Pozeráš sa na Jehovu ako na svojho Otca?

„PANE, nauč nás modliť sa.“ Keď o toto poprosil Ježiša jeden jeho učeník, Ježiš na to povedal: „Kedykoľvek sa modlíte, hovorte: ‚Otče, nech sa posvätí tvoje meno.‘“ ​(Luk. 11:1, 2) Ježiš mohol označiť Jehovu takým pôsobivým titulom, ako je „Všemohúci“, „Vznešený učiteľ“, „Stvoriteľ“, „Pradávny dní“ či „Kráľ večnosti“. (1. Mojž. 49:25; Iz. 30:20; 40:28; Dan. 7:9; 1. Tim. 1:17) Namiesto toho sa však rozhodol pre výraz „Otec“. Prečo? Možno preto, lebo chce, aby sme k najvyššej Bytosti vo vesmíre pristupovali tak, ako pokorné dieťa pristupuje k láskavému otcovi.

Pre niektorých je však ťažké považovať Boha za svojho Otca. Kresťanka menom Acuko * priznáva: „Ešte roky po krste bolo pre mňa ťažké priblížiť sa k Jehovovi a modliť sa k nemu ako k Otcovi.“ Ako dôvod uvádza: „Ani si nespomínam, že by mi môj otec niekedy prejavil lásku.“

V týchto kritických posledných dňoch je veľký nedostatok „prirodzenej náklonnosti“, ktorá sa očakáva od otca. (2. Tim. 3:1, 3) Preto také pocity, aké opísala Acuko, nie sú vôbec ojedinelé. Môže nás však povzbudiť skutočnosť, že máme opodstatnené dôvody pozerať sa na Jehovu ako na nášho láskavého Otca.

Jehova sa s láskou stará o naše potreby

Ak sa chceme na Jehovu pozerať ako na svojho Otca, musíme ho dobre spoznať. „Nikto nepozná Syna úplne, iba Otec,“ povedal Ježiš, „a ani Otca nepozná nikto úplne, iba Syn a každý, komu ho Syn chce zjaviť.“ ​(Mat. 11:27) Vynikajúci spôsob, ako zistiť, akým Otcom je Jehova, je premýšľať o tom, čo o pravom Bohu zjavil Ježiš. Teda čo Ježiš oznámil o svojom Otcovi?

Ježiš uznal, že Jehova je Zdrojom jeho života, keď povedal: „Žijem príčinou Otca.“ ​(Ján 6:57; Preklad M. Pavlíka) Aj my vďačíme za svoju existenciu tomu istému Otcovi. (Žalm 36:9; Sk. 17:28) Čo Jehovu podnietilo, aby dal život iným bytostiam? Nebola to láska? Za taký dar by sme určite mali nášho nebeského Otca milovať.

Lásku k ľuďom prejavil Boh v najvyššej miere tým, že zabezpečil Ježišovu výkupnú obeť. Tento láskavý skutok umožňuje hriešnym ľuďom mať k Jehovovi prostredníctvom jeho Syna blízky vzťah. (Rim. 5:12; 1. Jána 4:9, 10) A keďže náš nebeský Otec vždy dodržiava svoje sľuby, môžeme mať istotu, že všetci, ktorí ho milujú a poslúchajú, budú napokon mať „slávnu slobodu Božích detí“. (Rim. 8:21)

Náš nebeský Otec tiež pôsobí, aby nad nami denne ‚vychádzalo jeho slnko‘. (Mat. 5:45) Asi nepovažujeme za nutné modliť sa o to, aby vyšlo slnko. A predsa, ako veľmi potrebujeme jeho teplé lúče a ako sa z nich tešíme! Navyše náš Otec sa lepšie než ktokoľvek iný stará o naše hmotné potreby a vie, čo potrebujeme, ešte skôr, ako ho o to vôbec poprosíme. Nemali by sme si preto nájsť čas na to, aby sme pozorovali, ako sa náš nebeský Otec stará o svoje tvorstvo, a aby sme o tom s vďačnosťou uvažovali? (Mat. 6:8, 26)

 Náš Otec je „nežný ochranca“

Boží ľud v staroveku dostal v Izaiášovom proroctve uistenie: „Vrchy sa pohnú a pahorky sa zakolíšu, ale moje priateľstvo sa od teba nikdy nepohne ani moja zmluva o pokoji nezakolíše, hovorí tvoj nežný ochranca Jehova.“ ​(Iz. 54:10; The Bible in Living English) Ježiš túto myšlienku ešte zosilnil, keď v poslednú noc svojho ľudského života v modlitbe ukázal, že Jehova naozaj je ‚nežným ochrancom‘. Za svojich učeníkov sa modlil: „Sú vo svete, a ja prichádzam k tebe. Svätý Otče, bdej [nad nimi] pre svoje meno.“ ​(Ján 17:11, 14) Jehova vždy bdel nad Ježišovými nasledovníkmi a ochraňoval ich.

Jeden spôsob, ako nás dnes Boh chráni pred Satanovými úkladmi, je ten, že nám prostredníctvom „verného a rozvážneho otroka“ poskytuje aktuálny duchovný pokrm. (Mat. 24:45) Prijímať tento posilňujúci pokrm je nevyhnutné, ak si chceme obliekať „úplnú výzbroj od Boha“. Zamyslime sa napríklad nad ‚veľkým štítom viery‘, ktorým sme „schopní uhasiť všetky ohnivé strely toho zlého“. (Ef. 6:11, 16) Viera, ktorú prejavujeme, nás chráni pred duchovnou ujmou a je svedectvom toho, že uznávame Otcovu schopnosť chrániť nás.

Nežnosť nášho nebeského Otca môžeme viac vnímať, aj keď pozorne premýšľame nad tým, ako sa na zemi správal Boží Syn. Všimnime si správu zaznamenanú v Markovi 10:13–16. Sú tu citované Ježišove slová adresované učeníkom: „Nechajte malé deti prichádzať ku mne.“ K Ježišovi prichádzali malé deti a on ich nežne bral do náručia a žehnal. Ich tváre museli žiariť od radosti! A keďže Ježiš povedal, že ‚kto videl jeho, videl aj Otca‘, vieme, že pravý Boh chce, aby sme k nemu prichádzali. (Ján 14:9)

Jehova Boh je nevyčerpateľný Zdroj lásky. V poskytovaní starostlivosti i ochrany sa mu nikto nevyrovná. A chce, aby sme sa k nemu priblížili. (Jak. 4:8) Teda je nad každú pochybnosť najlepším Otcom, akého si len dokážeme predstaviť!

Úžitok pre nás

Keď Jehovovi dôverujeme ako nášmu láskavému a nežnému nebeskému Otcovi, máme z toho veľký úžitok. (Prísl. 3:5, 6) Ježiš mal úžitok z toho, že bezvýhradne dôveroval svojmu Otcovi. „Nie som sám,“ povedal Kristus svojim učeníkom, „ale je so mnou Otec, ktorý ma poslal.“ ​(Ján 8:16) Ježiš si bol vždy istý Jehovovou podporou. Napríklad pri krste ho Otec uistil o svojej láske slovami: „Toto je môj Syn, milovaný, ktorého som schválil.“ ​(Mat. 3:15–17) A len krátko pred svojou smrťou Ježiš zvolal: „Otče, do tvojich rúk zverujem svojho ducha.“ ​(Luk. 23:46) Jeho dôvera k Otcovi bola stále rovnako pevná.

Takisto to môže byť aj s nami. Čoho by sme sa mali báť, keď je na našej strane Jehova? (Žalm 118:6) Acuko spomenutá v úvode bola zvyknutá spoliehať sa v problémoch na vlastné sily. Ale potom si preštudovala život a službu Ježiša, pričom sa zvlášť zamerala na blízky vzťah, ktorý mal k svojmu nebeskému Otcovi. K čomu to viedlo? „Naučila som sa, čo to znamená mať Otca a spoliehať sa naňho,“ hovorí Acuko. A dodáva: „Pocítila som ozajstný pokoj a šťastie. Naozaj nie je dôvod trápiť sa niečím.“

Aký ďalší úžitok máme z toho, že sa na Jehovu pozeráme ako na svojho Otca? Deti obyčajne milujú svojich rodičov a chcú im robiť radosť. Boží Syn z lásky ‚vždy robil to, čo sa páči jeho Otcovi‘. (Ján 8:29) Podobne aj nás môže láska k nášmu nebeskému Otcovi podnietiť konať múdro a ‚verejne ho chváliť‘. (Mat. 11:25; Ján 5:19)

 Náš Otec ‚stíska našu pravicu‘

Náš nebeský Otec nám tiež poskytol „pomocníka“ — svojho svätého ducha. „Uvedie vás do celej pravdy,“ povedal o svätom duchu Ježiš. (Ján 14:15–17; 16:12, 13) Boží svätý duch nás môže priviesť k tomu, aby sme nášmu Otcovi lepšie rozumeli. Môže nám pomôcť zboriť ‚silné opevnenia‘, čiže vopred vytvorené predstavy, nesprávne myšlienky či pokrivené názory, a tak ‚priviesť každú myšlienku do zajatia, aby sme ju urobili poslušnou Kristovi‘. (2. Kor. 10:4, 5) Modlime sa preto k Jehovovi o sľúbeného „pomocníka“ s dôverou, že „Otec z neba [dá] svätého ducha tým, čo ho prosia“. (Luk. 11:13) Navyše je vhodné modliť sa aj o to, aby nám svätý duch pomohol stále viac a viac sa približovať k Jehovovi.

Malé dieťa sa cíti bezpečne a nemá nijaké obavy, keď kráča so svojím otcom a drží sa ho za ruku. Ak naozaj považuješ Jehovu za svojho Otca, môžeš byť presvedčený o pravdivosti týchto utešujúcich slov: „Tvoju pravicu stískam ja, Jehova, tvoj Boh, Ten, ktorý ti hovorí: ‚Neboj sa. Ja sám ti pomôžem.‘“ ​(Iz. 41:13) Môžeš mať nádhernú výsadu ‚chodiť‘ s Bohom večne. (Mich. 6:8) Ďalej konaj jeho vôľu a pocítiš lásku, radosť a pocit bezpečia, ktorý prináša to, že sa na Jehovu pozeráš ako na svojho Otca.

[Poznámka pod čiarou]