Nezarmucujte Jehovovho svätého ducha

„Nezarmucujte Božieho svätého ducha, ktorým ste boli zapečatení.“ ​(EF. 4:30)

1. Čo urobil Jehova pre milióny ľudí a akú povinnosť majú títo ľudia?

JEHOVA urobil pre milióny ľudí žijúcich v tomto svete plnom ťažkostí niečo výnimočné. Umožnil im priblížiť sa k nemu prostredníctvom svojho jednosplodeného Syna, Ježiša Krista. (Ján 6:44) K týmto ľuďom patríš aj ty, ak si sa oddal Bohu a žiješ podľa toho. Ako človek pokrstený v mene svätého ducha máš povinnosť konať v súlade s týmto duchom. (Mat. 28:19)

2. Nad akými otázkami budeme uvažovať?

² My, ktorí ‚rozsievame s ohľadom na ducha‘, si obliekame novú osobnosť. (Gal. 6:8; Ef. 4:17–24) Ale apoštol Pavol nám radí a vystríha nás, aby sme nezarmucovali Božieho svätého ducha. (Prečítajte Efezanom 4:25–32.) Na túto apoštolovu radu sa teraz  pozrieme bližšie. Čo mal Pavol na mysli, keď hovoril o zarmucovaní Božieho svätého ducha? Ako by sa mohlo stať, že by človek oddaný Bohu robil niečo také? A ako sa môžeme vyhnúť tomu, že by sme zarmucovali Jehovovho ducha?

Čo tým Pavol myslel

3. Ako by si vysvetlil slová z Efezanom 4:30?

³ Najskôr si všimnime Pavlove slová zaznamenané v Efezanom 4:30. Napísal: „Nezarmucujte Božieho svätého ducha, ktorým ste boli zapečatení na deň vyslobodenia výkupným.“ Pavol nechcel, aby jeho milovaní spoluveriaci ohrozili svoju duchovnosť. Bol to Jehovov duch, ktorým boli „zapečatení na deň vyslobodenia výkupným“. Boží svätý duch bol a stále je pre pomazaných kresťanov zachovávajúcich si rýdzosť pečaťou alebo ‚závdavkom toho, čo má prísť‘. (2. Kor. 1:22) Táto pečať znamená, že sú Božím vlastníctvom a že dostanú život v nebi. Počet kresťanov, ktorí budú zapečatení s konečnou platnosťou, bude 144 000. (Zjav. 7:2–4)

4. Prečo je dôležité nezarmucovať Božieho ducha?

⁴ Zarmucovanie ducha môže byť prvý krok k tomu, že v živote kresťana úplne prestane pôsobiť Božia činná sila. Svätý duch naozaj môže prestať pôsobiť v našom živote, ako to vidno z toho, čo povedal Dávid po hriechu s Bat-šebou. Dávid kajúcne prosil Jehovu: „Neodvrhuj ma od svojej tváre; a svojho svätého ducha mi neodnímaj.“ ​(Žalm 51:11) Len tí pomazaní kresťania, ktorí zostanú ‚verní až do smrti‘, dostanú „korunu“ nesmrteľného života v nebi. (Zjav. 2:10; 1. Kor. 15:53) Aj kresťania s pozemskou nádejou potrebujú svätého ducha, aby dokázali zostať verní Bohu a mohli od neho na základe viery v Kristovu výkupnú obeť dostať dar v podobe života. (Ján 3:36; Rim. 5:8; 6:23) Preto si musíme všetci dávať pozor, aby sme Jehovovho svätého ducha nezarmucovali.

Kedy by mohol kresťan zarmucovať ducha?

5., 6. Kedy by mohol kresťan zarmucovať Jehovovho ducha?

⁵ Ako oddaní kresťania sa môžeme zarmucovaniu ducha vyhýbať. To je možné, ak ‚stále chodíme a žijeme duchom‘, lebo tak nás nepremôžu nesprávne telesné túžby a nebudeme prejavovať zlé vlastnosti. (Gal. 5:16, 25, 26) Mohlo by sa to však zmeniť. Božieho ducha by sme mohli začať do určitej miery zarmucovať, keby sme dovolili, aby sme pomaly, možno takmer nebadane, smerovali ku konaniu, ktoré je v Božom Slove inšpirovanom duchom odsúdené.

⁶ Keby sme stále išli proti tomu, ako nás vedie svätý duch, zarmucovali by sme ho, a tak by sme vlastne zarmucovali Jehovu, Zdroj tohto ducha. Štúdium Efezanom 4:25–32 nám ukáže, ako by sme si mali v živote počínať, a pomôže nám vyhnúť sa zarmucovaniu Božieho svätého ducha.

Ako sa vyhnúť zarmucovaniu ducha

7., 8. Vysvetli, prečo musíme hovoriť pravdu.

⁷ Musíme hovoriť pravdu. V Efezanom 4:25 Pavol napísal: „Teraz, keď ste odložili falošnosť, hovorte každý pravdu so svojím blížnym.“ Keďže sme zjednotení ako ‚údy, ktoré patria k sebe‘, určite nemôžeme byť nečestní ani sa nesmieme snažiť zavádzať spoluctiteľov, lebo by to bolo to isté, akoby sme im klamali. Každý, kto by zotrvával v takomto konaní, by časom úplne stratil vzťah k Bohu. (Prísl. 3:32)

⁸ Nepravdivé slová a nečestné skutky by mohli narušiť jednotu zboru. Preto musíme byť ako dôveryhodný prorok Daniel, na ktorom sa druhým ľuďom nepodarilo nájsť nič skazené. (Dan. 6:4) A mali by sme mať na  pamäti radu, ktorú dal Pavol kresťanom s nebeskou nádejou, že každý člen „Kristovho tela“ patrí všetkým ostatným a musí zostať jednotný so všetkými ostatnými Ježišovými pravdovravnými pomazanými nasledovníkmi. (Ef. 4:11, 12) Ak máme nádej, že budeme žiť večne na rajskej zemi, tiež musíme hovoriť pravdu, a tak prispievať k jednote nášho celosvetového bratstva.

9. Prečo je nutné poslúchnuť radu z Efezanom 4:26, 27?

⁹ Musíme sa vzoprieť Diablovi a nedať mu príležitosť duchovne nám uškodiť. (Jak. 4:7) Svätý duch nám pomôže odporovať Satanovi. Môžeme to robiť napríklad tak, že si budeme dávať pozor, aby sme nevybuchli, keď sme nahnevaní. Pavol napísal: „Hnevajte sa, a predsa nehrešte; nech slnko nezapadne nad vašou podráždenou náladou, ani nedávajte miesto Diablovi.“ ​(Ef. 4:26, 27) Ak sme oprávnene nahnevaní, okamžitá modlitba v duchu nám pomôže zachovať si „chladného ducha“, čiže prejaviť sebaovládanie a nekonať spôsobom, ktorým by sme mohli zarmucovať Božieho ducha. (Prísl. 17:27) Preto nezostávajme podráždení a nedávajme Satanovi možnosť podnietiť nás urobiť niečo zlé. (Žalm 37:8, 9) Jeden spôsob, ako Diablovi odporovať, je urovnať nezhody rýchlo a v súlade s Ježišovými radami. (Mat. 5:23, 24; 18:15–17)

10., 11. Prečo nesmieme kradnúť ani konať nepoctivo?

¹⁰ Nesmieme podľahnúť žiadnemu pokušeniu kradnúť alebo sa dopustiť nepoctivosti. O kradnutí Pavol napísal: „Zlodej nech už nekradne, ale radšej nech tvrdo pracuje a svojimi rukami koná dobrú prácu, aby mal čo rozdávať tým, čo sú v núdzi.“ ​(Ef. 4:28) Keby oddaný kresťan kradol, vlastne by ‚napadol meno svojho Boha‘ tým, že by mu urobil hanbu. (Prísl. 30:7–9) Kradnutie neospravedlňuje dokonca ani chudoba. Tí, ktorí milujú Boha a blížneho, si uvedomujú, že kradnutie sa nedá ničím ospravedlniť. (Mar. 12:28–31)

¹¹ Pavol sa zmieňuje nielen o tom, čo nesmieme robiť; poukazuje aj na to, čo by sme mali robiť. Ak žijeme a chodíme svätým duchom, usilovne pracujeme, aby sme sa mohli postarať o svoju rodinu a aby sme tiež mali „čo rozdávať tým, čo sú v núdzi“. (1. Tim. 5:8) Ježiš a jeho apoštoli si odkladali peniaze pre chudobných, ale zradca Judáš Iškariotský z nich odnášal. (Ján 12:4–6) Je isté, že ho neviedol svätý duch. My, ktorých vedie Boží duch, ‚sa správame vo všetkom poctivo‘ rovnako ako Pavol. (Hebr. 13:18) Tak sa vyhýbame tomu, že by sme zarmucovali Jehovovho svätého ducha.

 Ďalšie spôsoby, ako sa vyhnúť zarmucovaniu ducha

12., 13. a) Akej reči by sme sa mali vyhýbať podľa Efezanom 4:29? b) Aká by mala byť naša reč?

¹² Musíme si dávať pozor na svoju reč. Pavol sa vyjadril: „Nech z vašich úst nevychádza žiadna skazená reč, ale každá reč, ktorá je dobrá na budovanie podľa potreby, aby odovzdala poslucháčom to, čo je užitočné.“ ​(Ef. 4:29) Apoštol sa opäť zmieňuje nielen o tom, čo nesmieme robiť; hovorí tiež, čo by sme mali robiť. Pod vplyvom Božieho ducha budeme podnietení ‚hovoriť to, čo je dobré na budovanie podľa potreby, aby to odovzdalo poslucháčom to, čo je užitočné‘. Okrem toho by sme nemali nechávať zo svojich úst vychádzať ‚skazenú reč‘. Grécke slovo preložené výrazom „skazená“ sa používalo na opis hnijúceho ovocia, mäsa alebo hnijúcich rýb. Tak ako nás odpudzuje také jedlo, neznášame ani reč, ktorú Jehova považuje za zlú.

¹³ Naša reč by mala byť slušná, láskavá, „okorenená soľou“. (Kol. 3:8–10; 4:6) Ľuďom by malo byť zrejmé, že sme odlišní, keď počujú, čo hovoríme. Teda vždy hovorme to, čo je ‚dobré na budovanie‘, a budeme mať rovnaké pocity ako žalmista, ktorý spieval: „Nech sa výroky mojich úst a rozjímanie môjho srdca stanú pred tebou príjemnými, ó, Jehova, moja Skala a môj Vykupiteľ.“ ​(Žalm 19:14)

14. Čoho sa musíme zbaviť podľa Efezanom 4:30, 31?

¹⁴ Musíme sa zbaviť horkosti, hnevu, utŕhačnej reči a všetkého zla. Po tom, čo Pavol vystríhal pred zarmucovaním svätého ducha, napísal: „Nech je od vás vzdialená každá zlomyseľná horkosť a hnev a zlosť a krik a utŕhačná reč spolu so všetkým zlom.“ ​(Ef. 4:30, 31) Ako nedokonalí ľudia sa všetci musíme veľmi usilovať držať pod kontrolou svoje myšlienky a skutky. Keby sme popustili uzdu ‚zlomyseľnej horkosti a hnevu a zlosti‘, zarmucovali by sme Božieho ducha. To isté by platilo, keby sme rozhorčene spomínali na všetky krivdy, ktoré nám niekto spôsobil, prejavovali zatrpknutosť a odmietali sa zmieriť s človekom, ktorý sa nás dotkol. Keby sme dokonca začali prehliadať biblické rady, mohli by sme si vypestovať vlastnosti, ktoré by nás priviedli k hriechu proti duchu, a mohlo by to pre nás mať katastrofálne následky.

15. Čo by sme mali urobiť, keď nám niekto ublíži?

¹⁵ Je potrebné, aby sme boli láskaví, súcitní a ochotne odpúšťali. Pavol napísal: „Staňte sa voči sebe navzájom láskavými, plnými nežného súcitu, ochotne si vzájomne odpúšťajte, podobne ako aj vám Boh ochotne odpustil prostredníctvom Krista.“ ​(Ef. 4:32) Aj keď nás niekto niečím veľmi zranil, odpusťme tak ako Boh. (Luk. 11:4) Predstavme si, že niektorý spoluveriaci o nás povedal niečo negatívne. Chceme dať záležitosť do poriadku, a tak za ním ideme. Vyjadrí úprimnú ľútosť a poprosí nás o odpustenie. My mu odpustíme, ale treba urobiť ešte viac. „Nebudeš sa mstiť a nebudeš mať nevraživosť proti synom svojho ľudu,“ píše sa v 3. Mojžišovej 19:18, „a budeš  milovať svojho blížneho ako samého seba. Ja som Jehova.“

Potrebná je ostražitosť

16. Na príklade ukáž, že niekedy budeme musieť urobiť určité úpravy, aby sme nezarmucovali Jehovovho ducha.

¹⁶ Aj v súkromí by sme sa mohli dostať do pokušenia urobiť niečo, čo sa Bohu nepáči. Napríklad niektorý brat by počúval nevhodnú hudbu. Časom ho začne trápiť svedomie, lebo ignoruje biblickú radu z publikácií od „verného a rozvážneho otroka“. (Mat. 24:45) Možno sa v súvislosti s tým pomodlí a spomenie si na Pavlove slová zapísané v Efezanom 4:30. Pevne odhodlaný nerobiť nič, čím by zarmucoval Božieho ducha, rozhodne sa nevhodnej hudbe odteraz vyhýbať. Jehova požehná postoj, ktorý brat prejavuje. Dávajme si preto stále pozor na to, aby sme nezarmucovali Božieho ducha.

17. Čo by sa mohlo stať, keby sme si nedávali pozor a v modlitbách neprosili Jehovu o pomoc?

¹⁷ Keby sme si nedávali pozor a v modlitbách neprosili Jehovu o pomoc, mohli by sme podľahnúť pokušeniu dopúšťať sa nečistých alebo nesprávnych vecí, čo by znamenalo zarmucovať ducha. Keďže svätý duch v nás vytvára vlastnosti, ktoré sú v súlade s osobnosťou nášho nebeského Otca, zarmucovať ducha znamená vlastne zarmucovať samého Jehovu, a to by sme určite nikdy nechceli. (Ef. 4:30) Židovskí znalci Písma v prvom storočí sa dopúšťali hriechu, keď hovorili, že Ježiš robí zázraky s mocou od Satana. (Prečítajte Marka 3:22–30.) Títo Kristovi nepriatelia sa ‚rúhali proti svätému duchu‘, čím sa dopúšťali neodpustiteľného hriechu. Kiež sa nám to nikdy nestane!

18. Ako môžeme zistiť, že sme sa nedopustili neodpustiteľného hriechu?

¹⁸ Keďže sa nechceme ani len priblížiť k tomu, že by sme sa dopustili neodpustiteľného hriechu, musíme pamätať na to, čo povedal Pavol o zarmucovaní ducha. Ale čo ak sme sa dopustili vážneho previnenia? Ak sme sa kajali a prijali pomoc od starších, môžeme dospieť k záveru, že nám Boh odpustil a že sme sa nedopustili hriechu proti svätému duchu. S Božou pomocou sa nám tiež podarí vyhnúť tomu, že by sme ducha ešte niekedy nejako zarmútili.

19., 20. a) Napríklad čomu sa musíme vyhýbať? b) Čo by sme mali byť odhodlaní robiť?

¹⁹ Boh prostredníctvom svojho svätého ducha podporuje v svojom ľude lásku, radosť a jednotu. (Žalm 133:1–3) Preto by sme tohto ducha nemali zarmucovať tým, že by sme sa zapájali do klebetenia alebo do rozprávania niečoho, čo by podkopávalo úctu k bratom, ktorých duch ustanovil za pastierov. (Sk. 20:28; Júda 8) Miesto toho by sme mali v zbore podporovať jednotu a vzájomnú úctu. Istotne by sme nemali v Božom ľude vytvárať uzavreté skupiny. Pavol napísal: „Nabádam vás, bratia, menom nášho Pána Ježiša Krista, aby ste všetci hovorili súhlasne, aby neboli medzi vami rozdelenia, ale aby ste boli pevne spojení rovnakou mysľou, rovnakým spôsobom myslenia.“ ​(1. Kor. 1:10)

²⁰ Jehova je ochotný a schopný pomôcť nám vyhýbať sa zarmucovaniu jeho ducha. Ďalej sa modlime o svätého ducha a buďme odhodlaní nezarmucovať ho. ‚Rozsievajme s ohľadom na ducha‘ tým, že sa budeme snažiť dať sa ním viesť, a to teraz i po celú večnosť!

Ako by si odpovedal?

• Čo to znamená zarmucovať Božieho ducha?

• Kedy by mohol človek oddaný Jehovovi zarmucovať ducha?

• Ako sa môžeme vyhýbať zarmucovaniu svätého ducha?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 30]

Nezhody urovnávaj rýchlo

[Obrázok na strane 31]

Ktoré ovocie vystihuje tvoju reč?