Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Ľúbezná reč podporuje dobré vzťahy

Ľúbezná reč podporuje dobré vzťahy

Ľúbezná reč podporuje dobré vzťahy

„Nech je vaša reč vždy ľúbezná.“ ​(KOL. 4:6)

1., 2. Čo dobré prinieslo to, že brat hovoril ľúbeznou rečou?

„KEĎ som bol v službe od dverí k dverám, stretol som muža, ktorý sa tak rozhneval, až sa mu chveli pery a celý sa triasol,“ rozpráva istý brat. „Pokojne som sa pokúšal povedať mu niečo z Biblie, ale tým sa jeho hnev len stupňoval. Potom mi začala nadávať aj jeho manželka s deťmi a uvedomil som si, že je čas odísť. Uistil som ich, že v pokoji som prišiel a rád by som v pokoji aj odišiel. Ukázal som im Galaťanom 5:22 a 23, kde sa spomína láska, miernosť, sebaovládanie a pokoj. Nato som odišiel.

Neskôr, keď som zvestoval v domoch na druhej strane ulice, videl som túto rodinu sedieť na schodoch pred domom. Zavolali ma, aby som k nim prišiel. ‚Čo môžu odo mňa chcieť?‘ pomyslel som si. Muž držal v ruke džbán s čerstvou vodou a ponúkol ma, nech sa napijem. Ospravedlnil sa za hrubé správanie a pochválil ma za to, že mám silnú vieru. Rozišli sme sa v dobrom.“

3. Prečo sa nesmieme dať rozhnevať?

V dnešnom svete plnom stresu sa často v službe či inde nedá vyhnúť stretnutiu s rozhnevanými ľuďmi. Pri takom stretnutí je nevyhnutné prejaviť ‚miernosť a hlbokú úctu‘. (1. Petra 3:15) Keby bol spomenutý brat dovolil, aby ho hnev a hrubé správanie domáceho rozhnevalo, domáci by svoj postoj pravdepodobne nezmenil; možno by sa ešte viac nahneval. Ale keďže brat sa ovládol a hovoril láskavo, prinieslo to dobré výsledky.

Čo robí reč ľúbeznou?

4. Prečo je dôležité hovoriť ľúbeznou rečou?

Či už sa rozprávame s ľuďmi zo sveta, alebo s členmi zboru, ba aj s členmi rodiny, vždy je veľmi dôležité uplatňovať Pavlovu radu: „Nech je vaša reč vždy ľúbezná, okorenená soľou.“ ​(Kol. 4:6) Taká príjemná a vhodná reč je nevyhnutným predpokladom dobrej komunikácie a pokoja.

5. Čo dobrá komunikácia nie je? Uveď príklad.

Dobre komunikovať neznamená povedať hocičo, čo si práve myslíme alebo čo cítime, zvlášť keď sme rozčúlení. Z Písma vieme, že neovládané prejavy hnevu sú známkou slabosti, nie sily. (Prečítajte Príslovia 25:28; 29:11.) Mojžiš, „ďaleko najmiernejší“ zo všetkých ľudí, ktorí vtedy žili, sa raz pre spurnosť izraelského národa neovládol a nevzdal slávu Bohu. Veľmi jasne vyjadril, čo cíti, ale Jehovovi sa to nepáčilo. I keď stál v čele Izraelitov 40 rokov, nedostal výsadu voviesť ich do Zasľúbenej krajiny. (4. Mojž. 12:3; 20:10, 12; Žalm 106:32)

6. Čo znamená prejavovať v reči rozvážnosť?

Písmo sa pochvalne vyjadruje o prejavovaní zdržanlivosti a rozvahy, čiže dobrého úsudku v reči. „Pri hojnosti slov nechýba priestupok, ale ten, kto ovláda svoje pery, koná rozvážne.“ ​(Prísl. 10:19; 17:27) Rozvážnosť však neznamená, že nesmieme nikdy vyjadriť svoj názor. Znamená hovoriť ‚ľúbeznou rečou‘, používať jazyk na uzdravovanie, nie na zraňovanie. (Prečítajte Príslovia 12:18; 18:21.)

„Čas mlčať a čas hovoriť“

7. Aké veci by sa nemali vyjadrovať a prečo?

Tak ako musíme prejavovať láskavosť a zdržanlivosť v rozhovore s ľuďmi v práci alebo s cudzími ľuďmi v službe, je to potrebné aj v zbore a v rodine. Keby sme nechali voľný priechod hnevu bez ohľadu na následky, mohli by sme vážne poškodiť duchovné, citové alebo fyzické zdravie samých seba alebo druhých. (Prísl. 18:6, 7) Zlé pocity — prejavy našej nedokonalosti — treba mať pod kontrolou. Utŕhačná reč, posmech, pohŕdanie i nenávistný hnev sú zlé. (Kol. 3:8; Jak. 1:20) Tieto prejavy môžu narušiť naše cenné vzťahy s ľuďmi i s Jehovom. Ježiš učil: „Každý, kto prechováva hnev voči svojmu bratovi, bude sa zodpovedať pred súdom; a ten, kto sa obráti na svojho brata so slovom nevýslovného pohŕdania, bude sa zodpovedať pred Najvyšším súdom; avšak ten, kto povie: ‚Ty opovrhnutiahodný blázon!‘, podlieha ohňu gehenny.“ ​(Mat. 5:22)

8. Kedy musíme svoje pocity vyjadriť, ale akým spôsobom?

V niektorých situáciách však dospejeme k záveru, že najlepšie bude, keď sa o veci porozprávame. Ak niektorý brat povie alebo urobí niečo, čo ťa rozruší tak, že ponad to nemôžeš len tak prejsť, nedovoľ, aby sa v tvojom srdci rozvíjala nevraživosť. (Prísl. 19:11) Keď ťa niekto nahnevá, ovládni svoje pocity a potom podnikni potrebné kroky, aby si záležitosť vyriešil. Pavol napísal: „Nech slnko nezapadne nad vašou podráždenou náladou.“ Keďže ťa problém stále trápi, rieš ho láskavo a vo vhodnom čase. (Prečítajte Efezanom 4:26, 27, 31, 32.) Hovor o ňom s bratom otvorene, ale láskavo s cieľom dosiahnuť zmierenie. (3. Mojž. 19:17; Mat. 18:15)

9. Prečo by sme mali najskôr ovládnuť svoje pocity a až potom ísť za niekým riešiť problém?

Pochopiteľne, mal by si si vybrať vhodný čas. Je „čas mlčať a čas hovoriť“. (Kaz. 3:1, 7) Okrem toho „srdce spravodlivého uvažuje, čo odpovedať“. (Prísl. 15:28) To môže často znamenať, že s rozhovorom o probléme bude potrebné počkať. Snaha prediskutovať problém, kým je človek veľmi podráždený, môže situáciu ešte zhoršiť; ale ani čakať príliš dlho nie je múdre.

Láskavé skutky podporujú dobré vzťahy

10. Ako je možné láskavými skutkami zlepšiť vzťahy?

10 Ľúbezná reč a dobrá komunikácia pomáha nadviazať a udržať pokojné vzťahy. A keď sa zo všetkých síl snažíme zlepšiť vzťahy s ľuďmi, môže to prispieť k dobrej komunikácii. Keď sa ujmeme iniciatívy tým, že druhým ľuďom úprimne preukážeme nejakú láskavosť, napríklad že si nájdeme príležitosť pomôcť im, zo srdca im dáme nejaký dar alebo ich pozveme k sebe, môže to prispieť k otvorenej komunikácii. Môžeme tým dokonca ‚zhrnúť žeravé uhlie‘ na ich hlavu a azda prebudiť v nich dobré vlastnosti, vďaka čomu bude potom ľahšie rozdiskutovať problémy. (Rim. 12:20, 21)

11. Akej iniciatívy sa voči Ezauovi ujal Jakob a k čomu to viedlo?

11 Patriarcha Jakob vedel, že to tak je. Ezau, jeho dvojča, sa naňho tak nahneval, že Jakob ušiel zo strachu, že ho zabije. Po mnohých rokoch sa Jakob vracal. Ezau mu vyšiel naproti so 400 mužmi. Jakob sa modlil k Jehovovi o pomoc. Potom poslal Ezauovi napred ako dar veľa dobytka. Dar splnil svoj účel. Keď sa stretli, Ezauovo srdce bolo obmäkčené a Ezau pribehol k Jakobovi a objal ho. (1. Mojž. 27:41–44; 32:6, 11, 13–15; 33:4, 10)

Povzbudzuj druhých ľúbeznou rečou

12. Prečo by sme mali s našimi bratmi hovoriť ľúbeznou rečou?

12 Kresťania slúžia Bohu, nie ľuďom. Prirodzene však túžime po tom, aby sme boli u ľudí obľúbení. Ľúbeznými slovami môžeme bratom a sestrám uľahčiť ich ťažkú situáciu. Ale ostrá kritika im môže priťažiť, ba dokonca môže spôsobiť, že niektorí začnú pochybovať, či ešte majú Jehovovu priazeň. Preto úprimne hovorme druhým to, čo povzbudzuje, všetko, čo ‚je dobré na budovanie podľa potreby, aby odovzdalo poslucháčom to, čo je užitočné‘. (Ef. 4:29)

13. Na čo by mali starší pamätať, a) keď dávajú radu? b) keď píšu listy?

13 Zvlášť starší by mali byť ‚jemní‘ a so stádom by mali zaobchádzať nežne. (1. Tes. 2:7, 8) Keď je nutné, aby starší dali radu, ich cieľ je urobiť to „s miernosťou“, a to aj v prípade, že hovoria s niekým, kto ‚nie je priaznivo naklonený‘. (2. Tim. 2:24, 25) Starší by sa mali vyjadrovať láskavo aj v písomnom styku, keď je nevyhnutné komunikovať s inými radami starších alebo s kanceláriou odbočky. Mali by byť láskaví a taktní v súlade s tým, čo čítame v Matúšovi 7:12.

Hovor ľúbeznou rečou v rodine

14. Akú radu dal Pavol manželom a prečo?

14 Ľahko sa môže stať, že človek podcení vplyv, ktorý majú na druhých slová, výraz tváre a reč tela. Napríklad niektorí muži si asi celkom neuvedomujú, ako hlboko pôsobia ich slová na ženy. Istá sestra povedala: „Keď na mňa môj manžel hnevlivo zvýši hlas, vyľaká ma to.“ Tvrdé slová môžu na ženu zapôsobiť silnejšie ako na muža a môžu jej v pamäti zostať dlhšie. (Luk. 2:19) Platí to najmä o slovách niekoho, koho žena miluje a koho si chce vážiť. Pavol manželom radil: „Stále milujte manželky a nebuďte na ne rozhorčení.“ ​(Kol. 3:19)

15. Znázorni, prečo má manžel zaobchádzať s manželkou jemne.

15 V tejto súvislosti istý skúsený ženatý brat znázornil, prečo má manžel zaobchádzať s manželkou jemne, ako so ‚slabšou nádobou‘. „Keď držíte vzácnu a krehkú vázu, nemôžete ju zovrieť príliš silno, inak by mohla prasknúť. Keby sa aj opravila, prasklinu by bolo vidieť,“ povedal. „Ak manžel hovorí svojej manželke slová, ktoré sú tvrdé, môže ju zraňovať. To môže spôsobiť trvalú prasklinu v ich vzťahu.“ ​(Prečítajte 1. Petra 3:7.)

16. Ako môže manželka budovať svoju rodinu?

16 Aj muži môžu byť povzbudení alebo znechutení slovami iných ľudí vrátane vlastnej manželky. „Rozvážna manželka“, teda taká, ktorej manžel môže naozaj ‚dôverovať‘, berie ohľad na jeho pocity, rovnako ako ona chce, aby on bral ohľad na jej. (Prísl. 19:14; 31:11) Áno, manželka môže mať na rodinu výrazný vplyv, a to dobrý alebo zlý. „Žena, ktorá je skutočne múdra, vybudovala svoj dom, ale pochabá ho strháva vlastnými rukami.“ ​(Prísl. 14:1)

17. a) Ako by sa mali mladí rozprávať s rodičmi? b) Ako by sa mali dospelí rozprávať s mladými a prečo?

17 Aj rodičia a deti sa majú medzi sebou rozprávať ľúbeznou rečou. (Mat. 15:4) V rozhovore s mladými nám ohľaduplnosť pomôže ‚nedráždiť‘ ich ani ‚nevyvolávať u nich hnev‘. (Kol. 3:21; Ef. 6:4, Preklad A. Boteka s komentármi Jeruzalemskej Biblie) S deťmi by sa mali rodičia a starší rozprávať úctivo aj v prípade, že ich treba pokarhať. Takto im dospelí uľahčia nápravu ich konania a pomôžu im udržať si vzťah k Jehovovi. To je oveľa lepšie, ako vyvolať v nich dojem, že im už niet pomoci, pretože aj oni by si mohli začať o sebe myslieť to isté. Mladí si možno nezapamätajú všetky rady, ktoré dostali, ale zapamätajú si spôsob, ako sa s nimi dospelí rozprávali.

Zo srdca hovor to, čo je dobré

18. Ako sa môžeme zbaviť škodlivých myšlienok a pocitov?

18 Pokojne zvládať hnev neznamená len zachovať si pokojný výraz tváre. Naším cieľom by malo byť viac ako len potláčať rozbúrené city. Snažiť sa pôsobiť navonok pokojne, aj keď to v nás vrie, znamená vystavovať sa veľkému vnútornému tlaku. Je to ako šliapnuť naraz v aute na brzdový i na plynový pedál. Tak sa auto preťažuje a môže ho to poškodiť. Preto nedus v sebe hnev s tým, že ho neskôr uvoľníš. Modli sa k Jehovovi, aby ti pomohol odstrániť zo srdca škodlivé pocity. Dovoľ Jehovovmu duchu, aby pretváral tvoju myseľ a srdce podľa Jehovovej vôle. (Prečítajte Rimanom 12:2; Efezanom 4:23, 24.)

19. Aké kroky nám môžu pomôcť vyhýbať sa hádkam?

19 Podnikni praktické kroky. Ak sa ocitneš v napätej situácii a pocítiš, že v tebe silnie hnev, azda ti pomôže to, že na chvíľu odídeš a dáš svojim emóciám čas na upokojenie. (Prísl. 17:14) Ak začína byť nahnevaný človek, s ktorým sa zhováraš, vynalož o to väčšie úsilie hovoriť láskavo. Pamätaj na to, že „odpoveď, keď je mierna, odvracia zúrivý hnev, ale slovo, ktoré spôsobuje bolesť, budí hnev“. (Prísl. 15:1) Pichľavá alebo útočná poznámka prilieva olej na oheň, i keď sa vysloví jemným hlasom. (Prísl. 26:21) Preto keď je v nejakej situácii skúšané tvoje sebaovládanie, buď „pomalý v reči, pomalý v hneve“. Modli sa o Jehovovho ducha, aby si dokázal hovoriť to, čo je dobré, a nie zlé. (Jak. 1:19)

Odpúšťaj zo srdca

20., 21. Čo nám môže pomôcť odpúšťať druhým a prečo to musíme robiť?

20 Žiaľ, nik z nás nedokáže ovládať jazyk dokonale. (Jak. 3:2) Dokonca aj členovia našej rodiny a naši milovaní bratia a sestry môžu napriek najlepšej snahe občas nepremyslene povedať niečo, čím nás citovo zrania. Neuraz sa rýchlo, radšej sa trpezlivo zamysli, prečo to asi povedali. (Prečítajte Kazateľa 7:8, 9.) Boli v strese, zľakli sa, necítili sa dobre alebo ich trápi nejaký vonkajší či vnútorný problém?

21 Tieto činitele neospravedlňujú stratu sebaovládania. Ale keď ich rozpoznáme, azda nám to pomôže pochopiť, prečo ľudia niekedy hovoria a robia to, čo by nemali, a podnieti nás to odpustiť im. Všetci z času na čas povieme alebo urobíme niečo, čo sa druhých dotkne, a dúfame, že nám to láskavo odpustia. (Kaz. 7:21, 22) Ježiš povedal, že ak chceme, aby nám odpustil Boh, my sami musíme odpúšťať druhým ľuďom. (Mat. 6:14, 15; 18:21, 22, 35) Preto by sme sa mali čo najrýchlejšie ospravedlniť a čo najrýchlejšie odpustiť, a tak udržiavať lásku — ‚dokonalé puto jednoty‘ — v rodine i v zbore. (Kol. 3:14)

22. Prečo stojí za námahu hovoriť ľúbeznou rečou?

22 S blížiacim sa koncom tohto systému plného hnevu bude pravdepodobne čoraz náročnejšie udržať si radosť a jednotu. Uplatňovanie praktických zásad z Božieho Slova nám pomôže používať svoj jazyk na dobré, a nie na zlé. Budeme mať pokojnejšie vzťahy v zbore i v rodine a svojím príkladom budeme ľuďom vydávať vynikajúce svedectvo o našom ‚šťastnom Bohu‘, Jehovovi. (1. Tim. 1:11)

Vieš vysvetliť?

• Prečo je dôležité vybrať si na rozhovor o problémoch vhodný čas?

• Prečo by sa mali členovia rodiny medzi sebou vždy rozprávať ľúbeznou rečou?

• Ako sa môžeme vyhnúť tomu, že by sme povedali niečo zraňujúce?

• Čo nám pomôže odpúšťať?

[Študijné otázky]

[Obrázky na strane 21]

Daj svojim emóciám čas na upokojenie a potom nájdi vhodnú chvíľu na rozhovor

[Obrázok na strane 23]

Manžel má vždy hovoriť s manželkou jemne