Ďalej buduj zbor

„Utešujte [sa] navzájom a vzájomne sa budujte.“ ​(1. TES. 5:11)

1. Aké požehnania nám prináša to, že sme členmi kresťanského zboru, ale s akými problémami môžeme zápasiť?

BYŤ členom kresťanského zboru je naozaj veľké požehnanie. Máš dobrý vzťah k Jehovovi. Spoliehaš sa na jeho Slovo ako na vodidlo, a to ťa chráni pred následkami nekresťanského spôsobu života. Si obklopený pravými priateľmi, ktorí si želajú, aby sa ti dobre darilo. Áno, požehnaní je mnoho. Väčšina kresťanov však zápasí s rôznymi problémami. Niektorí z nich možno potrebujú pomoc, aby pochopili hlbšie veci z Božieho Slova. Ďalší sú chorí alebo skľúčení, prípadne znášajú následky nemúdrych rozhodnutí. A všetci musíme žiť v bezbožnom svete.

2. Ako by sme mali reagovať, keď majú bratia ťažkosti, a prečo?

 ² Nikto z nás nie je rád, keď vidí spolukresťana trpieť alebo zápasiť s problémami. Apoštol Pavol prirovnal zbor k telu a povedal, že „ak trpí jeden úd, všetky ostatné údy trpia s ním“. (1. Kor. 12:12, 26) Za takých okolností by sme sa mali snažiť podporiť našich bratov a sestry. V Biblii je viacero správ o tom, ako členovia zboru pomohli spolukresťanom zvládnuť náročné situácie a prekonať problémy. Keď budeme teraz o týchto správach uvažovať, premýšľaj, ako by si aj ty mohol podobným spôsobom poskytnúť pomoc. Ako môžeš bratom duchovne pomáhať, a tak budovať Jehovov zbor?

„Vzali ho k sebe“

3., 4. Ako Akvila a Priscilla pomohli Apollovi?

³ Keď sa Apollo usadil v Efeze, už bol horlivým hlásateľom dobrého posolstva. Keďže „bol zanietený duchom,“ píše sa v Skutkoch, „správne hovoril a vyučoval o Ježišovi, hoci poznal iba Jánov krst.“ Apollo nepoznal krst „v mene Otca a Syna a svätého ducha“, čo pravdepodobne znamenalo, že svedectvo mu ešte pred Letnicami 33 n. l. vydali učeníci Jána Krstiteľa alebo Ježišovi nasledovníci. I keď bol horlivý, niektorým dôležitým veciam nerozumel správne. Ako mu pomohol kontakt so spoluveriacimi? (Sk. 1:4, 5; 18:25; Mat. 28:19)

⁴ Kresťanskí manželia Akvila a Priscilla ho počuli smelo hovoriť v synagóge, vzali ho medzi seba a naučili ho ďalšie veci. (Prečítajte Skutky 18:24–26.) Bolo to od nich láskavé. Akvila a Priscilla ho zrejme oslovili taktne a so snahou pomôcť mu, neurobili to tak, aby mal pocit, že ho chcú kritizovať. Niektoré veci prosto nemohol vedieť, keďže nevedel veľa o začiatkoch raného kresťanského zboru. A nepochybne bol svojim novým priateľom vďačný za to, že sa s ním o tieto dôležité podrobnosti podelili. S doplnenými informáciami Apollo „veľmi pomohol“ bratom v Achai a vydal mocné svedectvo. (Sk. 18:27, 28)

5. Akú láskyplnú pomoc poskytuje tisíce zvestovateľov Kráľovstva a s akými výsledkami?

⁵ Mnohí členovia dnešného kresťanského zboru sú veľmi vďační tým, ktorí im pomohli porozumieť Biblii. Medzi záujemcami a ich učiteľmi vzniklo veľa trvalých priateľstiev. Na to, aby sa dalo niekomu pomôcť porozumieť pravde, je vo väčšine prípadov potrebné viesť s ním pravidelné rozhovory niekoľko mesiacov. Zvestovatelia Kráľovstva sú však ochotní priniesť tieto obete, lebo si uvedomujú, že je to otázka života a smrti. (Ján 17:3) A akú radosť prináša  pohľad na to, ako ľudia prijímajú pravdu, žijú podľa nej a využívajú svoj život na konanie Jehovovej vôle!

„Podávali o ňom dobrú správu“

6., 7. a) Prečo si Pavol vybral Timoteja za spoločníka na cestách? b) Aký pokrok dosiahol Timotej v Pavlovej spoločnosti?

⁶ Keď apoštoli Pavol a Sílas na druhej misionárskej ceste navštívili Lystru, našli tam mladého muža Timoteja, ktorý mal vtedy možno okolo 20 rokov. „Bratia v Lystre a Ikóniu podávali o ňom dobrú správu.“ Jeho matka Eunika a stará matka Loida boli verné kresťanky, ale otec bol neveriaci. (2. Tim. 1:5) Pavol sa s touto rodinou možno zoznámil už pri svojej prvej návšteve tej oblasti niekoľko rokov predtým. Ale teraz Pavol prejavil o Timoteja mimoriadny záujem, pretože sa javil ako výnimočný mladý muž. Preto so súhlasom miestnej rady starších sa Timotej stal Pavlovým pomocníkom v misionárskej činnosti. (Prečítajte Skutky 16:1–3.)

⁷ Timotej sa mal od svojho staršieho spolupracovníka veľa čo učiť. A naozaj sa aj učil, a to do takej miery, že časom ho Pavol mohol miesto seba bez obáv poslať navštevovať zbory. Asi za 15 rokov v Pavlovej spoločnosti sa stal z neskúseného a možno nesmelého mladého muža vynikajúci dozorca. (Fil. 2:19–22; 1. Tim. 1:3)

8., 9. Ako môžu členovia zboru povzbudiť mladých ľudí? Uveď príklad.

⁸ Aj dnes má mnoho mladých mužov a žien v kresťanskom zbore veľký potenciál. Ak ich povzbudia a podporia duchovne zmýšľajúci kresťania, môžu sa usilovať o ďalšie výsady v Jehovovej organizácii a dostať ich. Prejdi zrakom po svojom zbore! Vidíš nejakých mladých, ktorí by sa mohli dať k dispozícii tak ako Timotej? S tvojou pomocou a povzbudením sa môžu stať priekopníkmi, bételitmi, misionármi alebo cestujúcimi dozorcami. Ako by si im mohol pomôcť usilovať sa dosiahnuť také ciele?

⁹ Martin, ktorý je už 20 rokov členom rodiny Bétel, si s vďačnosťou spomína na to, ako oňho pred 30 rokmi prejavil záujem istý krajský dozorca, keď boli spolu v službe. Dozorca nadšene rozprával o tom, ako zamlada slúžil v Bételi. Martina povzbudil, aby sa zamyslel nad možnosťou dať sa Jehovovej organizácii k dispozícii rovnakým spôsobom. Martin si myslí, že tento nezabudnuteľný rozhovor mal zásadný vplyv na jeho neskoršie rozhodnutia. Ktovie, čo dobré môžeš ty urobiť pre mladých v zbore tým, že sa s nimi budeš rozprávať o teokratických cieľoch?

 „Hovorte utešujúco so skľúčenými dušami“

10. Ako sa cítil Epafroditus a prečo?

¹⁰ Epafroditus podnikol dlhú a vyčerpávajúcu cestu z Filipi do Ríma, aby navštívil apoštola Pavla, ktorý bol pre svoju vieru vo väzení. Na túto cestu ho vyslal zbor vo Filipách. Nielenže mal doniesť apoštolovi dar, ale aj plánoval zostať s ním a v náročnej situácii mu v čo najväčšej miere pomôcť. Ale v Ríme Epafroditus ochorel „takmer až na smrť“. A keďže mal pocit, že svoju misiu nesplnil, podľahol skľúčenosti. (Fil. 2:25–27)

11. a) Prečo by sme nemali byť prekvapení, keď sú niektorí v zbore skľúčení? b) Čo Pavol odporučil v prípade Epafrodita?

¹¹ Rôzne tlaky sú príčinou toho, že ľudia dnes trpia depresiou. Údaje Svetovej zdravotníckej organizácie uvádzajú, že až každý piaty človek trpí v určitom období svojho života depresiou. Jehovovi služobníci nie sú voči tomu imúnni. Človek sa môže cítiť skľúčený, keď má ťažkosti so starostlivosťou o rodinu, so zdravím, je sklamaný z vlastných zlyhaní alebo ho skľučujú iné činitele. Čo mohli Filipania urobiť, aby Epafroditovi pomohli? Pavol napísal: „Privítajte ho teda zvyčajným spôsobom v Pánovi s celou radosťou; a vážte si takých mužov, lebo sa pre Pánovo dielo takmer priblížil k smrti, vystaviac svoju dušu nebezpečenstvu, aby plne vynahradil vašu neprítomnosť v preukazovaní osobnej služby pre mňa.“ ​(Fil. 2:29, 30)

12. Čo môže utešiť niekoho skľúčeného alebo trpiaceho depresiou?

¹² Aj my by sme mali povzbudzovať bratov, ktorí sú skľúčení alebo trpia depresiou. Určite sa dá povedať niečo pozitívne o ich službe Jehovovi. Azda vo svojom živote urobili veľké zmeny, aby sa mohli stať kresťanmi alebo aby mohli začať slúžiť celým časom. My si to ceníme a môžeme ich uistiť, že aj Jehova si to cení. Hoci niektorým verným vek alebo zdravotný stav znemožňuje robiť toľko, čo kedysi, aj tak si za roky služby zaslúžia veľkú úctu. Nech už je príčina skľúčenosti akákoľvek, Jehova všetkým svojim verným služobníkom odporúča: „Hovorte utešujúco so skľúčenými dušami, podopierajte slabých, buďte zhovievaví ku všetkým.“ ​(1. Tes. 5:14)

‚Láskavo mu odpusťte a potešte ho‘

13., 14. a) Aký závažný krok urobil korintský zbor a prečo? b) K čomu viedlo toto vylúčenie?

¹³ V prvom storočí bola v korintskom zbore situácia, keď istý muž nekajúcne smilnil. Jeho konanie ohrozovalo čistotu zboru a vyvolávalo verejné pohoršenie dokonca aj medzi neveriacimi. Preto Pavol odôvodnene prikázal, aby bol odstránený zo zboru. (1. Kor. 5:1, 7, 11–13)

¹⁴ Tento krok priniesol dobré výsledky. Zbor bol ochránený pred skazonosným vplyvom a hriešnik sa spamätal a úprimne sa kajal. Na základe skutkov, ktorými muž dokazoval svoje pokánie, Pavol v druhom liste zboru napísal, aby bol prijatý späť. To však nebolo všetko, čo mali urobiť. Pavol tiež prikázal, aby členovia zboru „láskavo odpustili [kajúcnemu hriešnikovi] a potešili ho, aby taký človek nebol nejako pohltený svojím prílišným smútkom“. (Prečítajte 2. Korinťanom 2:5–8.)

15. Ako by sme sa mali pozerať na kajúcneho previnilca, ktorý bol prijatý späť do zboru?

¹⁵ Čo sa z tejto správy učíme? Keď musí byť niekto vylúčený, je nám to ľúto. Možno zneuctil Božie meno a znevážil zbor. Možno zhrešil aj proti nám osobne. Ale keď starší, ktorí boli poverení preskúmať jeho  prípad, v súlade s Jehovovým vedením usúdia, že kajúcny hriešnik má byť prijatý späť do zboru, naznačuje to, že mu Jehova odpustil. (Mat. 18:17–20) Nemali by sme sa snažiť napodobniť Boha? Keby sme boli tvrdí a nemilosrdní, vlastne by sme odporovali Jehovovi. Nemali by sme bratovi, ktorý sa skutočne kajá a bol prijatý späť do zboru, skôr ‚potvrdiť svoju lásku‘, aby sme prispeli k pokoju a jednote Božieho zboru a mali Jehovovo schválenie? (Mat. 6:14, 15; Luk. 15:7)

‚Je mi užitočný‘

16. Prečo bol Pavol sklamaný z Marka?

¹⁶ Z ďalšej biblickej správy vidíme, že by sme nemali prechovávať negatívne pocity voči tým, ktorí nás sklamali. Napríklad Ján Marek veľmi sklamal apoštola Pavla. Čím? Keď sa Pavol s Barnabášom vydali na svoju prvú misionársku cestu, Jána Marka vzali so sebou, aby im pomáhal. Nejaký čas išiel s nimi, ale potom ich z neuvedeného dôvodu opustil a vrátil sa domov. Pavol bol z Markovho rozhodnutia taký sklamaný, že keď s Barnabášom plánovali druhú misionársku cestu, nevedeli sa dohodnúť, či vziať Marka so sebou, alebo nie. Vzhľadom na to, čo sa stalo na prvej ceste, Pavol nechcel, aby s nimi išiel Marek znova. (Prečítajte Skutky 13:1–5, 13; 15:37, 38.)

17., 18. Z čoho vieme, že nezhoda medzi Pavlom a Markom sa vyriešila, a čo sa z toho učíme?

¹⁷ Marka zjavne nadmerne neobralo o radosť to, že ho Pavol nechcel zobrať so sebou, lebo ďalej slúžil ako misionár spolu s Barnabášom na inom mieste. (Sk. 15:39) To, že sa ukázal verný a spoľahlivý, vidno z toho, čo o ňom Pavol o niekoľko rokov napísal. Pavol bol v tom čase vo väzení v Ríme a napísal Timotejovi list, aby prišiel. V tom istom liste Pavol uviedol: „Vezmi Marka a priveď ho so sebou, lebo mi je užitočný v službe.“ ​(2. Tim. 4:11) Áno, Pavol teraz veril, že Marek urobil pokrok.

¹⁸ Z toho sa môžeme niečo naučiť. Marek si osvojil vlastnosti potrebné na to, aby bol dobrým misionárom. Nepotkol sa na tom, že ho predtým Pavol nechcel vziať so sebou. On i Pavol boli duchovní ľudia a nepretrvávala medzi nimi nevôľa. Naopak, Pavol neskôr uznal, že Marek je cenný pomocník. Preto keď bratia prekonajú ťažkosti a problémy pominú, správne je nevracať sa už k nim a ďalej pomáhať druhým robiť duchovné pokroky. Pozitívny pohľad na druhých buduje zbor.

Zbor a ty

19. Akú pomoc si môžu navzájom poskytnúť všetci členovia kresťanského zboru?

¹⁹ V týchto ‚kritických časoch, s ktorými je ťažko sa vyrovnať‘, potrebuješ pomoc bratov a sestier z tvojho zboru a oni potrebujú tvoju. (2. Tim. 3:1) Jednotliví kresťania nemusia vždy vedieť, čo robiť, aby dokázali úspešne riešiť situácie, v ktorých sú, ale Jehova to vie. A môže použiť rôznych členov zboru — vrátane teba —, aby iným pomohol konať správne. (Iz. 30:20, 21; 32:1, 2) Preto si rozhodne vezmime k srdcu nabádanie apoštola Pavla: „Utešujte [sa] navzájom a vzájomne sa budujte, ako to aj naozaj robíte.“ ​(1. Tes. 5:11)

Ako by si odpovedal?

• Prečo je v kresťanskom zbore potrebné budovať druhých?

• Aké ťažkosti by si mohol druhým pomôcť prekonať?

• Prečo potrebujeme pomoc druhých členov zboru?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 11]

Keď spolukresťan zápasí s ťažkosťami, môžeme mu poskytnúť podporu

[Obrázok na strane 12]

Mnoho mladých ľudí v kresťanskom zbore má veľký potenciál