zvuk“? To ti pomôže myslieť v posunkovej reči, teda vizuálne. Občas môžeš byť v pokušení vypomôcť si hovorenou rečou. Ale ako je to pri učení sa iných jazykov, aj pri tomto jazyku musíš vytrvať, aby si ním dokázal hovoriť plynule.

Vynakladať úsilie v tom, aby sme hovorili posunkovou rečou, je prejav lásky a úcty k nepočujúcim bratom a sestrám. Predstav si, aké je pre nepočujúcich nepríjemné dennodenne zažívať, že nerozumejú ľuďom v práci či v škole. „Každý deň sa ľudia okolo mňa rozprávajú,“ povedal istý nepočujúci brat. „To vo mne vyvoláva pocit osamotenosti a izolovanosti; potom som z toho podráždený, ba až nahnevaný. Slovami neviem celkom dobre opísať, ako sa niekedy cítim.“ Naše zhromaždenia by mali byť oázou, v ktorej môžu naši nepočujúci bratia a sestry dostať duchovný pokrm, príjemne komunikovať a potešiť sa zo spoločnosti spoluveriacich. (Ján 13:34, 35)

Nezabúdame ani na mnoho menších skupín nepočujúcich, ktoré sa stretávajú so zbormi počujúcich. Zhromaždenia sa im tlmočia. Aby dobre porozumeli, čo sa predkladá, sedia v sále Kráľovstva vpredu. To im umožňuje bez prekážok vidieť na jednej úrovni tak tlmočníka, ako aj rečníka. Zo skúseností je zrejmé, že ostatní členovia zboru si na to rýchlo zvyknú a neruší ich to. Rovnako sa to organizuje aj na zjazdoch, na ktorých sa tlmočí do posunkovej reči. Členovia zboru, ktorí tlmočia nepočujúcim tak, ako by informácie vyjadrili sami nepočujúci, čiže zmysluplne a prirodzene, si za svoju námahu zaslúžia vrúcnu pochvalu.

Váš zbor možno zastrešuje skupinu posunkovej reči alebo je v ňom niekoľko nepočujúcich, ktorým sa zhromaždenia tlmočia. Ako môžeš týmto nepočujúcim bratom a sestrám venovať osobnú pozornosť? Pozvi ich k sebe na návštevu. Ak je to možné, nauč sa niekoľko posunkov. Nedaj sa odradiť jazykovou bariérou. Nájdeš spôsob, ako sa dorozumieť, a keď takto prejavíš lásku, budete na to veľmi radi spomínať. (1. Jána 4:8) Naši nepočujúci spolusvedkovia nás môžu veľmi obohatiť. Sú to zábavní spoločníci, vedia nahliadnuť pod povrch vecí a majú vynikajúci zmysel pre humor. Brat, ktorého rodičia sú nepočujúci, hovorí: „Celý život sa pohybujem medzi nepočujúcimi ľuďmi a musím povedať, že mi toho dali viac, ako by som im mohol niekedy odplatiť. Od našich nepočujúcich bratov a sestier sa môžeme veľa naučiť.“

Jehova miluje svojich verných ctiteľov vrátane tých, ktorí nepočujú. Ich príklad viery a vytrvalosti rozhodne obohacuje Jehovovu organizáciu. Vážme si teda našich nepočujúcich bratov a sestry!

[Poznámka pod čiarou]

^ 3. ods. Pozri článok „Jehova k nim rozžiaril svoju tvár“Strážnej veži z 15. augusta 2009.

[Obrázok na strane 31]

Posolstvo o Kráľovstve môže byť pre nepočujúcich príťažlivejšie, keď je predložené v posunkovej reči

[Obrázky na strane 32]

Naše zhromaždenia by mali byť oázou, v ktorej nepočujúci bratia a sestry nájdu duchovné občerstvenie