Zjednotení láskou — správa z výročnej schôdze

V ZJAZDOVEJ sále Jehovových svedkov v Jersey City v americkom štáte New Jersey bola radostná atmosféra. Tretieho októbra 2009 dopoludnia sa tam na 125. výročnej schôdzi spoločnosti Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania zhromaždilo vyše 5 000 pozvaných. Tisíce ďalších počúvalo a pozeralo program prenášaný do troch bételových komplexov v Spojených štátoch a do Bételu v Kanade. Toto trojhodinové zhromaždenie si s radosťou vypočulo celkove 13 235 kresťanov zjednotených láskou k Jehovovi.

Schôdzi predsedal Geoffrey Jackson z vedúceho zboru. Program otvoril uvedením speváckeho zboru bételitov, ktorí zaspievali piesne z nášho nového spevníka. Zbor dirigoval iný člen vedúceho zboru, David Splane, ktorý krátko pohovoril o význame hudby v čistom uctievaní Boha. Poslucháči boli vyzvaní zaspievať na tomto zhromaždení tri nové piesne; najprv ich zaspieval zbor a potom sa k zboru pridali aj oni. Zbor predspevoval len na tomto mimoriadnom zhromaždení; nie je to vzor pre zbory, kraje ani oblasti.

Správy z odbočiek

Hosťujúci členovia výborov odbočiek podali správu z piatich odbočiek. Kenneth Little uviedol, že Kanada začne čoskoro tlačiť väčšinu časopisov pre Spojené štáty a Kanadu, čím sa produkcia tejto odbočky zdesaťnásobí. Aby sa to dosiahlo, nový tlačový stroj bude pracovať na dve zmeny, čiže celkovo 16 hodín denne.

Reiner Thompson podal správu o diele Kráľovstva v Dominikánskej republike a Albert Olih opísal našu činnosť v Nigérii. Emile Kritzinger z Mozambiku povedal, že po desaťročiach prenasledovania, tam boli Jehovovi svedkovia zaregistrovaní v roku 1992. Vo všetkých troch krajinách nedávno veľmi vzrástol počet zvestovateľov. Viv Mouritz z odbočky v Austrálii rozprával o vývoji vo Východnom Timore, o ktorý sa starajú bratia z Austrálie.

Výbory vedúceho zboru

V roku 1976 prevzalo dozor nad všetkou činnosťou Jehovových svedkov šesť výborov vedúceho zboru. Neskôr boli za pomocníkov týchto výborov vymenovaní členovia triedy iných oviec. Teraz je pomocníkov 23. So šiestimi z nich prebehlo interview. V službe celým časom sú dovedna 341 rokov — priemerne 57 rokov.

Don Adams, ktorý prišiel do Bételu v roku 1943, povedal, že výbor koordinátorov pozostáva z koordinátorov ostatných piatich výborov, čo zaisťuje hladkú spoluprácu týchto piatich výborov. Výbor zabezpečuje pomoc pri závažných nepredvídaných udalostiach, prenasledovaní, súdnych prípadoch, prírodných katastrofách a ďalších naliehavých záležitostiach, ktoré sa týkajú Jehovových svedkov kdekoľvek na svete.

 Dan Molchan opísal prácu personálneho výboru, ktorý dozerá na duchovné a telesné blaho 19 851 bételitov na celom svete. David Sinclair pohovoril o tom, ako vydavateľský výbor dozerá na nákup materiálu a vybavenia pre odbočky. Potom Robert Wallen, ktorý slúži v Bételi už takmer 60 rokov, porozprával, ako služobný výbor dozerá na činnosť Jehovovho ľudu v obvodoch a zboroch. William Malenfant načrtol usilovnú prácu vyučovacieho výboru pri príprave programu oblastného zjazdu. A napokon John Wischuk opísal, ako redakčný výbor dohliada na starostlivú prípravu a spracúvanie materiálu do našich publikácií. *

Text na rok 2010 je o láske

Tri nasledujúce prejavy predniesli členovia vedúceho zboru. Gerrit Lösch začal otázkou: „Chcete, aby vás druhí milovali?“ Vysvetlil, že láska je základná ľudská potreba, a keď jej máme dostatok, prekvitáme. Láske vďačíme za svoju existenciu, lebo Jehova nás stvoril z nesebeckej lásky. Hlavnou pohnútkou, prečo zvestujeme a vyučujeme, je láska k Jehovovi.

Zásadová láska nie je vyhradená len pre našich blížnych, ale prejavujeme ju aj našim nepriateľom. (Mat. 5:43–45) Rečník poslucháčov povzbudil, aby sa zamysleli, čo kvôli nám zniesol Ježiš: bičovali ho, zosmiešňovali, opľúvali a prebodli. Napriek tomu sa za vojakov, ktorí ho pribili na kôl, modlil. Nepodnecuje nás to, aby sme ho milovali ešte viac? Brat Lösch potom oznámil text na rok 2010, ktorý je z 1. Korinťanom 13:7, 8: ‚Láska vo všetkom vytrváva. Láska nikdy nezlyháva.‘ Máme vyhliadku nielen večne žiť, ale aj večne milovať a byť milovaní.

Ideš s prázdnou nádržou?

Samuel Herd začal svoj prejav prirovnaním. Predstavte si, že vás priateľ vezme na 50-kilometrovú jazdu autom. Zo sedadla spolujazdca si všimnete, že ukazovateľ hladiny paliva je na nule. Poviete priateľovi, že mu dochádza palivo. On vám povie, aby ste sa nestrachovali; v nádrži sú ešte štyri litre. Ale zakrátko vám palivo dôjde. Vyplatí sa ‚ísť s prázdnou nádržou‘ a riskovať, že zostanete niekde stáť? O čo lepšie je mať stále plnú nádrž! Aj my si potrebujeme, obrazne povedané, udržiavať nádrž plnú, pričom palivo predstavuje naše poznanie o Jehovovi.

Preto musíme tankovať, a to pravidelne. Robíme to štyrmi spôsobmi. Po prvé, osobným  štúdiom, tým, že sa každodenným čítaním dôkladne oboznamujeme s Bibliou. Nestačí len čítať slová, musíme tiež rozumieť tomu, čo čítame. Po druhé, dobrým využívaním času na rodinné uctievanie. Zastavíme sa každý týždeň a natankujeme nádrž doplna alebo len trochu? Po tretie, zborovým štúdiom a účasťou na zhromaždeniach. Po štvrté, pokojným, nerušeným rozjímaním, premýšľaním o Jehovovom spôsobe konania. V Žalme 143:5 sa píše: „Spomínal som na dávne dni; rozjímal som o celej tvojej činnosti.“

‚Spravodliví budú jasne žiariť‘

Tretí a posledný prejav predniesol John Barr a vysvetlil v ňom Ježišovo podobenstvo o pšenici a burine. (Mat. 13:24–30, 38, 43) V podobenstve sa spomína „žatva“, počas ktorej sú zhromaždení „synovia kráľovstva“ a burina je oddelená na spálenie.

Brat Barr objasnil, že zhromažďovanie nebude pokračovať donekonečna. Poukázal na Matúša 24:34, kde sa píše: „Toto pokolenie [sa] určite nepominie, kým sa to všetko nestane.“ Dvakrát prečítal nasledujúci komentár: „Ježiš... zjavne chcel povedať, že život pomazaných, ktorí budú pri tom, keď v roku 1914 začne byť znamenie viditeľné, sa bude prekrývať so životom iných pomazaných, ktorí zažijú začiatok veľkého súženia.“ Nepoznáme presnú dĺžku ‚tohto pokolenia‘, ale spadajú doň tieto dve skupiny, ktorých život sa prekrýva. I keď pomazaní sú rôzneho veku, tí, ktorí patria do týchto dvoch skupín predstavujúcich toto pokolenie, sú počas posledných dní určitý čas súčasníkmi. Aká je to útecha vedieť, že mladší pomazaní súčasníci starších pomazaných, ktorí rozpoznali znamenie, keď začalo byť v roku 1914 viditeľné, nevymrú pred začiatkom veľkého súženia!

„Synovia kráľovstva“ túžobne očakávajú nebeskú odmenu, ale my všetci musíme zostať verní a jasne žiariť až do konca. Máme veľkú výsadu vidieť zhromažďovanie „pšenice“ v našich časoch.

Po záverečnej piesni vyslovil modlitbu Theodore Jaracz z vedúceho zboru. Program výročnej schôdze bol veľmi povzbudzujúci.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček na strane 5]

ŠKOLA PRE STARŠÍCH

Anthony Morris, člen vedúceho zboru, na výročnej schôdzi oznámil, že bude prebiehať nepretržité školenie zborových starších. Škola pre starších zo Spojených štátov už začala fungovať začiatkom roku 2008 vo vzdelávacom stredisku v Pattersone v štáte New York. Práve sa skončila 72. trieda a školenie doteraz absolvovalo 6 720 starších. Treba vykonať ešte veľa práce. Len v Spojených štátoch je vyše 86 000 starších. Preto vedúci zbor schválil otvorenie ďalšej školy, ktorá sa začala 7. decembra 2009 v Brooklyne v New Yorku.

V Pattersone sa dva mesiace školili za inštruktorov štyria cestujúci dozorcovia. Potom sa presunuli do Brooklynu, kde majú vyučovať, a začnú sa školiť ďalší štyria. Potom budú títo vyučovať v Brooklyne a tí prví štyria pôjdu školiť do zjazdových sál a do sál Kráľovstva. Takto sa to bude opakovať, kým nebude vyškolených 12 inštruktorov, ktorí budú v Spojených štátoch každý týždeň vyučovať v angličtine v šiestich školách. Potom budú štyria inštruktori vyškolení, aby vyučovali v španielčine. Táto škola nenahrádza súčasnú školu služby Kráľovstva; jej účel je zvýšiť duchovnosť starších. Odbočky na celom svete začnú usporadúvať túto školu v zjazdových sálach a sálach Kráľovstva v služobnom roku 2011.

[Obrázky na strane 4]

Výročnú schôdzu otvoril spev piesní z nášho nového spevníka „Spievajme Jehovovi“