‚Utiekajte sa k Jehovovmu menu‘

„Ponechám... pokorný a ponížený ľud, a tí sa budú utiekať k Jehovovmu menu.“ ​(SOF. 3:12)

1., 2. Aká obrazná búrka čoskoro príde na ľudstvo?

STALO sa ti už niekedy, že si sa pred búrkou alebo krupobitím musel ukryť pod mostom? Most ti môže poskytnúť dostatočnú ochranu pred búrkou alebo krupobitím, ale pred tornádom či hurikánom ťa pravdepodobne neochráni.

² Blíži sa však iný druh búrky — taký, ktorý ohrozuje existenciu celého ľudstva. Je to obrazný ‚deň búrky‘. Tento „Jehovov veľký deň“ bude mať vplyv na celé ľudstvo. No môžeme nájsť útočisko, ktoré potrebujeme. (Prečítajte Sofoniáša 1:14–18.) Čo musíme robiť, aby sme „v deň Jehovovho hnevu“, ktorý čoskoro nastane, mohli byť v tomto útočisku?

Dni búrky v biblických časoch

3. Aká „hrmiaca búrka“ prišla na desaťkmeňové izraelské kráľovstvo?

³ Jehovov deň sa začne zničením všetkých falošných náboženstiev na zemi. Odpoveď na otázku, ako nájsť útočisko, sa dozvieme z histórie Božieho ľudu v staroveku. Izaiáš, ktorý žil v ôsmom storočí pred n. l., prirovnal Jehovov rozsudok nad odpadlíckym desaťkmeňovým kráľovstvom Izraela — predstavovaným Efraimom, najvýznamnejším z desiatich kmeňov —, k ‚hrmiacej búrke‘, ktorej ľud nebude môcť zabrániť. (Prečítajte Izaiáša 28:1, 2.) Toto proroctvo sa splnilo v roku 740 pred n. l., keď na územie týchto kmeňov vtrhla Asýria.

4. Ako prišiel „Jehovov veľký deň“ na Jeruzalem v roku 607 pred n. l.?

⁴ Po rozsudku nad neverným Izraelom nasledoval v roku 607 pred n. l. „Jehovov veľký deň“ proti Jeruzalemu a judskému kráľovstvu. Stalo sa to preto, lebo aj judský ľud odpadol od pravého uctievania. Babylončania pod vedením Nabuchodonozora ohrozovali Judsko a jeho hlavné mesto, Jeruzalem. Obyvatelia Judska sa obrátili o pomoc na „útočisko lži“, na svojho politického spojenca, Egypt. Ale tak ako ničivé krupobitie Babylončania zmietli toto „útočisko“. (Iz. 28:14, 17)

5. Čo sa stane s Božím ľudom ako celkom pri zničení všetkých falošných náboženstiev?

⁵ Jehovov veľký deň, ktorý prišiel na Jeruzalem, ukázal, ako bude vykonaný rozsudok nad odpadlíckym kresťanstvom v našich dňoch. Zničený bude aj zvyšok „Veľkého  Babylona“, celosvetovej ríše falošného náboženstva. Potom budú úplne zničené zvyšné časti Satanovho zlého systému vecí. Ale Boží ľud ako celok prežije, lebo sa utieka k Jehovovi. (Zjav. 7:14; 18:2, 8; 19:19–21)

Duchovné a fyzické útočisko

6. Ako môže Jehovov ľud nachádzať útočisko?

⁶ Ako môže Boží ľud nachádzať útočisko už dnes, v tomto čase konca? Duchovné útočisko nachádzame tak, že s hlbokou úctou ‚myslíme na Božie meno‘ a horlivo slúžime Bohu. (Prečítajte Malachiáša 3:16–18.) Iste však chápeme, že na Božie meno nestačí len myslieť. Čítame: „Každý, kto vzýva Jehovovo meno, bude zachránený.“ ​(Rim. 10:13) Vidíme, že medzi vzývaním Jehovovho mena a záchranou, ktorú Jehova poskytuje, je súvislosť. A mnoho úprimných ľudí si všíma rozdiel medzi pravými kresťanmi, ktorí s posvätnou úctou „myslia na jeho meno“ a zároveň slúžia ako jeho svedkovia, a ľuďmi, ktorí mu neslúžia.

7., 8. Ako zažili fyzickú záchranu kresťania v prvom storočí a akú obdobu to bude mať v súčasnosti?

⁷ Záchranu však nemusíme očakávať len v podobe duchovného útočiska. Boží ľud má sľúbené, že bude zachránený aj fyzicky. Naznačujú to udalosti, ktoré sa odohrali v roku 66 n. l., keď rímske vojská pod vedením Cestia Galla zaútočili na Jeruzalem. Ježiš predpovedal, že dni toho súženia budú „skrátené“. (Mat. 24:15, 16, 21, 22) To sa stalo, keď rímske vojská nečakane ukončili obliehanie mesta, vďaka čomu sa mohlo ‚zachrániť‘ nejaké „telo“, teda praví kresťania. Podarilo sa im utiecť z mesta i z jeho okolia. Niektorí prekročili Jordán a našli útočisko vo vrchoch na východnom brehu rieky.

⁸ Medzi situáciou týchto kresťanov a situáciou Božieho ľudu dnes je podobnosť. Kresťania v prvom storočí hľadali útočisko a rovnako budú konať dnešní Boží služobníci. V tomto prípade však nepôjde o doslovný útek na nejaké miesto, pretože praví kresťania žijú na celom svete. Napriek tomu ‚vyvolení‘ a ich verní spoločníci ako celok fyzicky prežijú koniec odpadlíckeho kresťanstva, lebo sa budú utiekať k Jehovovi a k jeho organizácii podobnej vrchu.

9. Kto sa pokúša o to, aby sa na Jehovovo meno zabudlo? Uveď príklad.

⁹ Na druhej strane takzvané kresťanstvo si zaslúži prichádzajúce zničenie, pretože do veľkej miery nesie zodpovednosť za duchovnú negramotnosť svojich veriacich a otvorene prejavuje nenávisť k Božiemu menu. V stredoveku bolo v Európe Božie osobné meno všeobecne známe. Toto meno, ktoré predstavujú štyri hebrejské písmená nazývané tetragramaton a ktoré sú bežne prepisované ako JHVH, sa vyskytovalo na minciach, na priečeliach domov, v mnohých knihách a Bibliách a dokonca aj v niektorých katolíckych a protestantských kostoloch. Ale v poslednom čase je tendencia odstraňovať Božie meno z biblických prekladov a nepoužívať ho ani inými spôsobmi. Svedčí o tom aj list z 29. júna 2008 o ‚Božom mene‘, ktorý poslala Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí biskupským konferenciám. Rímskokatolícka cirkev v ňom odporúčala, aby bol tetragramaton v rôznych formách nahradený slovom „Pán“. Vatikán dal pokyn, že počas katolíckych bohoslužieb by sa Božie osobné meno nemalo v náboženských piesňach a modlitbách ani používať, ani vyslovovať. A predstavitelia ďalších cirkví v takzvanom kresťanstve i mimo neho okrem toho zatajili totožnosť pravého Boha miliónom svojich veriacich.

 Ochrana pre tých, ktorí posväcujú Božie meno

10. Ako sa dnes prejavuje úcta Božiemu menu?

¹⁰ V ostrom protiklade k tomu, čo robia iné náboženstvá, Jehovovi svedkovia si ctia a oslavujú Božie meno. Posväcujú ho tým, že ho dôstojným spôsobom používajú. Jehovovi robia radosť tí, ktorí mu dôverujú, a on sa stane čímkoľvek, čo je potrebné, aby požehnal a ochránil svoj ľud. „Berie na vedomie tých, ktorí v ňom hľadajú útočište.“ ​(Náh. 1:7; Sk. 15:14)

11., 12. Kto zostal verný Jehovovi v starovekom Judsku a kto v súčasnosti?

¹¹ Hoci väčšina obyvateľov starovekého Judska odpadla od pravého uctievania, niektorí sa ‚utiekali k Jehovovmu menu‘. (Prečítajte Sofoniáša 3:12, 13.) Preto keď Boh potrestal neverné Judsko tým, že dovolil, aby Babylončania dobyli krajinu a zajali jej obyvateľov, niektorí jednotlivci, napríklad Jeremiáš, Báruch a Ebed-melech, boli ušetrení. Žili „uprostred“ odpadlíckeho národa, ale zostali verní. Ďalší zostali verní v zajatí. V roku 539 pred n. l. dobyli Babylon Médi a Peržania pod vedením Cýra. Neskôr Cýrus vydal výnos, ktorý umožňoval židovskému ostatku vrátiť sa do svojej krajiny.

¹² O tých, ktorí mali zažiť obnovu pravého uctievania, Sofoniáš predpovedal, že ich Jehova zachráni a bude nad nimi plesať. (Prečítajte Sofoniáša 3:14–17.) To sa ukázalo ako pravdivé aj v našich časoch. Po zriadení Božieho Kráľovstva v nebesiach Jehova oslobodil verný ostatok pomazaných z duchovného zajatia vo Veľkom Babylone. A plesá nad nimi až dodnes.

13. Aké oslobodenie zažívajú ľudia zo všetkých národov?

¹³ Aj ľudia, ktorí majú nádej žiť večne na zemi, vyšli z Veľkého Babylona a tešia sa, že boli oslobodení od falošných náboženských náuk. (Zjav. 18:4) A tak v našich časoch nastáva hlavné splnenie slov zo Sofoniáša 2:3: „Hľadajte Jehovu, všetci mierni zeme.“ Mierni zo všetkých národov, či už sa tešia z nebeskej, alebo z pozemskej nádeje, sa dnes utiekajú k Jehovovmu menu.

Božie meno nepôsobí ako talizman

14., 15. a) Čo niektorí používali ako talizman? b) Čo by sa nemalo používať ako amulet?

¹⁴ Niektorí Izraeliti sa pozerali na chrám ako na talizman, ktorý ich mal ochrániť pred nepriateľmi. (Jer. 7:1–4) Ešte predtým sa ako na talizman, ktorý ich mal ochrániť v boji, pozerali na truhlu zmluvy. (1. Sam. 4:3, 10, 11) Konštantín Veľký namaľoval na štíty svojich vojakov grécke písmená chí a ró, prvé dve písmená titulu „Kristus“ v gréčtine, v nádeji, že ich ochránia v boji. A švédsky kráľ Gustáv II. Adolf, ktorý bojoval v tridsaťročnej vojne, údajne nosil železné brnenie zobrazené na 7. strane. Všimni si, že na golieri je zreteľne viditeľné meno Iehova.

¹⁵ Niektorí Boží služobníci, ktorých napadli démoni, našli útočisko u Jehovu, keď nahlas vyslovili jeho meno. Napriek tomu predmet, na ktorom je zobrazené Božie meno, by sa nemal v každodennom živote považovať za talizman či amulet, akoby mal akúsi magickú moc ochraňovať. To nie je zmysel výzvy utiekať sa k Jehovovmu menu.

Duchovné útočisko dnes

16. Ako môžeme byť dnes v duchovnom útočisku?

¹⁶ Dnes nachádzame útočisko v duchovnom bezpečí, z ktorého sa teší Boží ľud ako celok. (Žalm 91:1) Prostredníctvom „verného a rozvážneho otroka“ a zborových  starších sme upozorňovaní na trendy vo svete, ktoré by mohli ohroziť toto bezpečie. (Mat. 24:45–47; Iz. 32:1, 2) Zamyslime sa, ako často sme varovaní pred hmotárstvom, a uvedomme si, ako nás takéto varovania chránia pred duchovnou ujmou. A čo nebezpečenstvo rozvíjania si bezstarostného postoja, ktorý by mohol spôsobiť, že sa staneme v službe Jehovovi nečinnými? V Božom Slove sa hovorí: „Bezstarostnosť hlúpych, tá ich zničí. Ale ten, kto mňa počúva, bude bývať v bezpečí a nebude ho znepokojovať hrôza z nešťastia.“ ​(Prísl. 1:32, 33) V duchovnom bezpečí nám pomáha zostať aj to, že sa snažíme byť stále mravne čistí.

17., 18. Čo dnes pomáha miliónom ľudí utiekať sa k Jehovovmu menu?

¹⁷ Zamyslime sa aj nad nabádaním verného otroka, aby sme plnili Ježišov príkaz zvestovať dobré posolstvo o Kráľovstve po celej obývanej zemi. (Mat. 24:14; 28:19, 20) Sofoniáš hovoril o zmene, ktorá ľuďom pomôže utiekať sa k Božiemu menu. Čítame: „Vtedy zmením národom jazyk na čistý, aby všetci vzývali Jehovovo meno, aby mu slúžili plece pri pleci.“ ​(Sof. 3:9)

¹⁸ Čo je tento čistý jazyk? Čistý jazyk je pravda o Jehovovi Bohu a jeho predsavzatiach zapísaná v jeho inšpirovanom Slove. Tento jazyk používame, keď pomáhame druhým správne porozumieť tomu, čo je Božie Kráľovstvo a ako posvätí Božie meno, keď zdôrazňujeme obhájenie Božej zvrchovanosti a keď s radosťou hovoríme o večných požehnaniach pre verných ľudí. Výsledkom toho, že týmto obrazným jazykom hovorí toľko ľudí, je rastúci počet tých, ktorí ‚vzývajú Jehovovo meno‘ a ‚slúžia mu plece pri pleci‘. Áno, milióny ľudí po celej zemi sa dnes utiekajú k Jehovovi. (Žalm 1:1, 3)

19., 20. Ako viedla dôvera v „útočisko lži“ v biblických časoch ku sklamaniu?

¹⁹ Ľudia vo svete sa musia vyrovnávať so zdanlivo neprekonateľnými problémami. Zúfalo túžia po vyriešení svojich problémov, a tak sa mnohí spoliehajú na nedokonalých ľudí. Alebo čakajú riešenie od politických organizácií, rovnako ako sa staroveký Izrael občas spoliehal na podporu susedných národov, keď s nimi uzatváral spojenectvá. Ty však vieš, že to Izraelu nepomohlo. A ani dnes žiaden štát ani Organizácia Spojených národov úplne nevyrieši ľudské problémy. Tak prečo by mal niekto považovať politické organizácie a aliancie za útočisko? Biblia ich prorocky označuje za „útočisko lži“. Aj ty ich môžeš za také oprávnene považovať, lebo každý, kto im dôveruje, zažije trpké sklamanie. (Prečítajte Izaiáša 28:15, 17.)

²⁰ Čoskoro zasiahne zem obrazné krupobitie, Jehovov deň. Ľudské plány na zabezpečenie  ochrany budú neúčinné rovnako ako protiatómové kryty či bohatstvo. Izaiáš 28:17 uvádza: „Krupobitie zmetie útočisko lži a vody vyplavia i miesto úkrytu.“

21. Aký úžitok môžeme mať z toho, že sa riadime textom na rok 2011?

²¹ Boží ľud dnes nachádza skutočné bezpečie u svojho Boha, Jehovu, a nájde ho i v budúcnosti, keď sa začnú odohrávať tieto udalosti. Sofoniášovo meno, ktoré znamená „Jehova skryl“, poukazuje na toho, kto zabezpečí skutočný úkryt. Je preto vhodné, že naším textom na rok 2011 je táto múdra rada: ‚Utiekajte sa k Jehovovmu menu.‘ (Sof. 3:12) Už dnes môžeme a mali by sme sa utiekať k Jehovovmu menu tým, že budeme Jehovovi bezvýhradne dôverovať. (Žalm 9:10) Denne pamätajme na toto inšpirované uistenie: „Jehovovo meno je silnou vežou. Do nej uteká spravodlivý a dostáva ochranu.“ ​(Prísl. 18:10)

Spomínaš si?

• Ako sa môžeme dnes utiekať k Jehovovmu menu?

• Prečo nemáme dôverovať v „útočisko lži“?

• Akým útočiskom v budúcnosti si môžeme byť istí?

[Študijné otázky]

[Zvýraznený text na strane 6]

Ročný text na rok 2011 je: ‚Utiekajte sa k Jehovovmu menu.‘ (Sof. 3:12)

[Prameň ilustrácie na strane 7]

Thüringer Landesmuseum Heidecksburg Rudolstadt, Waffensammlung „Schwarzburger Zeughaus“