Biblia sa dostáva na Veľký červený ostrov

MADAGASKAR, ktorý sa nachádza asi 400 km od juhovýchodného pobrežia Afriky, je štvrtým najväčším ostrovom na zemi. Jeho malgašskí obyvatelia už dávno dobre poznajú meno Jehova, lebo už vyše 170 rokov majú k dispozícii malgašské preklady Biblie, ktoré obsahujú Božie meno. Príbeh, ako sa zrodil preklad Biblie do malgaštiny, je príbehom vytrvalosti a oddanosti.

Úsilie preložiť Bibliu do malgaštiny sa pôvodne začalo na susednom ostrove Maurícius. Už v roku 1813 britský guvernér Maurícia sir Robert Farquhar dal podnet na preklad evanjelií do malgaštiny. Neskôr povzbudzoval kráľa Madagaskaru Radamu I., aby na tento Veľký červený ostrov, ako sa Madagaskar často nazýva, pozval učiteľov z Londýnskej misionárskej spoločnosti.

Dňa 18. augusta 1818 prišli z Maurícia do prístavného mesta Toamasina dvaja waleskí misionári, David Jones a Thomas Bevan. Našli tam veľmi nábožných ľudí, u ktorých kľúčovú úlohu v každodennom živote zohrávali ústne tradície a uctievanie predkov. Malgašský ľud hovoril pestrým jazykom prevažne malajsko-polynézskeho pôvodu.

Krátko nato ako Jones a Bevan otvorili malú školu, priviedli z Maurícia do Toamasiny svoje manželky a deti. Nanešťastie však celú skupinu postihla malária a v decembri 1818 Jones prišiel o svoju manželku i dieťa. O dva mesiace choroba zahubila Bevanovu rodinu. David Jones bol jediný z celej skupiny, kto prežil.

Jones však nepripustil, aby ho táto tragédia odradila. Bol odhodlaný sprístupniť Božie Slovo ľuďom na Madagaskare. Po tom, čo sa stiahol na Maurícius, aby znovu získal zdravie, pustil sa do náročnej úlohy naučiť sa malgašský jazyk. Krátko nato začal prípravné práce na preklade Jánovho evanjelia.

V októbri 1820 sa Jones vrátil na Madagaskar. Dostal sa do hlavného mesta Antananarivo a zanedlho založil novú školu, v ktorej učil miestne deti. Podmienky boli primitívne. Nemal žiadne učebnice, tabuľu ani lavice. Ale mal vynikajúce učebné osnovy a deti boli dychtivé učiť sa.

Asi sedem mesiacov pracoval sám a potom dostal nového partnera, misionára Davida Griffithsa, ktorý nahradil Bevana. Títo dvaja muži sa neúnavne venovali prekladaniu Biblie do malgaštiny.

Rozbieha sa prekladanie

Začiatkom 20. rokov 19. storočia sa jediná písaná forma malgaštiny nazývala sorabe — išlo o malgašské slová písané arabským písmom. Takýto text dokázala čítať iba hŕstka ľudí. A tak po porade misionárov s kráľom Radamom I. dal kráľ povolenie prevziať latinku a používať ju namiesto sorabe.

Prekladať sa začalo 10. septembra 1823. David Jones pracoval na 1. Mojžišovej a na  Matúšovi, zatiaľ čo David Griffiths sa pustil do 2. Mojžišovej a do Lukáša. Obaja muži mali ohromnú energiu. Okrem toho, že väčšinu práce na preklade vykonávali sami, dopoludnia i popoludní ďalej vyučovali v škole. Popritom si pripravovali a viedli bohoslužby v troch odlišných jazykoch. Jednako však prekladanie malo prednosť pred všetkým ostatným.

Títo dvaja misionári s pomocou 12 študentov preložili celé Grécke Písma a mnohé knihy Hebrejských Písiem len za 18 mesiacov. V nasledujúcom roku bol dokončený predbežný preklad celej Biblie. Pravdaže, boli ešte potrebné korekcie a vylepšenia. Preto boli z Anglicka poslaní na pomoc dvaja lingvisti, David Johns a Joseph Freeman.

Neustále prekážky

Keď bol preklad do malgaštiny hotový, Londýnska misionárska spoločnosť vyslala Charlesa Hovendena, aby na Madagaskare zmontoval a uviedol do prevádzky prvý tlačový stroj. Hovenden pricestoval 21. novembra 1826. Dostal však maláriu a do mesiaca po svojom príchode zomrel, pričom nezanechal nikoho, kto by vedel tento stroj obsluhovať. Nasledujúci rok James Cameron, zručný remeselník zo Škótska, úspešne stroj zmontoval pomocou príručky, ktorú našiel medzi strojovým zariadením. Po mnohých pokusoch a omyloch sa 4. decembra 1827 podarilo Cameronovi vytlačiť časť 1. kapitoly 1. Mojžišovej. *

Smrťou Radamu I. 27. júla 1828 vznikla ďalšia prekážka. Kráľ Radama veľmi podporoval tento prekladateľský projekt. David Jones v tom čase napísal: „Kráľ Radama je nesmierne láskavý a prívetivý. Je veľkým stúpencom vzdelania a váži si poučovanie svojho ľudu o kultúre civilizovaného sveta viac ako zlato a striebro.“ Ale kráľa na tróne vystriedala jeho manželka Ranavalona I. a čoskoro sa ukázalo, že ona nebude toto dielo podporovať tak ako jej manžel.

Krátko po dosadení kráľovnej na trón istý návštevník z Anglicka požiadal u nej o audienciu, aby sa s ňou porozprával o tomto prekladateľskom diele. Bol odmietnutý. Pri inej príležitosti, keď misionári povedali kráľovnej, že ešte majú ľudí veľa čo naučiť vrátane gréčtiny a hebrejčiny, odvetila: „Mňa až tak nezaujíma gréčtina ani hebrejčina, no rada by som vedela, či dokážete môj ľud naučiť niečo užitočnejšie, napríklad ako vyrobiť mydlo.“ Cameron si uvedomil, že by mohli byť donútení odísť skôr, ako bude malgašská Biblia hotová, a tak požiadal o týždeň na premýšľanie o týchto kráľovniných slovách.

Nasledujúci týždeň Cameron odovzdal jej kráľovským poslom dva malé kúsky mydla vyrobené z miestnych materiálov. Toto a ďalšie verejnoprospešné diela, ktoré vykonali remeselníci spomedzi misionárov, uspokojili kráľovnú dostatočne dlho na to, aby misionári dokončili tlač celej Biblie okrem niekoľkých kníh Hebrejských Písiem.

Prekvapenie a potom sklamanie

V máji 1831 kráľovná napriek tomu, že misionárov spočiatku odmietla, vydala prekvapivý dekrét. Dovolila svojim poddaným, aby boli pokrstení ako kresťania! Toto rozhodnutie však platilo iba krátko. Podľa knihy A History of Madagascar „počet krstov vyľakal konzervatívne kruhy na kráľovskom dvore, ktoré presvedčili kráľovnú, že sväté prijímanie sa rovná prísahe vernosti Britom“. Preto bolo koncom roku 1831 povolenie na kresťanský krst zrušené, a to len šesť mesiacov po tom, čo bolo vydané.

 Kráľovnina váhavosť spolu so zjavne rastúcim vplyvom členov vlády, ktorí sa zastávali tradícií, poháňali misionárov, aby tlač Biblie dokončili. Kresťanské grécke Písma už boli hotové a v obehu boli tisíce ich výtlačkov. No ďalšia prekážka prišla 1. marca 1835, keď kráľovná Ranavalona I. vyhlásila kresťanstvo za nelegálne a nariadila, aby boli všetky kresťanské knihy odovzdané úradom.

Kráľovnin edikt okrem iného znamenal, že na tlačení Biblie už nemohli pracovať malgašskí učni. Preto malá hŕstka misionárov, ktorí mohli túto úlohu dokončiť, pracovala vo dne v noci, kým napokon v júni 1835 nebola vydaná celá Biblia. A tak malgašská Biblia uzrela svetlo sveta!

Keďže platil zákaz, vydavatelia sa postarali o to, aby sa Biblie rýchlo dostali do rúk ľudí, a 70 výtlačkov Písiem zakopali, aby ich uchránili pred zničením. Nebolo to unáhlené rozhodnutie, lebo do roka všetci misionári okrem dvoch z ostrova odišli. Ale Božie Slovo sa na Veľkom červenom ostrove šírilo.

Láska Malgašov k Biblii

Akú radosť mali ľudia na Madagaskare z toho, že si môžu čítať Božie Slovo vo svojom vlastnom jazyku! Tento preklad síce obsahuje nepresnosti a jeho jazyk je už dosť zastaraný, no takmer tu nenájdete domácnosť, kde by nemali Bibliu, a mnohí Malgaši ju pravidelne čítajú. Pozoruhodné na tomto preklade je to, že v celých Hebrejských Písmach hojne používa Božie meno, Jehova. V jeho pôvodných výtlačkoch sa Božie meno nachádza aj v Gréckych Písmach. Takže väčšina Malgašov Božie meno dobre pozná.

Keď z tlačového stroja vyšli prvé výtlačky Gréckych Písiem, pán Baker, ktorý ho obsluhoval, zbadal radosť Malgašov a zvolal: „Nemám v úmysle byť prorokom, ale neverím, že Božie Slovo bude niekedy z tejto krajiny vykorenené!“ Jeho slová sa potvrdili. Ani malária, ani náročná úloha naučiť sa ťažký jazyk, ani nepriaznivé výnosy nejakého vládcu nemohli zabrániť tomu, aby bolo na Madagaskare sprístupnené Božie Slovo.

Teraz sa situácia ešte zlepšila. Prečo to môžeme povedať? V roku 2008 bol vydaný úplný Preklad nového sveta Svätých písiem v malgaštine. Tento preklad je vďaka svojmu modernému, ľahko zrozumiteľnému jazyku obrovským krokom vpred. A tak je teraz Božie Slovo na tomto Veľkom červenom ostrove zakorenené ešte pevnejšie. (Iz. 40:8)

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 31]

„Preklad nového sveta“ v malgaštine vzdáva česť Božiemu menu, Jehova