Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Predchádzaš spoluveriacich v prejavovaní úcty?

Predchádzaš spoluveriacich v prejavovaní úcty?

Predchádzaš spoluveriacich v prejavovaní úcty?

„V bratskej láske majte jeden k druhému nežnú náklonnosť. Predchádzajte sa navzájom v prejavovaní úcty.“ ​(RIM. 12:10)

1., 2. a) Aké nabádanie dáva Pavol v liste Rimanom? b) Aké otázky budeme rozoberať?

APOŠTOL Pavol v liste Rimanom zdôrazňuje, že je dôležité, aby sme ako kresťania prejavovali v zbore lásku. Pripomína nám, že naša láska má byť „bez pokrytectva“. Hovorí aj o „bratskej láske“ a poznamenáva, že ju máme prejavovať s ‚nežnou náklonnosťou‘. (Rim. 12:9, 10a)

Prirodzene, mať bratskú lásku znamená viac ako len prechovávať k bratom vrúcne city. Také city je potrebné vyjadriť skutkami. Napokon, o našej láske a náklonnosti sa nikto nedozvie, ak ju nejakým spôsobom nedáme najavo. Preto Pavol pripája nabádanie: „Predchádzajte sa navzájom v prejavovaní úcty.“ ​(Rim. 12:10b) Čo znamená prejavovať úctu? Prečo je dôležité predchádzať spoluveriacich v prejavovaní úcty? Ako to môžeme robiť?

Čo znamená prejavovať úctu?

3. Aký význam má slovo „úcta“ v pôvodných jazykoch Biblie?

Základné hebrejské slovo prekladané slovom „úcta“ doslovne znamená „váha“. Ctený človek je považovaný za váženého alebo za takého, ktorý niečo znamená. To isté hebrejské slovo sa v Písmach často prekladá tiež ako ‚sláva‘, čo poukazuje na to, aká veľká úcta sa takému človeku preukazuje. (1. Mojž. 45:13) Grécke slovo preložené v Biblii slovom „úcta“ vyjadruje myšlienku uznania, hodnoty, vzácnosti. (Luk. 14:10) Áno, tí, ktorých si ctíme, sú nám drahí, ceníme si ich.

4., 5. Aká je súvislosť medzi tým, ako sa na druhých pozeráme, a tým, ako s nimi zaobchádzame? Znázorni to.

Čo znamená prejavovať druhým úctu? Úcta sa začína v srdci. To, čo cítime k druhým v srdci, ovplyvňuje to, ako sa k nim správame. Inými slovami, najprv sa musíme na svojich bratov s úctou pozerať a potom s nimi budeme s úctou aj zaobchádzať.

Ako by mohol kresťan prejaviť spoluveriacim úprimnú úctu, keby nevychádzala z jeho srdca? (3. Jána 9, 10) Tak ako sa rastline dobre darí len vtedy, keď je zakorenená v dobrej pôde, aj úcta bude úprimná a trvalá, len keď vychádza z hĺbky srdca. Ak si druhých nectíme v srdci, naša úcta skôr či neskôr uschne ako rastlina zakorenená v zlej pôde. Preto neprekvapuje, že predtým ako Pavol nabádal prejavovať úctu, vyslovil tento jasný výrok: „Vaša láska nech je bez pokrytectva.“ ​(Rim. 12:9; prečítajte 1. Petra 1:22.)

Prejavuj ľuďom úctu, lebo boli vytvorení „v Božej podobe“

6., 7. Prečo je potrebné, aby sme druhým prejavovali úctu?

Keďže kľúčom k prejavovaniu úcty je mať úprimnú úctu v srdci, nikdy by sme nemali strácať zo zreteľa biblické dôvody, ktoré máme na to, aby sme si ctili všetkých bratov. Zamyslime sa nad dvoma týmito dôvodmi.

Na rozdiel od ostatných tvorov na zemi, ľudia boli vytvorení „v Božej podobe“. (Jak. 3:9) Preto máme také Božie vlastnosti, ako je láska, múdrosť a spravodlivosť. Všimnime si, čím ďalším nás obdaroval náš Stvoriteľ. Žalmista vyhlásil: „Ó, Jehova... o ktorého dôstojnosti sa rozpráva nad nebesami!... Urobil si [človeka] aj o málo menšieho, ako sú tí božskí, a potom si ho korunoval slávou a nádherou [„cťou“, Katolícky preklad].“ ​(Žalm 8:1, 4, 5; 104:1) * Boh korunoval alebo skrášlil ľudstvo určitou mierou dôstojnosti, slávy a cti. Preto keď zaobchádzame s inými dôstojne, v skutočnosti si ctíme Zdroj ľudskej dôstojnosti, Jehovu. Teda ak máme opodstatnené dôvody prejavovať úctu ľuďom všeobecne, o čo viac by sme si mali ctiť svojich spoluveriacich! (Ján 3:16; Gal. 6:10)

Patríme do jednej rodiny

8., 9. O akom dôvode, prečo si ctiť spoluveriacich, sa zmienil Pavol?

O ďalšom dôvode, prečo si ctíme jeden druhého, sa zmienil Pavol. Tesne predtým ako kresťanov nabádal, aby prejavovali úctu, vyhlásil: „V bratskej láske majte jeden k druhému nežnú náklonnosť.“ Grécky výraz preložený ako „nežná náklonnosť“ poukazuje na pevné puto spájajúce rodinu, ktorej členovia sa navzájom milujú a podporujú. Teda týmto výrazom Pavol vyzdvihol, že vzťahy v zbore by mali byť také pevné a vrúcne ako v zomknutej rodine. (Rim. 12:5) Navyše nezabúdajme, že Pavol napísal tieto slová pomazaným kresťanom — ich všetkých prijal za svoje deti ten istý Otec, Jehova. A tak vo veľmi dôležitom význame boli blízkou rodinou. Preto mali pomazaní kresťania v Pavlových dňoch naozaj vážny dôvod prejavovať úctu jeden druhému. To isté platí aj o pomazaných dnes.

A čo možno povedať o tých, ktorí patria k „iným ovciam“? (Ján 10:16) Hoci ich Boh ešte neprijal za svoje deti, je vhodné, keď sa oslovujú brat a sestra, lebo sú časťou zjednotenej celosvetovej kresťanskej rodiny. (1. Petra 2:17; 5:9) Keď si iné ovce jasne uvedomujú, čo znamená oslovenie „brat“ alebo „sestra“, ktoré používajú, aj ony majú vážny dôvod prejavovať úprimnú úctu spoluveriacim. (Prečítajte 1. Petra 3:8.)

Prečo je to veľmi dôležité?

10., 11. Prečo je veľmi dôležité mať úctu a prejavovať ju?

10 Prečo je veľmi dôležité mať úctu a prejavovať ju? Z nasledujúceho dôvodu: Prejavovaním úcty bratom a sestrám vo veľkej miere prispievame k blahu a jednote celého zboru.

11 Prirodzene, vieme, že to najdôležitejšie, z čoho ako praví kresťania môžeme čerpať silu, je blízky vzťah k Jehovovi a podpora jeho ducha. (Žalm 36:7; Ján 14:26) No povzbudzuje nás aj to, keď nám spoluveriaci vyjadria, že si nás cenia. (Prísl. 25:11) Keď nás úprimne pochvália a prejavia nám úctu, poteší nás to. Je to ďalší spôsob, akým dostávame silu ďalej kráčať po ceste života s radosťou a odhodlaním. Určite si už taký pocit zažil.

12. Ako môže každý z nás prispieť k vrúcnej a láskyplnej atmosfére v zbore?

12 Keďže Jehova vie o našej vrodenej potrebe cítiť, že si nás ľudia vážia, prostredníctvom svojho Slova nás vhodne nabáda, aby sme ‚sa navzájom predchádzali v prejavovaní úcty‘. (Rim. 12:10; prečítajte Matúša 7:12.) Všetci kresťania, ktorí si túto nadčasovú radu berú k srdcu, prispievajú k vrúcnej a láskyplnej atmosfére v kresťanskom bratstve. Preto urobíme dobre, keď sa zastavíme a položíme si otázku: ‚Kedy som naposledy slovami i skutkami prejavil niektorému bratovi alebo sestre v zbore úprimnú úctu?‘ (Rim. 13:8)

Konkrétna úloha pre každého

13. a) Kto by mal prejavovať úctu ako prvý? b) Na čo poukazujú Pavlove slová v Rimanom 1:7?

13 Kto by mal prejavovať úctu ako prvý? V liste Hebrejom opísal Pavol kresťanských starších ako „tých, ktorí sa medzi [nami] ujímajú vedenia“. (Hebr. 13:17) Je pravda, že starší sa ujímajú vedenia v mnohých činnostiach. Napriek tomu ako pastieri stáda majú byť určite prví v prejavovaní úcty spoluveriacim — vrátane ostatných starších. Napríklad keď sa starší stretnú, aby uvažovali o duchovných potrebách zboru, prejavujú si vzájomne úctu tým, že pozorne počúvajú vyjadrenia jeden druhého. Úctu prejavujú aj tým, že pri rozhodovaní berú do úvahy názory a vyjadrenia každého staršieho. (Sk. 15:6–15) Mali by sme však pamätať na to, že Pavlov list Rimanom bol určený nielen starším, ale celému zboru. (Rim. 1:7) Preto sa nabádanie predchádzať sa v prejavovaní úcty v širšom zmysle vzťahuje na nás všetkých.

14. a) Znázorni rozdiel medzi prejavovaním úcty a predchádzaním sa v prejavovaní úcty. b) Akú otázku by sme si mohli položiť?

14 Všimnime si ďalšie hľadisko Pavlovej rady. Svojich spoluveriacich v Ríme povzbudzoval, aby nielen prejavovali úctu, ale aby sa predchádzali v prejavovaní úcty. Prečo je to dôležité? Zamyslime sa nad jedným príkladom. Nabádal by učiteľ skupinu gramotných žiakov, aby sa naučili čítať? Nie. Už vedia čítať. Namiesto toho by im chcel pomôcť naučiť sa čítať lepšie. Podobne je to s nami. Už si prejavujeme úctu, pretože nás k tomu podnecuje láska, ktorá je charakteristickým znakom pravých kresťanov. (Ján 13:35) No tak ako gramotní žiaci môžu robiť ďalší pokrok v čítaní, aj my môžeme robiť pokrok v tom, že sa v prejavovaní úcty predchádzame. (1. Tes. 4:9, 10) Túto konkrétnu úlohu dostal každý z nás. Mohli by sme sa opýtať sami seba: ‚Robím to? Ujímam sa iniciatívy v prejavovaní úcty druhým v zbore?‘

Prejavuj úctu ‚poníženým‘

15., 16. a) Koho by sme v prejavovaní úcty nemali prehliadať a prečo? b) Z čoho vidno, že máme úprimnú úctu ku všetkým bratom a sestrám?

15 Koho v zbore by sme v prejavovaní úcty nemali prehliadať? Božie Slovo hovorí: „Kto prejavuje priazeň poníženému, požičiava Jehovovi a On mu odplatí jeho zaobchádzanie.“ ​(Prísl. 19:17) Ako by nás mala zásada vyplývajúca z týchto slov ovplyvňovať, keď sa snažíme predchádzať druhých v prejavovaní úcty?

16 Zrejme budeš súhlasiť s tým, že väčšina ľudí dokáže prejavovať úctu niekomu, kto je vyššie postavený ako oni, zatiaľ čo k tým, ktorých považuje za nižšie postavených, sa možno správa len s malou úctou alebo im neprejavuje úctu vôbec. No Jehova taký nie je. Hovorí: „Budem ctiť tých, ktorí ctia mňa.“ ​(1. Sam. 2:30; Žalm 113:5–7) Jehova prejavuje úctu všetkým, ktorí mu slúžia a ctia si ho. Neprehliada „ponížených“. (Prečítajte Izaiáša 57:15; 2. Par. 16:9) My, pochopiteľne, chceme Jehovu napodobňovať. Preto ak sa chceme zhodnotiť v tom, ako sa nám darí prejavovať úprimnú úctu, opýtajme sa sami seba: ‚Ako sa správam k tým, ktorí nemajú významné, zodpovedné postavenie v zbore?‘ (Ján 13:14, 15) Odpoveď na túto otázku odhalí veľa o tom, do akej miery si iných úprimne ctíme. (Prečítajte Filipanom 2:3, 4.)

Prejavuj druhým úctu tým, že im venuješ čas

17. Akým dôležitým spôsobom môžeme predchádzať iných v prejavovaní úcty a prečo je tento spôsob dôležitý?

17 Akým dôležitým spôsobom môžeme všetkých v zbore predchádzať v prejavovaní úcty? Môžeme to robiť tým, že im venujeme niečo zo svojho času. Prečo je tento spôsob dôležitý? Ako kresťania žijeme veľmi aktívne a venujeme sa mnohým dôležitým zborovým činnostiam, ktoré si vyžadujú veľa času. Preto neprekvapuje, že si čas veľmi ceníme. Okrem toho si uvedomujeme, že by sme od bratov a sestier nemali žiadať, aby nám venovali príliš veľa svojho času. Rovnako aj my oceňujeme, keď iní v zbore chápu, že pokiaľ ide o množstvo času, ktorý od nás žiadajú, nemali by byť priveľmi nároční.

18. Ako by sme mohli dať najavo ochotu venovať čas spoluveriacim, ako to ukazuje obrázok na 18. strane?

18 Na druhej strane však uznávame (zvlášť tí z nás, ktorí slúžia v zbore ako pastieri), že keď sme ochotní prerušiť nejakú činnosť, aby sme mohli venovať určitý čas svojim spoluveriacim, dávame im najavo, že si ich ctíme. V akom zmysle? Keď prerušíme nejakú činnosť a venujeme určitý čas bratovi, akoby sme mu povedali: ‚Si pre mňa natoľko cenný, že venovať ti niečo zo svojho času je pre mňa dôležitejšie než pokračovať v tom, čo robím.‘ (Mar. 6:30–34) No platí aj opak. Ak sa zdráhame prerušiť svoju činnosť a chvíľu sa venovať bratovi, môžeme v ňom vyvolať pocit, že nám na ňom až tak nezáleží. Pochopiteľne, sú situácie, keď sa nejakej naliehavej veci nemôžeme prestať venovať. V každom prípade naša ochota — alebo neochota — venovať nejaký čas bratom a sestrám odhalí, ako hlboko si ich v srdci ctíme. (1. Kor. 10:24)

Buď odhodlaný ujať sa iniciatívy

19. Akým ďalším spôsobom môžeme prejaviť spoluveriacim úctu okrem toho, že im venujeme čas?

19 Sú aj ďalšie dôležité spôsoby, akými môžeme spoluveriacim prejavovať úctu. Napríklad keď im venujeme niečo zo svojho času, mali by sme im venovať aj pozornosť. V tom nám opäť dáva príklad Jehova. Žalmista Dávid napísal: „Jehovove oči sú obrátené na spravodlivých a jeho uši na ich volanie o pomoc.“ ​(Žalm 34:15) Jehovu sa snažíme napodobňovať tým, že zameriavame svoj zrak a sluch — celú svoju pozornosť — na našich bratov, zvlášť na tých, ktorí nás žiadajú o pomoc. Takým konaním im prejavujeme úctu.

20. Na aké pripomienky týkajúce sa prejavovania úcty chceme pamätať?

20 V súlade s tým, o čom sme uvažovali, chceme mať stále na pamäti dôvody, prečo by sme si mali zo srdca ctiť spoluveriacich. No nechceme ostať len pri tom. Hľadáme príležitosti, kedy by sme mohli ako prví prejaviť úctu všetkým vrátane ponížených. Takýmto konaním posilňujeme v zbore puto bratskej lásky a jednoty. A tak všetci nielen prejavujme úctu jeden druhému, ale predovšetkým sa predchádzajme navzájom v prejavovaní úcty. Si rozhodnutý robiť to?

[Poznámka pod čiarou]

^ 7. ods. Dávidove slová v 8. žalme majú aj prorocký význam a poukazujú na dokonalého človeka Ježiša Krista. (Hebr. 2:6–9)

Spomínaš si?

• Aká je súvislosť medzi tým, ako sa na druhých pozeráme, a tým, ako s nimi zaobchádzame?

• Aké dôvody máme na to, aby sme si ctili spoluveriacich?

• Prečo je dôležité prejavovať si navzájom úctu?

• Akými spôsobmi môžeme prejavovať spoluveriacim úctu?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 18]

Ako môžeme spoluveriacim prejaviť úctu?