Otázky čitateľov

Prečo sa Mojžiš nahneval na Áronových synov Eleazára a Itamara po tom, čo zomreli ich bratia Nadáb a Abihu, a čo utíšilo jeho hnev? (3. Mojž. 10:16–20)

Krátko po ustanovení kňazstva pre službu v svätostánku Jehova usmrtil Áronových synov Nadába a Abihua, pretože obetovali pred Jehovom nedovolený oheň. (3. Mojž. 10:1, 2) Áronovým synom, ktorí prežili, Mojžiš prikázal, aby nesmútili nad smrťou svojich bratov. Netrvalo dlho a Mojžiš sa rozhneval na Eleazára a Itamara, lebo nezjedli capa obete za hriech. (3. Mojž. 9:3) Prečo tak Mojžiš reagoval?

Podľa zákona, ktorý dal Jehova Mojžišovi, mal kňaz, ktorý obetoval obeť za hriech, jesť z tejto obete na nádvorí stanu stretnutia. Tým dával najavo, že zodpovedá za hriechy tých, ktorí obetovali. Ale keď sa niečo z krvi obete prinieslo do Svätého miesta, do prvého oddelenia svätyne, obeť sa nemala jesť. Mala sa spáliť. (3. Mojž. 6:24–26, 30)

Zdá sa, že po tragických udalostiach, ktoré sa v ten deň odohrali, Mojžiš cítil potrebu dohliadnuť na to, aby sa dodržiavali všetky Jehovove prikázania. Keď zistil, že cap obete za hriech bol spálený, hoci jeho krv nebola prinesená pred Jehovu do Svätého miesta, nahnevane sa Eleazára a Itamara opýtal, prečo capa nezjedli, tak ako to bolo prikázané. (3. Mojž. 10:17, 18)

Mojžišovi odpovedal Áron, pretože zjavne on dal súhlas na to, aby prežijúci kňazi konali tak, ako konali. Áron vzhľadom na smrť svojich dvoch synov možno pochyboval o tom, či by v ten deň mohol vôbec niektorý kňaz s čistým svedomím jesť z obete za hriech. Možno si myslel, že Jehovovi by sa nepáčilo, keby z nej jedli, hoci oni neniesli priamu zodpovednosť za chybu, ktorej sa dopustili Nadáb a Abihu. (3. Mojž. 10:19)

Možno tak uvažoval práve preto, lebo keď členovia jeho rodiny vykonávali svoje kňazské povinnosti v prvý deň, mali zvlášť dbať na to, aby získali Božie schválenie aj v tých najmenších veciach. Nadáb a Abihu však znesvätili Jehovovo meno a vzplanul proti nim Boží hnev. A tak si Áron mohol myslieť, že keď sa v kňazskej rodine vyskytol taký hriech, jej členovia by nemali jesť zo svätej obete.

Mojžiš zrejme prijal odpoveď svojho brata, lebo správa končí slovami: „Keď to počul Mojžiš, bolo to vtedy v jeho očiach uspokojivé.“ ​(3. Mojž. 10:20) A Áronova odpoveď bola zjavne uspokojivá aj pre Jehovu.