Zostaň duchovne silný‚ keď sa staráš o chorého príbuzného

SVEDKYNI Kim našli pri chrbtici nádor a zistili, že je zhubný. * „Keď nádor vyoperovali,“ hovorí jej manžel Steve, „chodila na ožarovanie a chemoterapiu. Vedľajší účinok tejto liečby bol, že veľmi zoslabla. Sama nemohla skoro vôbec chodiť.“

Dokážeš si predstaviť, aké muky prežíval Steve, keď videl, ako jeho milovaná manželka bojuje s vyčerpávajúcou chorobou? Možno aj člen tvojej najbližšej rodiny trpí ťažkou chorobou alebo vplyvom staroby. (Kaz. 12:1–7) V takom prípade určite vieš, že ak sa o svojho blízkeho chceš dobre starať, musíš sa starať aj o seba. Keby si duchovne zoslabol, mohlo by začať trpieť aj tvoje emocionálne a telesné zdravie a už by si nemusel byť schopný uspokojovať potreby člena svojej rodiny. Ako si môžeš popri starostlivosti o chorého alebo zostarnutého príbuzného udržať duchovnú rovnováhu? Existuje niečo, čo môžu robiť ostatní členovia kresťanského zboru, aby dali takým chorým najavo svoj záujem?

Ako si udržať vyrovnanosť?

Ak si chceš popri starostlivosti o chorého príbuzného udržať duchovnú vyrovnanosť a telesné zdravie, musíš byť prispôsobivý a musíš si dobre rozvrhnúť čas a rozložiť sily. „Múdrosť je u skromných,“ uvádzajú Príslovia 11:2. Byť „skromný“ v tomto kontexte znamená uvedomovať si vlastné obmedzenia. Aby si sa neprepínal, neprekračoval svoje hranice, azda bude potrebné, aby si preskúmal svoj rozvrh a povinnosti.

Steve prejavil múdrosť a skromnosť tak, že prehodnotil svoju záťaž. Okrem toho, že chodil do svetského zamestnania, slúžil tiež  ako koordinátor rady starších a dozorca služby v miestnom zbore Jehovových svedkov v Írsku. Bol navyše členom výboru pre styk s nemocnicami v ich oblasti. „Kim sa nikdy nesťažovala, že by som ju zanedbával tým, že týmto povinnostiam venujem priveľa pozornosti,“ hovorí Steve. „Ale ja som vedel, že sa prepínam.“ Ako sa s touto situáciou vyrovnal? „Zvážil som to na modlitbách,“ hovorí, „a rozhodol som sa odstúpiť z úradu koordinátora. Ďalej som slúžil ako starší, ale tým, že som niektoré zborové povinnosti odovzdal iným, mohol som Kim venovať čas a pozornosť, ktoré potrebovala.“

Časom sa Kimin zdravotný stav stabilizoval. Steve a Kim prehodnotili svoju situáciu a Steve mohol s podporou svojej manželky opäť prevziať tie povinnosti v zbore, ktoré mal predtým. „Naučili sme sa žiť s obmedzeniami, ktoré priniesla choroba,“ vysvetľuje Steve. „Som veľmi vďačný Jehovovi za pomoc a manželke za to, že ma napriek chorobe bez sťažností podporuje.“

Zamyslime sa aj nad skúsenosťou cestujúceho dozorcu Jerryho a jeho manželky Marie. Aby sa postarali o zostarnutých rodičov, museli pozmeniť svoje plány. „Spolu s manželom sme mali za cieľ slúžiť ako misionári  v zahraničí,“ rozpráva Maria. „Ale Jerry nemá súrodencov a jeho rodičia potrebovali starostlivosť. Preto sme sa rozhodli zostať v Írsku, aby sme sa o nich postarali. To nám umožnilo byť pri Jerryho otcovi v nemocnici, pokým nezomrel. Teraz sme denne v kontakte s Jerryho matkou, a keď treba pomôcť, nie je pre nás ťažké za ňou prísť. Zbor, do ktorého Jerryho matka patrí, je veľmi nápomocný a veľmi ju podporuje, čo nám umožňuje ďalej slúžiť v krajskej službe.“

Ako môžu pomôcť druhí

Keď sa apoštol Pavol venoval otázke hmotného zabezpečenia zostarnutých vdov v zbore, napísal: „Ak sa niekto nestará o tých, ktorí sú jeho vlastní a zvlášť o tých, ktorí sú členmi jeho domácnosti, istotne zaprel vieru a je horší ako človek bez viery.“ Pavol spolukresťanom pripomenul, že ak má byť ich konanie „v Božích očiach prijateľné“, musia finančne podporovať svojich zostarnutých rodičov a starých rodičov. (1. Tim. 5:4, 8) Ale aj ďalší členovia zboru môžu a mali by poskytovať praktickú pomoc.

Všimnime si prípad Hakana a Inger, zostarnutých manželov, ktorí žijú vo Švédsku. „Keď mojej manželke zistili rakovinu,“ hovorí Hakan, „bol to pre nás oboch otras. Inger bola vždy zdravá a silná. Teraz sme museli každý deň chodiť na liečbu do nemocnice a vedľajšie účinky liekov sa prejavovali tým, že Inger bola veľmi slabá. V tom čase musela byť doma a bolo potrebné, aby som aj ja zostával s ňou a staral sa o ňu.“ Ako miestny zbor pomohol Hakanovi a Inger?

Starší zboru zariadili, aby títo manželia mohli počúvať kresťanské zhromaždenia cez telefón. Okrem toho bratia a sestry udržiavali kontakt osobnými návštevami a telefonátmi. Posielali im tiež listy a pohľadnice. „Cítili sme podporu všetkých bratov, ako aj Jehovovu pomoc,“ hovorí Hakan. „Táto pozornosť nám veľmi pomohla zostať duchovne silnými. Inger sa našťastie zotavila a opäť sme mohli chodiť na kresťanské zhromaždenia do sály Kráľovstva.“ Keď členovia zboru podľa svojich možností pomáhajú chorým a zostarnutým členom zboru, dokazujú, že sú ‚pravými druhmi, ktorí milujú stále a sú bratmi, ktorí sa narodili pre čas tiesne‘. (Prísl. 17:17)

Jehova si cení tvoje úsilie

Starať sa o chorého príbuzného môže byť nepochybne únavné. Napriek tomu kráľ Dávid napísal: „Šťastný je každý, kto si počína ohľaduplne voči poníženému“, napríklad voči niekomu, kto potrebuje pomoc, lebo je chorý. (Žalm 41:1)

Prečo môžu byť ľudia, ktorí sa starajú o chorých alebo trpiacich, šťastní? „Kto prejavuje priazeň poníženému, požičiava Jehovovi,“ píše sa v Prísloviach 19:17, „a On mu odplatí jeho zaobchádzanie.“ Pravý Boh sa zvlášť zaujíma o verných služobníkov, ktorí trpia nejakou chorobou, a žehná tým, ktorí im prejavujú priazeň. Žalmista Dávid spieval: „Sám Jehova... bude [takého človeka] podporovať na lôžku v jeho chorobe; celé jeho ležadlo počas jeho choroby istotne zmeníš.“ ​(Žalm 41:3) Môžeme si byť istí, že keby ten, kto sa s láskou staral o druhých, sám zažil nejaké ťažkosti alebo nešťastie, Jehova by mu pomohol.

Aké príjemné je vedieť, že Jehova Boh si všíma a schvaľuje, keď sa staráme o chorých príbuzných! Hoci poskytovanie takej pomoci si môže z našej strany vyžadovať úsilie, Písmo nás uisťuje, že „také obete sa páčia Bohu“. (Hebr. 13:16)

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázky na strane 18]

Udrž si duchovnú rovnováhu a prijmi pomoc od druhých