Otázky čitateľov

Za akých okolností je možné uvažovať o opätovnom krste?

Za určitých okolností môže pokrstený človek uvažovať o platnosti svojho krstu a o možnosti dať sa opäť pokrstiť. Napríklad v čase krstu možno tajne žil alebo konal spôsobom, za ktorý by mohol byť vylúčený, keby už bol býval platne pokrstený. Mohol sa za takých okolností oddať Bohu? Taký človek mohol urobiť platný krok oddanosti Jehovovi jedine v prípade, že prestal s konaním, ktoré sa prieči biblickým zásadám. Preto človek, ktorý bol pokrstený, kým taká vážna zábrana existovala, môže odôvodnene uvažovať o nutnosti dať sa pokrstiť znova.

A ako je to v prípade niekoho, kto sa v čase krstu nedopúšťal vážneho hriechu, ale neskôr konal nesprávne a bolo potrebné zostaviť právny výbor? Dajme tomu, že potom povie, že v čase krstu celkom nerozumel tomu, čo robí, a že krst v skutočnosti nie je platný. Starší by pri stretnutí s previnilcom nemali nastoľovať otázku platnosti jeho krstu a pýtať sa ho, či považuje svoju oddanosť a krst za platný. Napokon, počul biblický prejav o význame krstu. Súhlasne odpovedal na otázky súvisiace s oddanosťou a krstom. Potom sa prezliekol a bol fyzicky ponorený do vody. Preto je rozumné veriť, že úplne chápal závažnosť toho, čo robí. Teda starší by mali k nemu pristupovať ako k pokrstenej osobe.

Ak niekto otvorí otázku platnosti svojho krstu, starší ho môžu odkázať na Strážnu vežu z 1. marca 1960, strany 159 a 160 (angl.), a č. 20 z roku 1964, strany 30 – 35, kde je táto otázka podrobne rozobratá. To, či sa za určitých okolností (napríklad v prípade nedostatočného porozumenia Biblie pri krste) niekto rozhodne dať opätovne pokrstiť, je osobná vec.

Aké činitele by mali kresťania vziať do úvahy v súvislosti so spoločným bývaním?

Každý potrebuje niekde bývať. Ale dnes mnoho ľudí nemá vlastný dom alebo byt. Finančné pomery, zdravotný stav alebo iné činitele si môžu vynútiť, aby spolu bývala širšia rodina, teda viacero príbuzných. V niektorých častiach sveta sa príbuzní môžu tlačiť v jednej miestnosti prakticky bez súkromia.

Jehovova organizácia nie je povinná zostaviť dlhý zoznam pravidiel vhodného spoločného bývania platný pre všetkých členov celosvetového zboru. Kresťania sú povzbudzovaní, aby vo svetle biblických zásad zvažovali, či je určité spoločné bývanie prijateľné Bohu, alebo nie je. Napríklad o ktoré zásady ide?

Jedna z prvoradých vecí, ktoré treba vziať do úvahy, je vplyv, aký bude mať bývanie  s druhými ľuďmi na nás a našu duchovnosť. Akí sú to ľudia? Uctievajú Jehovu? Žijú v súlade s biblickými normami? „Nedajte sa zviesť,“ napísal apoštol Pavol. „Zlá spoločnosť kazí užitočné zvyky.“ ​(1. Kor. 15:33)

Písmo objasňuje, že Jehova odsudzuje smilstvo a cudzoložstvo. (Hebr. 13:4) Preto keby sa dovolilo, aby dvaja nezosobášení ľudia opačného pohlavia bývali spolu, akoby boli manželia, bolo by to Bohu jednoznačne neprijateľné. Kresťan by iste nechcel zostávať na noc tam, kde sa toleruje nemravnosť.

Okrem toho Biblia nabáda všetkých, ktorí chcú mať Božiu priazeň, aby ‚utekali od smilstva‘. (1. Kor. 6:18) Preto by bolo múdre, aby si kresťania zariadili bývanie tak, aby sa nedostali do pokušenia dopustiť sa nemravnosti. Ako príklad si uveďme situáciu, keď viacero kresťanov nocuje v jednom dome alebo byte. Nemohlo by to viesť k pokušeniu? Čo ak sa dvaja ľudia, ktorí nie sú zosobášení, nečakane ocitnú sami, lebo ostatní, ktorí tam obyčajne sú, práve niekam odišli? Podobne by bolo nebezpečné, keby v jednom dome žili slobodní ľudia, ktorí majú jeden o druhého romantický záujem. Takýmto situáciám je múdre predchádzať.

A podobne by nebolo vhodné, keby rozvedení manželia žili spolu v jednom dome alebo byte. Keďže boli zvyknutí na spoločné intímne styky, ľahko by sa mohli dopustiť nemravného konania. (Prísl. 22:3)

Jedna z posledných, ale nie menej dôležitých vecí, ktoré treba vziať do úvahy, je názor okolia. Kresťan by sa nemal uspokojiť so spoločným bývaním, ktoré síce on považuje za prijateľné, ale o ktorom sa v okolí hovorí negatívne. Svojím správaním nikdy nechceme znevážiť Jehovovo meno. Pavol to vyjadril takto: „Nestaňte sa dôvodom na potkýnanie Židom ani Grékom ani Božiemu zboru, tak ako ja vo všetkom potešujem všetkých ľudí a nehľadám svoju vlastnú výhodu, ale výhodu mnohých, aby boli zachránení.“ ​(1. Kor. 10:32, 33)

Nájsť si vhodné ubytovanie a vhodne umiestniť spolubývajúcich môže byť pre ľudí, ktorí sa chcú zastávať Jehovových spravodlivých noriem, veľmi náročné. Ale kresťania sa musia ‚stále presviedčať o tom, čo je prijateľné Pánovi‘. Musia mať istotu, že v ich domácnosti sa nedeje nič neslušné. (Ef. 5:5, 10) Preto sa musia modliť, aby ich Boh viedol, a robiť všetko, čo je možné, aby chránili telesné i morálne blaho jeden druhého a Jehovovo dobré meno.