Udrž si radosť aj v ťažkých chvíľach
Udrž si radosť aj v ťažkých chvíľach
„Všetci tí, ktorí sa k tebe [Jehova] utiekajú, budú sa radovať.“ (ŽALM 5:11)
1., 2. a) Čo dnes spôsobuje ľuďom veľké utrpenie? b) Čo musia znášať kresťania okrem nešťastí, ktoré postihujú všetkých ľudí?
JEHOVOVI SVEDKOVIA nemajú zvláštnu ochranu pred nešťastiami, ktoré postihujú ľudí vo všeobecnosti. Už mnoho z nich sa stalo obeťou zločinov, vojen a iných druhov nespravodlivosti. Prírodné katastrofy, chudoba, choroby a smrť spôsobujú mnoho utrpenia. Apoštol Pavol výstižne napísal: „Vieme totiž, že celé tvorstvo ešte stále spolu stená a spolu trpí v bolesti až dosiaľ.“ (Rim. 8:22) Okrem toho sme obeťami vlastnej nedokonalosti. Niekedy možno vzdycháme ako kráľ Dávid v staroveku: „Moje previnenia mi presiahli nad hlavu; ako ťažký náklad sú mi príliš ťažké.“ (Žalm 38:4)
2 Praví kresťania okrem toho, že zažívajú nešťastia, ktoré postihujú všetkých ľudí, nesú aj obrazný mučenícky kôl. (Luk. 14:27) Áno, Ježišovi učeníci sú podobne ako Ježiš nenávidení a prenasledovaní. (Mat. 10:22, 23; Ján 15:20; 16:2) Preto kým čakáme na požehnania nového sveta, musíme sa veľmi namáhať a byť vytrvalí, aby sme dokázali nasledovať Krista. (Mat. 7:13, 14; Luk. 13:24)
3. Ako vieme, že kresťania nemusia stále len trpieť, aby sa páčili Bohu?
3 Znamená to, že život pravých kresťanov je zbavený akejkoľvek radosti a šťastia? Mal by byť náš život do konca tohto systému len samý smútok a žiaľ? Je zrejmé, že Jehova chce, aby sme boli šťastní, kým čakáme na uskutočnenie jeho sľubov. V Biblii sú praví Boží ctitelia opakovane opísaní ako šťastný ľud. (Prečítajte Izaiáša 65:13, 14.) „Všetci tí, ktorí sa k tebe [Jehova] utiekajú, budú sa radovať,“ uvádza sa v Žalme 5:11. Áno, aj v nešťastnom svete je možné zažívať značnú mieru radosti, pokoja mysle a spokojnosti. Pozrime sa, ako nám Biblia môže pomôcť znášať skúšky a zároveň si udržiavať radosť.
Jehova je ‚šťastný Boh‘
4. Ako sa cíti Boh, keď sa ignoruje jeho vôľa?
4 Zamysli sa napríklad nad Jehovom. Ako Všemohúci Boh má moc nad celým vesmírom. Nič mu nechýba a nikoho nepotrebuje. Ale napriek tejto neporovnateľnej moci určite pociťoval isté sklamanie, keď sa jeden jeho duchovný syn vzbúril a stal Satanom. A muselo mu byť veľmi nepríjemné, keď sa k tejto vzbure pridali aj ďalší anjeli. Zamysli sa tiež, akú bolesť Boh cítil, keď sa mu obrátili chrbtom Adam s Evou, vrcholné dielo jeho hmotného stvorenia. Odvtedy zavrhli jeho autoritu miliardy ich potomkov. (Rim. 3:23)
5. Čo Jehovu zvlášť bolí?
5 Satanova vzbura stále pokračuje. Jehova sa musí už asi 6 000 rokov pozerať na modlárstvo, násilie, vraždy a sexuálnu zvrátenosť. (1. Mojž. 6:5, 6, 11, 12) Okrem toho musí počúvať ničomné klamstvá a rúhanie. Občas ho citovo zraňujú aj vlastní praví ctitelia. Biblia opisuje takú situáciu týmito slovami: „Ako často sa proti nemu búrili v pustatine, ubližovali mu na púšti! A znovu a znovu skúšali Boha a pôsobili bolesť dokonca Svätému Izraela.“ (Žalm 78:40, 41) Bolesť, ktorú Jehova zažíva, keď ho zavrhuje jeho ľud, je istotne veľká. (Jer. 3:1–10) Áno, keď sa deje zlo, Jehova zakaždým cíti hlbokú bolesť. (Prečítajte Izaiáša 63:9, 10.)
6. Ako sa Boh stavia k náročným situáciám?
6 Ale bolesť a sklamanie Jehovu neochromili. Keď vznikli komplikácie, okamžite podnikol kroky, aby čo najviac zmiernil následky toho, čo sa stalo. A urobil dlhodobé opatrenia, aby sa jeho predsavzatie nakoniec splnilo. Keďže urobil tieto múdre kroky, teší sa na obhájenie svojej zvrchovanosti a na požehnania, ktoré z toho vyplynú pre jeho verných ctiteľov. (Žalm 104:31) Áno, napriek všetkej pohane, ktorá bola naňho navŕšená, zostáva ‚šťastným Bohom‘. (1. Tim. 1:11; Žalm 16:11)
7., 8. Ako môžeme napodobniť Jehovu, keď sa deje niečo zlé?
7 Pravda, my sa nemôžeme s Jehovom porovnávať v schopnosti riešiť problémy. No môžeme ho napodobňovať v postoji k ťažkým situáciám. Keď sa deje niečo zlé, je úplne prirodzené cítiť sa sklesnutý, ale v tomto stave nemusíme zostať. Keďže sme boli stvorení na Jehovov obraz, máme schopnosť premýšľať a prejavovať praktickú múdrosť, čo nám umožňuje preskúmať svoje problémy a podniknúť rozhodné kroky, ak je to možné.
8 Vyrovnávať sa so životnými ťažkosťami bude pre nás ľahšie, keď uznáme, že sú veci, ktoré prosto nedokážeme ovplyvniť. Je to dôležité, lebo keby sme sa takými vecami sužovali, viedlo by to iba k väčšej skľúčenosti a oberalo by nás to o radosť z pravého uctievania, na ktorú máme mnoho dôvodov. Keď urobíme, čo je rozumné, aby sme problém vyriešili, najlepšie je prestať sa ním zaoberať a sústrediť sa na niečo užitočnejšie. To dobre ilustruje nasledujúca biblická správa.
Nutná je rozumnosť
9. Ako Anna prejavila rozumnosť?
9 Pouvažujme o príklade Anny, ktorej sa splnila túžba a stala sa matkou proroka Samuela. Bola skľúčená, lebo nemohla mať deti, a pre neplodnosť bola terčom posmechu. Občas to na ňu tak doľahlo, že plakala a nič nejedla. (1. Sam. 1:2–7) Pri jednej návšteve v Jehovovej svätyni jej prišlo „horko na duši a začala sa modliť k Jehovovi a veľmi plakať“. (1. Sam. 1:10) Keď si pred Jehovom vyliala srdce, veľkňaz Éli k nej pristúpil a povedal jej: „Choď v pokoji a kiež Boh Izraela vypočuje tvoju prosebnú žiadosť, ktorú si žiadala od neho.“ (1. Sam. 1:17) V tej chvíli si Anna iste uvedomila, že urobila, čo mohla. S neplodnosťou nemohla urobiť nič. Anna prejavila rozumnosť. Potom „odišla a najedla sa a jej tvár už nebola ustarostená“. (1. Sam. 1:18)
10. Aký realistický postoj prejavil Pavol, keď mal problém, ktorý nemohol vyriešiť?
10 Podobný postoj v ťažkostiach prejavil aj apoštol Pavol. Mal problém, ktorý mu spôsoboval veľkú tieseň. Nazval ho ‚osteň v tele‘. (2. Kor. 12:7) Nech už to bolo čokoľvek, Pavol urobil, čo mohol, aby sa ho zbavil, keď sa modlil k Jehovovi o úľavu. Koľkokrát úpenlivo prosil Jehovu v tejto veci? Trikrát. Po treťom raze mu Boh povedal, že mu ‚osteň z tela‘ zázračne neodstráni. Pavol túto skutočnosť prijal a naplno sa sústredil na službu Jehovovi. (Prečítajte 2. Korinťanom 12:8–10.)
11. Akú úlohu má modlitba a prosebná žiadosť, keď sa snažíme vyrovnávať s ťažkými situáciami?
11 Z týchto príkladov nevyplýva, že máme prestať hovoriť v modlitbách Jehovovi o tom, čo nás trápi. (Žalm 86:7) Naopak, Božie Slovo nás vrúcne nabáda: „O nič sa úzkostlivo nestarajte, ale nech sa vaše prosebné žiadosti oznamujú Bohu modlitbou a pokornou prosbou spolu s vďakou.“ Ako Jehova odpovie na také prosebné žiadosti a pokorné prosby? Biblia dodáva: „A Boží pokoj, ktorý prevyšuje každé myslenie, bude strážiť vaše srdce a vaše myšlienkové sily prostredníctvom Krista Ježiša.“ (Fil. 4:6, 7) Áno, Jehova možno náš problém neodstráni, ale môže vypočuť naše modlitby tak, že bude viesť naše myšlienkové sily. Po modlitbe, v ktorej vyjadríme svoje pocity, si možno uvedomíme, aké je nebezpečné dať sa pohltiť úzkostlivými starosťami.
Teš sa z konania Božej vôle
12. Prečo môže byť dlhodobá skľúčenosť škodlivá?
12 V Prísloviach 24:10 sa píše: „Stratil si odvahu v deň tiesne? Tvojej sily bude málo.“ V inom prísloví sa hovorí: „Pre bolesť srdca je skrúšený duch.“ (Prísl. 15:13) Niektorí kresťania prepadli takej skľúčenosti, že prestali čítať Bibliu a rozjímať o Božom Slove. Začali sa modliť len povrchne a možno aj oddeľovať od spoluctiteľov. Je zjavné, že dlhodobá sklesnutosť môže byť škodlivá. (Prísl. 18:1, 14)
13. Napríklad ktoré činnosti môžu rozptýliť skľúčenosť a dať nám istú mieru radosti?
13 Na druhej strane pozitívny pohľad nám pomôže zamerať sa na tie stránky života, ktoré nám môžu prinášať potešenie a radosť. Dávid napísal: „Je mi potešením konať tvoju vôľu, ó, môj Bože.“ (Žalm 40:8) Keď v živote zažívame ťažkosti, v žiadnom prípade by sme nemali prerušiť pravidelné činnosti, ktorými uctievame Boha. Skutočným liekom proti smútku je venovať sa činnostiam, ktoré nás robia šťastnými. Jehova nám hovorí, že potešenie a šťastie môžeme nájsť v čítaní jeho Slova a v tom, že sa doň pravidelne zahľadíme. (Žalm 1:1, 2; Jak. 1:25) Tak zo Svätého Písma, ako aj na kresťanských zhromaždeniach prijímame „príjemné reči“, ktoré nás môžu vzpružiť a môžu rozradostniť naše srdce. (Prísl. 12:25; 16:24)
14. Aké uistenie od Jehovu nám dnes robí radosť?
14 Boh nám dáva mnoho dôvodov na radosť. Jedným z hlavných je sľub, že nás zachráni. (Žalm 13:5) Vieme, že bez ohľadu na to, čo dnes zažívame, on napokon odmení ľudí, ktorí ho vážne hľadajú. (Prečítajte Kazateľa 8:12.) Toto presvedčenie krásne vyjadril prorok Habakuk, keď napísal: „A keby ani figovník nerozkvitol a keby nebola žiadna úroda na viničoch; keby sa dielo olivovníka naozaj nevydarilo a ani terasy by v skutočnosti neurodili potravu; aj keby stádo bolo naozaj oddelené od ohrady a v ohradách nebol žiaden dobytok, ja, ja budem napriek tomu jasať v Jehovovi; budem mať radosť v Bohu svojej záchrany.“ (Hab. 3:17, 18)
„Šťastný je ľud, ktorého Bohom je Jehova!“
15., 16. Spomeň niektoré Božie dary, ktoré nám môžu prinášať potešenie, kým čakáme na budúce požehnania.
15 Zatiaľ čo čakáme nádhernú budúcnosť, ktorá je pred nami, Jehovovou vôľou je, aby sme sa tešili z dobrých vecí, ktoré nám dáva. V Biblii sa píše: „Spoznal som, že nie je pre [ľudí] nič lepšie, než aby sa radovali a konali dobro za svojho života, a každý človek by mal jesť a piť a vidieť dobré za všetku svoju tvrdú prácu. Je to dar od Boha.“ (Kaz. 3:12, 13) ‚Konať dobro‘ znamená okrem iného aj robiť dobré skutky v prospech druhých. Ježiš povedal, že viac šťastia je v dávaní ako v prijímaní. Láskavé skutky voči manželskému partnerovi, deťom, rodičom a ďalším príbuzným prinášajú hlboké uspokojenie. (Prísl. 3:27) Keď sme citliví a pohostinní k našim bratom a sestrám a odpúšťame im, prináša nám to veľkú radosť a páčime sa Jehovovi. (Gal. 6:10; Kol. 3:12–14; 1. Petra 4:8, 9) A keď obetavo konáme svoju službu, je to naozaj odmeňujúce.
16 Slová citované z Kazateľa uvádzajú prosté potešenia zo života: jedenie a pitie. Áno, aj v skúškach sa môžeme tešiť z každého hmotného daru, ktorý od Jehovu dostaneme. Okrem toho úchvatný západ slnka, veľkolepá prírodná scenéria, šantenie mláďat a iné divy prírody sú celkom zadarmo, a predsa nás môžu naplniť bázňou a radosťou. Keď o týchto veciach premýšľame, rastie naša láska k Jehovovi, lebo on je Darcom všetkého dobrého.
17. Čo nám prinesie úplnú úľavu od ťažkostí a čo nás medzitým utešuje?
17 Naša láska k Bohu, poslušnosť jeho prikázaniam a viera vo výkupnú obeť povedie napokon k tomu, že zažijeme úplnú úľavu od ťažkostí spojených s nedokonalým životom a naša radosť bude trvalá. (1. Jána 5:3) Medzitým nachádzame útechu vo vedomí, že Jehova vie o všetkom, čo nás postihuje. Dávid napísal: „Ja budem mať radosť a budem plesať v tvojej milujúcej láskavosti, v tom, že si uvidel moje trápenie; vedel si o tiesni mojej duše.“ (Žalm 31:7) Jehova nás podnietený láskou vyslobodí z nešťastia. (Žalm 34:19)
18. Prečo by mala uprostred Božieho ľudu prevládať radosť?
18 Kým čakáme na splnenie Jehovových sľubov, napodobňujme Jehovu, šťastného Boha. Nedajme sa duchovne ochromiť negatívnymi pocitmi. Keď vzniknú problémy, dajme sa viesť schopnosťou premýšľať a praktickou múdrosťou. Jehova nám pomôže mať pod kontrolou naše emócie a urobiť všetky možné kroky, aby sme čo najviac zmiernili následky nešťastných udalostí. Nachádzajme potešenie v dobrých veciach, ktoré dáva, či v hmotných, alebo duchovných. Keď zostaneme pri Bohu blízko, dokážeme sa radovať, lebo „šťastný je ľud, ktorého Bohom je Jehova!“ (Žalm 144:15)
Čo si sa naučil?
• Ako môžeme napodobňovať Jehovu, keď sme v ťažkostiach?
• Ako nám rozumnosť pomôže vyrovnávať sa s ťažkosťami?
• Ako môžeme v ťažkých chvíľach nájsť potešenie v konaní Božej vôle?
[Študijné otázky]
[Obrázky na strane 16]
Jehovu bolí, keď vidí zlé veci, ktoré sa dejú na zemi
[Prameň ilustrácie]
© G.M.B. Akash/Panos Pictures
[Obrázky na strane 18]
Jehova nám rôznymi spôsobmi pomáha udržať si radosť