„Neboj sa. Ja sám ti pomôžem“

JEŽIŠ svojich nasledovníkov upozornil: „Diabol uvrhne niektorých z vás do väzenia, aby ste boli dôkladne vyskúšaní.“ Ale tesne pred touto výstrahou povedal: „Neboj sa toho, čo máš vytrpieť.“ Keďže Satan stále používa hrozbu uväznenia ako prostriedok, ktorým sa pokúša zastaviť zvestovanie o Kráľovstve, je celkom reálne, že niektoré vlády budú pravých kresťanov zatvárať do väzenia. (Zjav. 2:10; 12:17) Teda čo nám pomôže pripraviť sa na Satanove úklady a ‚nebáť sa‘, ako nás povzbudil Ježiš?

Pochopiteľne, väčšina z nás už niekedy pocítila strach. Ale Božie Slovo nás uisťuje, že s Jehovovou pomocou nemusíme strachu podľahnúť. Ako nám Jehova pomáha? Jeden zo spôsobov, ako nás Jehova pripravuje na odpor, je ten, že nám ukazuje, akú taktiku používajú Satan a jeho prisluhovači. (2. Kor. 2:11) Názorným príkladom je udalosť, ktorá sa odohrala v biblických časoch. Pozrime sa tiež na niekoľko novodobých príkladov verných spoluveriacich, ktorí ‚stáli pevne proti Diablovým úkladom‘. (Ef. 6:11–13)

Bohabojný kráľ proti zlému kráľovi

V 8. storočí pred n. l. dosiahol zlý asýrsky kráľ Senacherib rad víťazstiev nad viacerými národmi. Plný sebadôvery sa zameral na Jehovov ľud a jeho hlavné mesto, Jeruzalem, kde vládol bohabojný kráľ Ezechiáš. (2. Kráľ. 18:1–3, 13) Niet pochýb, že túto situáciu využil Satan a že to bol on, kto Senacheriba podnecoval, aby uskutočnil jeho plány s úmyslom odstrániť zo zeme pravé uctievanie. (1. Mojž. 3:15)

Senacherib poslal k Jeruzalemu delegáciu, ktorá požadovala kapituláciu mesta. Členom delegácie bol aj Rabsáke, ktorý vystupoval ako kráľov hlavný hovorca. * (2. Kráľ. 18:17) Rabsáke mal za cieľ demoralizovať Židov a priviesť ich k tomu, že sa vzdajú bez boja. Aké metódy použil, aby Židom nahnal strach?

Verní napriek odlúčenosti

Ezechiášovým zástupcom Rabsáke povedal: „Tak povedal veľký kráľ, kráľ Asýrie: ‚Čo je to za dôveru, na ktorú sa spoliehaš? Hľa, vložil si svoju dôveru v podporu tej nalomenej trstiny, Egypta, ktorá, keby sa o ňu oprel muž, istotne by mu vnikla do dlane a prebodla ju.‘“ ​(2. Kráľ. 18:19, 21) Rabsákeho obvinenie nebolo pravdivé, lebo Ezechiáš  neuzavrel spojenectvo s Egyptom. Ale v tomto obvinení Rabsáke zdôraznil to, čo si mali podľa neho Židia dobre zapamätať: ‚Nik vám nepríde na pomoc. Ste odkázaní sami na seba — ste úplne sami.‘

Aj v nedávnej minulosti sa odporcovia pravého uctievania pokúšali nahnať pravým kresťanom strach tak, že sa im vyhrážali izoláciou. Istá sestra, ktorú za vieru uväznili a na celé roky odlúčili od spoluveriacich, neskôr vyrozprávala, čo jej pomohlo nepoddať sa strachu. Povedala: „Modlitba mi pomáhala približovať sa k Jehovovi... Pripomínala som si uistenie z Izaiáša 66:2, že Boh hľadí ‚na strápeného a skrúšeného v duchu‘. To bolo pre mňa stále zdrojom sily a veľkej útechy.“ Podobne istý brat, ktorý strávil niekoľko rokov v samoväzbe, povedal: „Uvedomil som si, že pre človeka, ktorý má dôverný vzťah k Bohu, je malá obdĺžniková cela veľká ako vesmír.“ Áno, blízky vzťah k Jehovovi dal týmto dvom kresťanom silu na to, aby zvládli odlúčenosť. (Žalm 9:9, 10) Prenasledovatelia ich mohli oddeliť od rodiny, priateľov a spoluveriacich, ale oni vedeli, že ich nikdy nemôžu odlúčiť od Jehovu. (Rim. 8:35–39)

Aké dôležité teda je, aby sme na posilňovanie vzťahu k Jehovovi využili každú možnú príležitosť! (Jak. 4:8) Mali by sme sa pravidelne pýtať sami seba: ‚Nakoľko skutočný je pre mňa Jehova? Majú jeho slová hlboký vplyv na moje každodenné rozhodnutia, malé i veľké?‘ (Luk. 16:10) Ak sa veľmi usilujeme udržať si k Bohu blízky vzťah, nemáme dôvod na obavy. Prorok Jeremiáš v mene trpiacich Židov povedal: „Vyvolával som tvoje meno, ó, Jehova, z tej najspodnejšej jamy... Priblížil si sa v deň, keď som ťa volal. Povedal si: ‚Neboj sa.‘“ ​(Plač 3:55–57)

Zasievanie pochybností sa míňa cieľa

Rabsáke sa svojimi argumentmi ľstivo pokúšal zasiať do mysle ľudu pochybnosti. Povedal: „Nie je [Jehova] on, ktorého výšiny a ktorého oltáre odstránil Ezechiáš?... Sám Jehova mi povedal: ‚Choď hore proti tejto krajine, a zničíš ju.‘“ ​(2. Kráľ. 18:22, 25) Teda Rabsáke tvrdil, že Jehova nebude bojovať za svoj ľud, lebo ho neschvaľuje. Ale opak bola pravda. Jehova schvaľoval Ezechiáša i Židov, ktorí sa vrátili k pravému uctievaniu. (2. Kráľ. 18:3–7)

Dnes možno úkladní prenasledovatelia povedia niečo pravdivé, aby našli s kresťanom spoločnú reč, ale pravdivé slová poprepletajú lžami, lebo dúfajú, že tak zasejú do jeho mysle pochybnosti. Napríklad občas bolo uväzneným bratom a sestrám povedané, že niektorý brat, ktorý sa v ich krajine ujímal vedenia, sa dopustil kompromisu, a preto že by nebolo nesprávne, keby to urobili aj oni a keby sa vzdali svojho presvedčenia. Ale v kresťanoch s dobrým úsudkom to nevyvolalo pochybnosti.

Zamyslime sa nad tým, čo sa stalo istej kresťanke cez druhú svetovú vojnu. Keď bola vo väzení, vyšetrovateľ jej ukázal písomné vyhlásenie, ktorým sa istý zodpovedný brat zriekal svojej viery. Vyšetrovateľ sa jej opýtal, či verí tomu svedkovi. Sestra odpovedala: „Je to len nedokonalý človek.“ A dodala, že kým sa držal biblických zásad, Boh ho používal. „Ale keďže jeho slová  nie sú v súlade s Bibliou, už nie je mojím bratom.“ Sestra múdro poslúchla biblické nabádanie: „Nevkladajte dôveru v urodzených ani v syna pozemského človeka, ktorému nepatrí záchrana.“ ​(Žalm 146:3)

Pred zavádzajúcimi argumentmi, ktoré by mohli oslabiť naše odhodlanie vytrvať, nás ochráni presné poznanie Božieho Slova a uplatňovanie biblických rád. (Ef. 4:13, 14; Hebr. 6:19) Preto ak chceme v ťažkých chvíľach uvažovať jasne, musíme sa na to pripraviť — musíme každodenné čítanie Biblie a osobné štúdium považovať za svoju prioritu. (Hebr. 4:12) Áno, teraz je čas prehlbovať si poznanie a posilňovať si vieru. Istý brat, ktorý bol mnoho rokov v samoväzbe a zostal verný, povedal: „Chcel by som všetkých povzbudiť, aby pripisovali patričnú dôležitosť všetkému duchovnému pokrmu, ktorý dostávame, lebo nevieme, v akej situácii bude mať pre nás veľkú hodnotu.“ Áno, ak dnes dôkladne študujeme Božie Slovo a publikácie poskytované cez triedu otroka, potom nám svätý duch v kritických chvíľach nášho života pripomenie, čo sme sa naučili. (Ján 14:26)

Chránení proti zastrašovaniu

Rabsáke sa pokúšal Židov aj zastrašiť. „Uzavri teraz teda, prosím, stávku s mojím pánom, asýrskym kráľom,“ povedal, „a dám ti dvetisíc koní, aby sa videlo, či si ty schopný posadiť na ne jazdcov. Ako by si potom mohol odvrátiť tvár jedného miestodržiteľa z najmenších sluhov môjho pána?“ ​(2. Kráľ. 18:23, 24) Z ľudského hľadiska nemohli Ezechiáš a jeho ľud obstáť proti mocnému asýrskemu vojsku.

Rovnako dnes sa môžu prenasledovatelia javiť nesmierne mocní, zvlášť keď majú plnú podporu štátu. Tak to rozhodne bolo v prípade nacistických prenasledovateľov za druhej svetovej vojny. Tí sa pokúšali zastrašiť mnoho Božích služobníkov. Istý náš brat, ktorý strávil niekoľko rokov vo väzení, neskôr opísal, ako sa mu vyhrážali. Raz sa ho jeden dôstojník opýtal: „Videl si, ako sme ti zastrelili brata? Čo si sa z toho naučil?“ Brat odpovedal: „Som Jehovov svedok a ním aj zostanem.“ „Tak potom si na rade ty,“ pohrozil dôstojník. Náš brat však zostal pevný a nepriateľ prestal so zastrašovaním. Čo dalo bratovi silu čeliť vyhrážke? Brat odpovedal: „Dôveroval som v meno Jehovu.“ ​(Prísl. 18:10)

Keď máme bezvýhradnú vieru v Jehovu, držíme veľký štít, ktorý nás ochráni pred všetkými prostriedkami, ktoré proti nám použije Satan, aby nám duchovne uškodil. (Ef. 6:16) Preto je dobré, keď Jehovu v modlitbe prosíme, aby posilnil našu vieru. (Luk. 17:5) Okrem toho je potrebné, aby sme dobre využívali to, čo nám na posilnenie viery poskytuje prostredníctvom triedy verného otroka. Ak sa nám vyhrážajú, posilníme sa, keď si pripomenieme slová, ktorými Jehova ubezpečil o svojej podpore proroka Ezechiela, ktorý niesol posolstvo tvrdohlavému ľudu. Jehova mu povedal: „Urobil som tvoju tvár práve takú tvrdú ako ich tváre a tvoje čelo práve také tvrdé ako ich čelá. Ako diamant, tvrdšie ako kremeň som urobil tvoje čelo.“ ​(Ezech. 3:8, 9) Ak to bude potrebné, Jehova nám pomôže byť tvrdými ako diamant, rovnako ako musel byť aj Ezechiel.

Ako odolať pokušeniam

Odporcovia zistili, že keď zlyhá všetko ostatné, niekedy je možné zlomiť rýdzosť človeka lákavou odmenou. Tento spôsob použil aj Rabsáke. Ľudu v Jeruzaleme povedal: „Tak povedal asýrsky kráľ: ‚Vzdajte sa mi a vyjdite ku mne... kým neprídem a naozaj vás nevezmem do krajiny podobnej vašej  krajine, do krajiny obilia a nového vína, do krajiny chleba a viníc, do krajiny olejnatých olivovníkov a medu; a zostaňte nažive, aby ste nezomreli.‘“ ​(2. Kráľ. 18:31, 32) Vyhliadka na možnosť jesť čerstvý chlieb a piť nové víno musela byť pre ľudí tiesniacich sa za hradbami obliehaného mesta veľmi príťažlivá!

Podobnú vyhliadku raz predložili istému uväznenému misionárovi, aby oslabili jeho odhodlanie verne slúžiť Bohu. Povedali mu, že ho na šesť mesiacov vezmú do „príjemného domu“ v „krásnej záhrade“, aby si mohol vec premyslieť. Brat však zostal duchovne ostražitý a nedopustil sa kompromisu v kresťanských zásadách. Čo mu pomohlo? Neskôr povedal: „Uvažoval som o Kráľovstve ako o skutočnej nádeji... Nepodarilo sa im prinútiť ma ku kompromisu, lebo ma posilňovalo poznanie o Božom kráľovstve, bol som si ním istý a ani na okamih som o ňom nezapochyboval.“

Nakoľko je Božie Kráľovstvo skutočné pre nás? Patriarcha Abrahám, apoštol Pavol i sám Ježiš dokázali zniesť náročné skúšky, pretože Kráľovstvo bolo pre nich skutočné. (Fil. 3:13, 14; Hebr. 11:8–10; 12:2) Ak budeme vo svojom živote ďalej klásť Kráľovstvo na prvé miesto a stále pamätať na jeho večné požehnania, aj my dokážeme odolať pokušeniu prijať ponuku dočasnej úľavy v skúškach. (2. Kor. 4:16–18)

Jehova nás neopustí

Napriek všetkým snahám sa Rabsákemu nepodarilo Židov vystrašiť. Ezechiáš a jeho poddaní neochvejne dôverovali Jehovovi. (2. Kráľ. 19:15, 19; Iz. 37:5–7) A Jehova vypočul ich modlitby o pomoc tak, že poslal anjela, aby v asýrskom tábore za jednu noc usmrtil 185 000 vojakov. Hneď na druhý deň Senacherib aj s malým zvyškom svojej armády utekal s hanbou do svojho hlavného mesta Ninive. (2. Kráľ. 19:35, 36)

Jasne sme videli, že Jehova neopustil ľudí, ktorí sa naňho spoľahli. Novodobé príklady našich bratov a sestier, ktorí zostali pevní v skúškach, ukazujú, že to isté platí o Jehovovi aj dnes. Preto máme opodstatnené dôvody spoliehať sa na podporu nášho nebeského Otca, ktorý nás uisťuje: „Tvoju pravicu stískam ja, Jehova, tvoj Boh, Ten, ktorý ti hovorí: ‚Neboj sa. Ja sám ti pomôžem.‘“ ​(Iz. 41:13)

[Poznámka pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 13]

Jehova vo svojom Slove vyše 30-krát dodáva svojim služobníkom odvahu slovami: „Neboj sa“

[Obrázok na strane 12]

V čom sa Rabsákeho taktika podobala spôsobom, aké používajú nepriatelia Božieho ľudu dnes?

[Obrázky na strane 15]

Blízky vzťah k Jehovovi nám umožňuje zachovať si rýdzosť aj v skúškach