Si naozaj vďačný za Jehovove požehnania?

KEĎ boli synovia Izraela zázračne oslobodení z otroctva v Egypte, radovali sa, že môžu slobodne uctievať Jehovu. (2. Mojž. 14:29–15:1, 20, 21) No krátko nato sa ich postoj zmenil. Začali sa sťažovať na svoj životný údel. Prečo? Prestali sa sústrediť na to, čo pre nich Jehova urobil, a začali sa zameriavať na nepohodlný život v pustatine. Mojžišovi povedali: „Prečo ste nás vyviedli z Egypta, aby sme zomreli v pustatine? Veď niet tu chleba a vody a naša duša si sprotivila ten opovrhnutiahodný chlieb [mannu].“ ​(4. Mojž. 21:5)

O niekoľko storočí izraelský kráľ Dávid spieval: „Ja však dôverujem v tvoju milujúcu láskavosť; nech sa moje srdce raduje z tvojej záchrany. Ja budem spievať Jehovovi, lebo sa voči mne správal blahodarne.“ ​(Žalm 13:5, 6) Dávid nezabudol na to, ako mu Jehova prejavoval milujúcu láskavosť. Práve naopak, pravidelne nad tým rozjímal. (Žalm 103:2) Jehova zaobchádza dobre aj s nami, preto je múdre, keď nepovažujeme za samozrejmosť to, čo pre nás robí. Zamyslime sa nad niektorými požehnaniami od Boha, z ktorých sa dnes tešíme.

„Dôverný vzťah k Jehovovi“

Žalmista spieval: „Dôverný vzťah k Jehovovi patrí tým, ktorí sa ho boja.“ ​(Žalm 25:14) Pre nedokonalých ľudí je veľkou výsadou mať k Jehovovi blízky osobný vzťah. Ale čo ak nás každodenné záležitosti natoľko zamestnávajú, že na modlitbu nám zostáva menej času? Myslime na to, ako to ovplyvní náš dobrý vzťah k Jehovovi. Jehova ako náš Priateľ chce, aby sme mu dôverovali a vylievali si pred ním srdce v modlitbe  — hovorili mu o svojich obavách, túžbach a starostiach. (Prísl. 3:5, 6; Fil. 4:6, 7) Nie je to dobrý dôvod zamyslieť sa nad kvalitou svojich modlitieb?

Keď sa mladý svedok Paul zamyslel nad svojimi modlitbami, zistil, že na nich bude musieť pracovať. * Povedal: „Keď som sa modlil k Jehovovi, používal som vždy tie isté vyjadrenia.“ Paul si túto tému preskúmal v Indexe publikácií Watch Tower a zistil, že v Biblii je zaznamenaných asi 180 modlitieb. Jehovovi služobníci v nich vyjadrovali svoje najvnútornejšie pocity. Paul povedal: „Rozjímanie nad takými biblickými príkladmi mi pomohlo byť vo svojich modlitbách konkrétny. Vďaka tomu som mohol vyliať pred Jehovom svoje srdce. Teraz je pre mňa potešením približovať sa k nemu v modlitbe.“

„Pokrm v pravý čas“

Ďalšie požehnanie, ktoré nám Jehova dáva, je hojnosť biblickej pravdy. Vďaka tomu, že máme mnoho výživného duchovného pokrmu, môžeme „radostne kričať pre dobrý stav srdca“. (Iz. 65:13, 14) Musíme si však dávať pozor, aby nás nezdravé vplyvy neoberali o nadšenie z pravdy. Napríklad keby sme sa venovali odpadlíckej propagande, mohlo by to zastrieť naše uvažovanie a zabrániť nám vidieť hodnotu duchovného „pokrmu v pravý čas“, ktorý nám Jehova dáva prostredníctvom „verného a rozvážneho otroka“. (Mat. 24:45–47)

André, ktorý roky slúžil Jehovovi, zažil trpkú skúsenosť, keď sa nechal zviesť odpadlíckym uvažovaním. Myslel si, že mu nemôže ublížiť, keď si krátko pozrie jednu odpadlícku webovú stránku. Spomína: „Spočiatku ma priťahovali takzvané pravdy, o ktorých hovorili odpadlíci. Čím viac som ich skúmal, tým viac som si myslel, že mám dôvod opustiť Jehovovu organizáciu. Ale keď som neskôr preskúmal, aké argumenty používajú odpadlíci proti Jehovovým svedkom, uvedomil som si, akí prefíkaní sú títo falošní učitelia. To, čo označovali za ‚jasný dôkaz‘ proti nám, boli informácie vytrhnuté z kontextu. Preto som sa rozhodol, že si znova začnem čítať naše publikácie a navštevovať zhromaždenia. Čoskoro som zistil, o koľko som toho prišiel.“ Našťastie André sa vrátil späť do zboru.

„Celé spoločenstvo bratov“

Aj naše milujúce zjednotené bratstvo je požehnanie od Jehovu. (Žalm 133:1) Apoštol Peter vhodne napísal: „Milujte celé spoločenstvo bratov.“ ​(1. Petra 2:17) Keďže sme súčasťou kresťanského bratstva, tešíme sa z vrúcnej podpory duchovných otcov, matiek, bratov a sestier, ktorí majú rovnakú vieru ako my. (Mar. 10:29, 30)

 Rôzne okolnosti však môžu spôsobiť, že do našich vzťahov s bratmi a sestrami sa občas dostane napätie. Napríklad je ľahké rozhnevať sa na niekoho pre jeho chyby a zaujať voči nemu kritický postoj. Ak by sa to stalo, bolo by lepšie pamätať na to, že Jehova svojich služobníkov miluje aj napriek ich chybám. Navyše, „ak vyhlasujeme: ‚Nemáme hriech,‘ zvádzame sami seba a niet v nás pravdy.“ ​(1. Jána 1:8) Nemali by sme sa radšej usilovať ‚ďalej sa navzájom znášať a ochotne si vzájomne odpúšťať‘? (Kol. 3:13)

Mladá žena Ann spoznala hodnotu kresťanského spoločenstva až po vlastnej trpkej skúsenosti. Konala trochu ako márnotratný syn z Ježišovho podobenstva, pretože sa vzdialila od kresťanského zboru. Neskôr sa spamätala a vrátila sa k pravde. (Luk. 15:11–24) Čo sa zo svojej skúsenosti naučila? Rozpráva: „Teraz, keď som sa vrátila do Jehovovej organizácie, si cením všetkých bratov a sestry aj napriek ich chybám. Kedysi som mala sklon byť voči nim kritická. Ale teraz som rozhodnutá nedovoliť, aby ma čokoľvek pripravilo o požehnania, z ktorých sa teším medzi spolukresťanmi. Vo svete nie je nič, čo by stálo za to, aby sme opustili náš duchovný raj.“

Za požehnania buďme vždy vďační

Naša nádej na Božie Kráľovstvo, ktoré vyrieši všetky ľudské problémy, je poklad nevyčísliteľnej hodnoty. Keď sme prvýkrát počuli o tejto nádeji, naše srdce prekypovalo vďačnosťou. Cítili sme sa ako obchodník z Ježišovho podobenstva, ktorý „predal všetko, čo mal“, aby mohol kúpiť „jednu perlu veľkej hodnoty“. (Mat. 13:45, 46) Ježiš nepovedal, že si ten obchodník niekedy prestal ceniť vzácnu perlu. Rovnako ani my si nikdy neprestaňme ceniť našu nádhernú nádej. (1. Tes. 5:8; Hebr. 6:19)

Pouvažujme nad príkladom Jean, ktorá slúži Jehovovi už viac ako 60 rokov. Hovorí: „To, že iným hovorím o Božom Kráľovstve, mi pomáha stále naň pamätať. Keď vidím, ako ich oči žiaria, keď porozumejú tomu, čo je Kráľovstvo, má to na mňa dobrý vplyv. Keď pozorujem, ako pravda o Kráľovstve mení život človeka, s ktorým študujem, pomyslím si: ‚O aké nádherné pravdy sa môžem deliť s inými!‘“

Máme naozaj pádne dôvody, prečo byť vďační za mnohé duchovné požehnania, ktoré máme. Hoci možno zažívame skúšky, či už v podobe odporu, chorôb, staroby, depresie, straty blízkeho človeka, alebo ekonomických ťažkostí, vieme, že to všetko je len dočasné. Pod vládou Božieho Kráľovstva sa k duchovným požehnaniam pridajú aj telesné. Akékoľvek utrpenie, ktoré dnes prežívame, v novom systéme vecí pominie. (Zjav. 21:4)

Dovtedy si všímajme, aké duchovné požehnania nám Jehova dáva, a prejavujme také ocenenie ako žalmista, ktorý spieval: „Sám si urobil mnoho vecí, ó, Jehova, môj Bože, aj svoje podivuhodné diela a svoje myšlienky voči nám; nikto sa ti nemôže prirovnať. Keby sa mi zachcelo o nich rozprávať a hovoriť, je ich viac, ako môžem vypočítať.“ ​(Žalm 40:5)

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 18]

V čase skúšok je duchovná podpora požehnaním