Ako sa vyrovnať so zradou v manželstve

MARGARITA a jej manžel Raúl spolu slúžili Jehovovi celým časom mnoho rokov. * Ale krátko po narodení prvého dieťaťa sa Raúl začal od Jehovu vzďaľovať. Časom začal žiť nemravne a bol vylúčený z kresťanského zboru. „Keď sa to všetko stalo,“ hovorí Margarita, „myslela som si, že to neprežijem. Mala som zlomené srdce a nevedela som, čo si počať.“

Jane zažila zradu dôvery a lásky v inej podobe. Krátko po svadbe ju začal manžel telesne týrať. „Keď ma prvý raz udrel,“ hovorí Jane, „bola som zarazená a v rozpakoch a cítila som sa ponížená. Potom sa to opakovalo v rovnakom poradí: najprv ma zbil a potom modlikal, aby som mu odpustila. Myslela som si, že mojou kresťanskou povinnosťou je vždy mu odpustiť a zabudnúť. Myslela som si tiež, že by som ho zradila, keby som o našom probléme niekomu povedala — hoci by to boli aj starší v zbore. Takto to išlo celé roky. Stále som si myslela, že môžem spraviť niečo, aby ma miloval. Keď mňa i dcéru napokon opustil, mala som pocit, že som zlyhala; že som mala urobiť alebo povedať viac, aby naše manželstvo nestroskotalo.“

 Možno podobne ako Margarita a Jane znášaš citové, finančné a duchovné ťažkosti, lebo ťa zradil manžel. Alebo si možno manžel, ktorý sa trápi a zažíva ťažkosti, lebo manželka sa ti stala nevernou. Niet pochýb o tom, že žijeme v ‚kritických časoch, s ktorými sa dá ťažko vyrovnať‘, ako predpovedala Biblia. Toto proroctvo naznačuje, že v týchto „posledných dňoch“ budú vzťahy v rodine vystavené útokom, pričom mnohým ľuďom bude úplne chýbať prirodzená náklonnosť. Niektorí budú konať v rozpore s tvrdením, že slúžia Bohu. (2. Tim. 3:1–5) Pravým kresťanom sa tieto problémy nevyhýbajú, a preto vzniká otázka: Čo ti pomôže vyrovnať sa so zradou v manželstve?

Pozeraj sa na seba tak, ako ťa vidí Jehova

Spočiatku môže byť pre teba ťažké uveriť, že ti mohol tak hrozne ublížiť človek, ktorého miluješ. Možno sa dokonca začneš obviňovať za hriešne správanie svojho partnera.

Pamätaj však na to, že aj dokonalého človeka Ježiša zradil niekto, komu dôveroval a koho miloval. Najbližších spoločníkov, apoštolov, si Ježiš vybral po dlhej úvahe a modlitbách. V tom čase boli všetci 12 dôveryhodnými Jehovovými služobníkmi. Ježiš bol preto iste hlboko zarmútený, keď sa Judáš „stal zradcom“. (Luk. 6:12–16) Jehova však Ježiša nevinil za Judášove skutky.

Isteže, dnes nie je nijaké manželstvo dokonalé. Obaja manželia robia chyby. Inšpirovaný žalmista realisticky napísal: „Ak by si pozoroval previnenia, ó, Jah, ó, Jehova, kto by mohol obstáť?“ ​(Žalm 130:3) Obaja partneri by mali napodobňovať Jehovu a byť ochotní prehliadať nedokonalosti jeden druhého. (1. Petra 4:8)

Ale „každý z nás bude Bohu skladať účty sám za seba“. (Rim. 14:12) Ak si niektorý manželský partner zvykne ubližovať druhému, či už rečou, alebo skutkami, bude sa za to musieť zodpovedať Jehovovi. Jehova odsudzuje násilie a utŕhačnú reč, a tak nikdy nie je oprávnené správať sa k manželskému partnerovi spôsobom, v ktorom sa prejavuje taký výrazný nedostatok lásky a úcty. (Žalm 11:5; Ef. 5:33; Kol. 3:6–8) Ba dokonca ak sa niektorý kresťan opakovane a nekajúcne poddáva výbuchom hnevu a nechce sa zmeniť, musí byť z kresťanského zboru vylúčený. (Gal. 5:19–21; 2. Jána 9, 10) Manželský partner sa nemusí cítiť previnilo, keď také nekresťanské správanie oznámi starším. Môže si byť istý, že Jehova má súcit s obeťami zlého zaobchádzania.

Keď sa manželský partner dopustí cudzoložstva, nezhreší len proti nevinnému partnerovi, ale aj proti Jehovovi. (Mat. 19:4–9; Hebr. 13:4) Ak sa nevinný partner snažil žiť podľa biblických zásad, nemusí sa cítiť vinný z hriechu a zrady cudzoložníka.

Nezabúdaj na to, že Jehova vie, čo cítiš. Sám o sebe hovorí ako o manželskom vlastníkovi izraelského národa a v jeho Slove je mnoho dojímavých pasáží opisujúcich, aký žiaľ zažíval pre duchovné cudzoložstvo tohto národa. (Iz. 54:5, 6; Jer. 3:1, 6–10) Môžeš mať istotu, že Jehova veľmi dobre vie o tvojich preliatych slzách, keď ťa zradil manželský partner. (Mal. 2:13, 14) Vie, že potrebuješ útechu a povzbudenie.

Ako Jehova poskytuje útechu

Jeden prostriedok, cez ktorý Jehova poskytuje útechu, je kresťanský zbor. Takto dostala útechu aj Jane. „Návšteva krajského dozorcu prišla práve v čase, keď som bola na tom citovo veľmi zle,“ spomína. „Brat vedel, aká som skľúčená z toho, že manžel  požiadal o rozvod. Našiel si čas, aby mi pomohol zamyslieť sa nad 1. Korinťanom 7:15 a ďalšími textami. Biblické verše a jeho láskavé slová zmiernili môj pocit viny a dodali mojej mysli určitú mieru pokoja.“ *

Aj Margarita z vlastnej skúsenosti spoznala, že Jehova poskytuje praktickú pomoc prostredníctvom kresťanského zboru. „Keď už bolo jasné, že manžel nerobí pokánie,“ hovorí, „vzala som deti a odsťahovala sa do iného mesta. Po príchode sa mi podarilo nájsť dve izby a prenajať si ich. Na druhý deň som zdrvená žiaľom vybaľovala tašky, keď niekto zaklopal na dvere. Myslela som si, že to bude domáca, ktorá bývala hneď vedľa. Napodiv, bola to sestra, ktorá kedysi študovala Bibliu s mojou mamou a pomohla našej rodine spoznať pravdu. Nečakala ma tam; prišla do toho domu za mojou domácou, s ktorou študovala Bibliu. Pocítila som obrovskú úľavu a už som v sebe nemohla udržať svoj žiaľ. Vyrozprávala som jej, čo sa mi stalo, a spolu sme plakali. Okamžite zariadila, aby sme sa ešte v ten deň dostali na zhromaždenie. V zbore nás privítali a starší sa postarali o všetko tak, aby mi pomohli uspokojiť duchovné potreby mojej rodiny.“

Ako môžu pomôcť ďalší

Áno, členovia kresťanského zboru môžu poskytnúť praktickú podporu rôznou formou. Napríklad Margarita si musela nájsť zamestnanie. Istá rodina zo zboru sa ponúkla, že sa jej v prípade potreby po vyučovaní postará o deti.

„Veľmi si cením najmä to,“ hovorí Margarita, „keď sa bratia a sestry ponúknu, že pôjdu so mnou a s deťmi do služby.“ Takou praktickou pomocou pomáhajú členovia zboru ‚niesť bremená jeden druhého‘, čím napĺňajú „Kristov zákon“. (Gal. 6:2)

Bratia a sestry, ktorí trpia pre cudzie hriechy, si takúto praktickú pomoc veľmi cenia. Monique, ktorú opustil manžel, pričom ju nechal samú so štyrmi deťmi a s dlhom desaťtisíc eur na kreditnej karte, vraví: „Duchovní bratia a sestry mi prejavili obrovskú lásku. Nedokážem si predstaviť, ako by som to prežila bez ich podpory. Cítim, že Jehova dal mojim deťom tých najúžasnejších bratov. S potešením som pozorovala, ako s ich pomocou rastú z mojich detí duchovne zrelí ľudia. Keď som potrebovala radu,  starší mi ju dali. Keď som sa potrebovala s niekým porozprávať, počúvali ma.“ ​(Mar. 10:29, 30)

Pochopiteľne, láskavý priateľ dokáže posúdiť, kedy je najlepšie nezačínať rozhovor o smutnej skúsenosti toho druhého. (Kaz. 3:7) „Bola som rada,“ hovorí Margarita, „keď sme sa väčšinu času so sestrami v novom zbore rozprávali o službe, o biblických štúdiách, o deťoch — o všetkom možnom, len nie o mojich problémoch. Cením si, že som sa pri nich nemusela vracať k tomu, čo bolo, a mohla som začať nanovo.“

Odolaj túžbe odplatiť sa

Občas sa v tebe nemusí vynoriť ani tak pocit zodpovednosti za hriechy manželského partnera ako skôr pocit rozhorčenia, že tak hrozne trpíš za veci, ktoré spáchal. Keby v tvojom vnútri také rozhorčenie silnelo, mohlo by podkopať tvoje odhodlanie ďalej verne slúžiť Jehovovi. Mohlo by napríklad viesť k pokušeniu hľadať spôsoby, ako sa nevernému manželskému partnerovi odplatiť.

Ak zistíš, že vnútri máš také pocity, popremýšľaj nad príkladom Jozuu a Káleba. Títo verní muži riskovali život, keď šli prešpehovať Zasľúbenú krajinu. Ostatní vyzvedači nemali vieru a presvedčili ľud, aby neposlúchal Jehovu. Niektorí Izraeliti chceli Jozuu a Káleba dokonca kameňovať, keď sa títo dvaja snažili povzbudiť národ, aby zostal verný. (4. Mojž. 13:25–14:10) Pre skutky Izraelitov museli Jozua a Káleb putovať 40 rokov po pustatine a nebolo to za ich vlastnú chybu, ale za cudziu.

I keď Jozua a Káleb boli akiste sklamaní, nezatrpkli pre hriechy bratov. Zamerali sa na to, aby si udržali duchovnú vyrovnanosť. Na konci 40 rokov v pustatine boli spolu s Lévitmi odmenení tým, že ako jediní z toho pokolenia prežili a mohli vstúpiť do Zasľúbenej krajiny. (4. Mojž. 14:28–30; Joz. 14:6–12)

Konanie neverného manželského partnera ti môže spôsobovať dlhodobé utrpenie. Manželstvo sa možno skončí, no ty môžeš ďalej citovo trpieť a zažívať finančné ťažkosti. Nedovoľ však, aby ťa zlé myšlienky skľučovali; naopak, pamätaj na to, že Jehova najlepšie vie, čo urobiť s ľuďmi, ktorí úmyselne prehliadajú jeho normy, ako to vidno z prípadu Izraelitov, ktorí neprejavovali vieru. (Hebr. 10:30, 31; 13:4)

Zvládneš to!

Nedovoľ, aby ťa umárali negatívne myšlienky, radšej si napĺňaj myseľ Jehovovými myšlienkami. „Mne osobne pomáhalo počúvať pásky s nahrávkami Strážnej veže a Prebuďte sa!,“ hovorí Jane. „Zdrojom veľkej sily boli pre mňa aj zhromaždenia. Aktívna účasť na nich mi pomáhala nemyslieť na svoje problémy. Rovnako mi pomáhala aj zvestovateľská služba. Tým, že som druhým pomáhala posilňovať si vieru v Jehovu, posilňovala som si aj vlastnú vieru. A starostlivosť o záujemcov mi pomáhala zameriavať myseľ na dôležitejšie veci.“

Monique hovorí: „Zniesla som to vďaka pravidelnej účasti na zhromaždeniach a vďaka tomu, že som chodila do služby vždy, keď som mohla. Ako rodina sme sa viac primkli jeden k druhému i k zboru. Táto tvrdá skúsenosť mi pomohla spoznať vlastné slabosti. Bola to skúška, ale s Jehovovou pomocou to zvládam.“

Aj ty sa môžeš vyrovnať s podobnými skúškami. Napriek bolesti spôsobenej zradou sa snaž držať Pavlovej inšpirovanej rady: „Nevzdávajme sa teda v konaní toho, čo je znamenité, lebo v patričnom čase budeme žať, ak neochabneme.“ ​(Gal. 6:9)

[Poznámky pod čiarou]

[Obrázok na strane 31]

Opustení manželskí partneri si cenia bratov a sestry, ktorí im pomáhajú vo zvestovateľskej službe