Nech je tvoj pokrok zjavný

„Uvažuj o týchto veciach; zahĺb sa do nich, aby bol tvoj pokrok zjavný všetkým.“ ​(1. TIM. 4:15)

1., 2. Čo vieme o Timotejovej mladosti a zmene, ktorá sa odohrala, keď mal asi 20 rokov?

DOMOVOM mladého Timoteja bola rímska provincia Galácia na území dnešného Turecka. V priebehu desaťročí po Ježišovej smrti tam bolo založených niekoľko kresťanských zborov. Timotej, jeho matka a stará matka prijali kresťanstvo a stali sa aktívnymi členmi jedného z tamojších zborov. (2. Tim. 1:5; 3:14, 15) Timotej ako mladý kresťan sa iste tešil zo života v takomto rodinnom prostredí. Ale čoskoro mali v jeho živote nastať zmeny.

² Všetko sa to začalo, keď túto oblasť druhýkrát navštívil apoštol Pavol. V tom čase mohol mať Timotej okolo 20 rokov. Pavol si pravdepodobne pri návšteve Lystry všimol, že bratia z miestnych zborov o Timotejovi ‚podávajú dobrú správu‘. (Sk. 16:2) Mladý Timotej sa musel na svoj vek prejavovať ako mimoriadne zrelý. Pod vedením svätého ducha potom Pavol s miestnou radou starších položili na Timoteja ruky, čím ho vyčlenili na mimoriadnu službu v zbore. (1. Tim. 4:14; 2. Tim. 1:6)

3. Akú nezvyčajnú služobnú výsadu dostal Timotej?

³ Timotej dostal nezvyčajné pozvanie: stať sa cestujúcim spoločníkom apoštola Pavla! (Sk. 16:3) Predstav si, aký prekvapený a nadšený musel byť! Nasledujúce roky cestoval s Pavlom a občas aj s ďalšími kresťanmi, pričom plnil rôzne úlohy, ktorými ho poverili apoštoli a starší muži. Pavol a Timotej navštevovali zbory, aby bratov duchovne posilňovali. (Prečítajte Skutky 16:4, 5.) Preto sa o Timotejovom duchovnom pokroku dozvedelo mnoho kresťanov. Apoštol Pavol asi po desiatich rokoch spolupráce s Timotejom napísal Filipanom toto: „Nemám nikoho iného s takým postojom, aký má [Timotej], ktorý sa bude naozaj starať o vaše veci... Vy poznáte dôkaz, ktorý dal o sebe, že ako dieťa s otcom otrocky slúžil so mnou pri podporovaní dobrého posolstva.“ ​(Fil. 2:20–22)

4. a) Akou závažnou úlohou bol Timotej poverený? b) Aké otázky si možno položiť v súvislosti s Pavlovými slovami v 1. Timotejovi 4:15?

⁴ Pavol približne v tom čase, keď napísal list Filipanom, poveril Timoteja závažnou úlohou: vymenúvať starších a služobných pomocníkov. (1. Tim. 3:1; 5:22) Je zrejmé, že z Timoteja sa stal spoľahlivý a dôveryhodný kresťanský dozorca. A predsa ho v tom istom liste Pavol nabádal, aby robil „pokrok zjavný všetkým“. (1. Tim. 4:15) Nedal už Timotej najavo, že urobil pokrok  v mimoriadnej miere? Teda čo mal Pavol na mysli týmito slovami a aký úžitok môžeme mať z jeho rady my?

Ako môžeš dosiahnuť, že tvoj pokrok bude zjavný

5., 6. Čo ohrozovalo duchovnú čistotu efezského zboru a ako mohol Timotej zbor chrániť?

⁵ Preskúmajme kontext 1. Timotejovi 4:15. (Prečítajte 1. Timotejovi 4:11–16.) Pavol predtým ako napísal tieto slová, odcestoval do Macedónie, ale Timoteja požiadal, aby zostal v Efeze. Prečo? Lebo niektorí z toho mesta začali v zbore pôsobiť rozkolnícky tým, že zavádzali falošné náuky. Timotej mal chrániť duchovnú čistotu zboru. Ako to mal robiť? Sčasti tak, že bude dobrým príkladom.

⁶ Pavol Timotejovi napísal: „Staň sa pre verných príkladom v reči, v správaní, v láske, vo viere, v cudnosti.“ A dodal: „Uvažuj o týchto veciach; zahĺb sa do nich, aby bol tvoj pokrok zjavný všetkým.“ (1. Tim. 4:12, 15) Timotejov pokrok súvisel skôr s jeho konaním a duchovnými vlastnosťami ako s dosiahnutím zodpovedného postavenia. Taký pokrok by mal chcieť dávať najavo každý kresťan.

7. Čo sa očakáva od všetkých členov zboru?

⁷ Dnes majú v zbore podobne ako za Timotejových čias niektorí kresťania rôzne zodpovedné úlohy. Niektorí slúžia ako starší alebo služobní pomocníci. Ďalší sú v pravidelnej priekopníckej službe. Iní slúžia ako cestujúci dozorcovia, bételiti alebo misionári. Starší sa zapájajú do rôznych vyučovacích programov, napríklad na zjazdoch. Ale všetci kresťania — muži, ženy i mladí — majú možnosť robiť pokroky, ktoré sú zjavné. (Mat. 5:16) A tak ako to bolo v Timotejovom prípade, dokonca aj od kresťanov, ktorí majú zodpovedné postavenie, sa očakáva, že budú dávať svoj duchovný pokrok najavo všetkým.

Staň sa príkladom v reči

8. Aký vplyv má naša reč na naše uctievanie Boha?

⁸ Jedna oblasť, v ktorej mal ísť Timotej príkladom, bola reč. Ako môžeme robiť pokrok zjavný v tejto oblasti? Naša reč o nás veľa odhaľuje. Ježiš výstižne povedal: „Z hojnosti srdca hovoria ústa.“ ​(Mat. 12:34) Aj Ježišov nevlastný brat Jakub uznal, aký veľký vplyv môže mať naša reč na naše uctievanie Boha. Napísal: „Ak sa niekomu zdá, že zachováva vonkajší spôsob uctievania, a predsa nedrží svoj jazyk na uzde, ale naďalej klame vlastné srdce, jeho spôsob uctievania je márny.“ ​(Jak. 1:26)

9. V akých ohľadoch má byť naša reč príkladná?

⁹ Svojou rečou môžeme ostatným členom zboru ukázať, aký duchovný pokrok sme urobili. Teda zrelí kresťania nehovoria nedôstojne, negatívne, kriticky ani zraňujúco, ale usilujú sa druhých budovať, utešovať a povzbudzovať. (Prísl. 12:18; Ef. 4:29; 1. Tim. 6:3–5, 20) Keď sme pripravení hovoriť o svojom postoji v otázkach mravnosti a zastávať sa Božích vznešených noriem, môžeme dať najavo svoju oddanosť Bohu. (Rim. 1:15, 16) Ľudia so správnym sklonom srdca si istotne všimnú, ako používame dar reči, a možno si z nás vezmú príklad. (Fil. 4:8, 9)

Buď príkladný v správaní a cudnosti

10. Prečo je pre náš duchovný pokrok nutná viera bez pokrytectva?

¹⁰ Ak má byť kresťan dobrým príkladom, nestačí len, keď povzbudzujúco hovorí. Keby niekto len hovoril to, čo je správne, ale nerobil to, bol by pokrytec. Pavol dobre poznal pokrytectvo farizejov a vedel, akú škodu ich konanie spôsobovalo. Opako vane Timoteja vystríhal pred neúprimnosťou a pretvárkou. (1. Tim. 1:5; 4:1, 2) Ale Timotej nebol pokrytec. V druhom liste mu Pavol napísal: „Spomínam [si] na nepokryteckú vieru, ktorá je v tebe.“ ​(2. Tim. 1:5) Napriek tomu Timotej musel svoju kresťanskú úprimnosť dať najavo druhým. Mal byť príkladom v správaní.

11. Čo Pavol napísal Timotejovi o bohatstve?

¹¹ Pavol nabádal Timoteja v dvoch listoch, ktoré mu napísal, aby bol príkladný v správaní vo viacerých oblastiach. Timotej sa napríklad nemal hnať za bohatstvom. Pavol napísal: „Láska k peniazom je koreňom škodlivých vecí každého druhu a tým, že sa niektorí o túto lásku usilovali, boli odvedení od viery a celí sa prebodali mnohými bolesťami.“ ​(1. Tim. 6:10) Láska k bohatstvu je znakom duchovnej slabosti. Naproti tomu kresťania, ktorí sú spokojní s jednoduchým životom, s tým, že ‚majú živobytie a niečo na seba‘, dávajú okoliu najavo svoj duchovný pokrok. (1. Tim. 6:6–8; Fil. 4:11–13)

12. Ako môžeme v osobnom živote ukázať, že robíme pokrok?

¹² Pavol sa Timotejovi zmienil o tom, nakoľko dôležité je, aby sa kresťanky „zdobili dobre upravenými šatami so skromnosťou a zdravou mysľou“. (1. Tim. 2:9) Ženy, ktoré pri výbere oblečenia a úpravy zovňajška, ako aj v iných oblastiach osobného života prejavujú skromnosť a zdravú myseľ, dávajú znamenitý príklad. (1. Tim. 3:11) Táto zásada sa týka aj kresťanských mužov. Pavol povzbudzoval dozorcov, aby boli ‚umiernení vo zvykoch, zdravej mysle, poriadni‘. (1. Tim. 3:2) Keď tieto vlastnosti prejavujeme v každodenných činnostiach, náš pokrok bude zjavný všetkým.

13. Ako môžeme byť príkladom v cudnosti podobne ako Timotej?

 ¹³ Timotej mal byť príkladom aj v cudnosti. Týmto slovom Pavol narážal na veľmi konkrétnu oblasť správania, totiž na sexuálnu morálku. Timotejovo správanie muselo byť čisté zvlášť k ženám. K starším ženám sa mal správať ako k matkám, k mladším ako k sestrám „so všetkou cudnosťou“. (1. Tim. 4:12; 5:2) Dokonca ani nemravné skutky, o ktorých sa môže zdať, že sú tajné, nie sú ukryté pred Bohom, a je isté, že skôr či neskôr sa o nich dozvedia aj ľudia. Ale rovnako platí aj to, že ani znamenité skutky kresťana nemôžu byť trvalo skryté. (1. Tim. 5:24, 25) V správaní a cudnosti môžu všetci členovia zboru dávať najavo pokrok.

Láska a viera je nevyhnutná

14. Ako Písmo zdôrazňuje, že je medzi nami potrebná láska?

¹⁴ Významnou stránkou pravého kresťanstva je láska. Ježiš svojím učeníkom povedal: „Podľa toho všetci poznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku medzi sebou.“ ​(Ján 13:35) Ako prejavujeme takú lásku? Božie Slovo nás naliehavo prosí, aby sme „sa navzájom znášali v láske“, aby sme boli ‚voči sebe navzájom láskavými, plnými nežného súcitu, ochotne si vzájomne odpúšťali‘ a boli pohostinní. (Ef. 4:2, 32; Hebr. 13:1, 2) „V bratskej láske majte jeden k druhému nežnú náklonnosť,“ napísal apoštol Pavol. (Rim. 12:10)

15. Prečo je nutné, aby lásku prejavovali všetci, zvlášť dozorcovia?

¹⁵ Keby bol Timotej býval v zaobchádzaní so spolukresťanmi drsný alebo neláskavý, mohol tým zmariť to dobré, čo dosiahol ako učiteľ a dozorca. (Prečítajte 1. Korinťanom 13:1–3.) Na druhej strane, ak bratom prejavoval pravú náklonnosť, bol k nim pohostinný a konal pre nich dobré skutky, istotne to urobilo jeho duchovný pokrok ešte zjavnejším. Bolo teda vhodné, že apoštol Pavol sa v liste, ktorý mu napísal, zmienil konkrétne o láske, ako jednej vlastnosti, v ktorej mal byť Timotej príkladom.

16. Prečo musel Timotej prejavovať silnú vieru?

¹⁶ Počas pobytu v Efeze bola Timotejova viera podrobená skúške. Niektorí propagovali náuky, ktoré neboli v súlade s kresťanskou pravdou. Ďalší šírili ‚falošné príbehy‘ alebo skúmali myšlienky, ktoré nijako neprispievali k duchovnosti zboru. (Prečítajte 1. Timotejovi 1:3, 4.) Pavol o takých ľuďoch napísal, že sú ‚nadutí pýchou, ničomu nerozumejú, ale sú duševne chorí vypytovaním sa a škriepkami o slová‘. (1. Tim. 6:3, 4) Mohol si Timotej dovoliť pohrávať sa so škodlivými myšlienkami, ktoré prenikali do zboru? Nie, lebo Pavol ho nabádal, aby ‚bojoval znamenitý boj viery‘ a odvracal sa „od prázdnych rečí, ktoré porušujú, čo je sväté, a od rozporov, ktoré falošne nazývajú ‚poznaním‘“. (1. Tim. 6:12, 20, 21) Nemusíme vôbec pochybovať o tom, že Timotej Pavlovu múdru radu uplatnil. (1. Kor. 10:12)

17. Ako môže byť dnes skúšaná naša viera?

¹⁷ Je zaujímavé, že v liste Timotejovi bolo uvedené: „V neskorších časoch niektorí odpadnú od viery, tak, že budú venovať pozornosť zvádzajúcim inšpirovaným výrokom a náukám démonov.“ ​(1. Tim. 4:1) Všetci členovia zboru vrátane bratov v zodpovednom postavení musia tak ako Timotej prejavovať  silnú, neotrasiteľnú vieru. Keď sa proti odpadlíctvu pevne postavíme a podnikneme proti nemu rozhodné kroky, dáme najavo svoj pokrok a budeme príkladom v prejavovaní viery.

Snaž sa, aby bol tvoj pokrok zjavný

18., 19. a) Ako môžeš dať všetkým najavo svoj pokrok? b) Čo sa bude rozoberať nabudúce?

¹⁸ Je zrejmé, že skutočný duchovný pokrok kresťana nezávisí od jeho osobného vzhľadu, od jeho vrodených schopností ani od jeho postavenia. A nemusí byť ani priamo úmerný počtu rokov, ktoré slúži v zbore. Skutočný duchovný pokrok sa prejavuje tým, že v uvažovaní, reči i konaní poslúchame Jehovu. (Rim. 16:19) Máme poslúchať príkaz milovať sa navzájom a rozvíjať si silnú vieru. Teda uvažujme o Pavlových slovách určených Timotejovi a zahĺbme sa do nich, aby bol náš pokrok zjavný všetkým.

¹⁹ Ďalšia vlastnosť, ktorou sa prejavuje náš duchovný pokrok a kresťanská zrelosť, je radosť, súčasť ovocia Božieho svätého ducha. (Gal. 5:22, 23) V nasledujúcom článku budeme uvažovať nad tým, ako si ju môžeme rozvíjať a udržiavať aj v ťažkých chvíľach.

Ako by si odpovedal?

• Čo sa o nás dozvedajú ľudia z našej reči?

• Ako sa náš pokrok prejavuje v našom správaní a cudnosti?

• Prečo majú byť kresťania príkladom v láske a viere?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 11]

Mladý Timotej prejavoval na svoj vek neobyčajnú zrelosť

[Obrázky na strane 13]

Je tvoj pokrok zjavný všetkým?