Uč svoje deti úcte

JEDNO nemecké príslovie hovorí: „S klobúkom v ruke prejdeš celý svet.“ V mnohých kultúrach sa považovalo za prejav zdvorilosti, keď si muž zložil klobúk, keď vchádzal k niekomu do domu alebo niekoho zdravil. Tým si získaval úctu. Toto príslovie teda znamená, že k človeku s dobrými spôsobmi sú ľudia často milší a sú mu viac naklonení.

Aké príjemné je, keď sa slušne správajú mladí ľudia! Istý krajský dozorca v Hondurase, ktorý v službe z domu do domu spolupracuje so zvestovateľmi rôzneho veku, poznamenal: „Často som si všimol, že dobre vychované a slušné dieťa urobí na majiteľa domu väčší dojem než moje slová.“

Dnes, keď je na vzostupe nedostatok úcty, je veľmi praktické a užitočné vedieť, ako sa k druhým správať. Zvlášť, keď nás Písma nabádajú ‚správať sa spôsobom hodným dobrého posolstva o Kristovi‘. (Fil. 1:27; 2. Tim. 3:1–5) Je nevyhnutné, aby sme učili svoje deti prejavovať druhým úctu. Ako ich naučiť, aby boli slušné nielen navonok, ale aby ich úcta bola úprimná? *

Dobré príklady učia dobrým spôsobom

Deti sa učia tak, že napodobňujú príklady, ktoré vidia. Preto základný spôsob, ako môžu rodičia vštepiť svojim deťom dobré spôsoby, je ten, že ich budú mať oni sami. (5. Mojž. 6:6, 7) Hovoriť dieťaťu o slušnosti je dôležité, ale to samo o sebe nestačí. Okrem pripomínania je nevyhnutný aj dobrý príklad.

Zamyslime sa nad skúsenosťou Pauly, * ktorá vyrastala v kresťanskej domácnosti s jedným rodičom. Bolo pre ňu prirodzené správať sa ku všetkým úctivo. Prečo? Odpovedá: „Mamička v tom dávala príklad, a tak sme úctu začali prirodzene prejavovať aj my deti.“ Kresťan menom Walter učil svojich synov, aby boli úctiví k svojej neveriacej matke. Hovorí: „Synov som sa snažil učiť, aby sa správali k svojej matke úctivo, a sám som im v tom dával  príklad tým, že som o svojej manželke nikdy nehovoril pohŕdavo.“ Okrem toho Walter poučoval synov z Božieho Slova a modlil sa k Jehovovi o pomoc. Jeden z nich teraz slúži v odbočke Jehovových svedkov a druhý je priekopník. Jeho synovia si vážia a milujú oboch rodičov.

V Biblii sa píše: „Boh nie je Bohom neporiadku, ale pokoja.“ ​(1. Kor. 14:33) Vo všetkom, čo Jehova robí, je poriadok. Kresťania by sa v tom mali usilovať Boha napodobňovať a mať v dome poriadok. Niektorí rodičia naučili svoje deti ustlať si posteľ, skôr než idú do školy, odložiť si šaty a pomáhať s domácimi prácami. Ak deti vidia, že dom je uprataný a čistý, je pravdepodobnejšie, že aj ony budú svoju izbu a veci udržiavať v poriadku.

Ako sa tvoje deti pozerajú na to, čo sa učia v škole? Vyjadrujú svojim učiteľom vďačnosť za to, čo pre ne robia? Dávaš túto vďačnosť najavo aj ty ako rodič? Tvoje deti budú mať rovnaký postoj k svojim školským úlohám a k učiteľom, aký k nim máš ty. Čo keby si ich podnecoval, aby sa naučili ďakovať svojim učiteľom? Keď vyjadríme vďačnosť učiteľovi, lekárovi, predavačovi či komukoľvek inému za to, čo pre nás urobia, je to vynikajúci spôsob, ako prejaviť úctu. (Luk. 17:15, 16) Mladí kresťania, ktorí slušnosťou a dobrým správaním vynikajú nad svojimi spolužiakmi, si zaslúžia pochvalu.

Dobrý príklad v slušnom správaní by mali dávať aj členovia kresťanského zboru. Aké dobré je vidieť mladých v zbore, ako prejavujú zdvorilosť, keď používajú slová „prosím“ a „ďakujem“. Keď dospelí prejavujú úctu Jehovovi tým, že pozorne počúvajú vyučovanie na zhromaždeniach, mladí budú povzbudení ich napodobňovať. Deti sa učia vážiť si ľudí okolo seba tak, že pozorujú dobré príklady slušného správania v sále Kráľovstva. Napríklad štvorročný Andrew sa už naučil povedať „prepáčte“, keď potrebuje prejsť pomedzi dospelých.

Akým ďalším spôsobom môžu rodičia pomôcť svojim deťom, pokiaľ ide o vhodné správanie, ktoré sa od nich očakáva? Rodičia by si mali vyhradiť čas na to, aby deťom odovzdali poučenie z mnohých príkladov, ktoré sú v Božom Slove. (Rim. 15:4)

Uč biblickými príkladmi

Samuelova matka pravdepodobne učila svojho syna, že sa má pokloniť pred veľkňazom Élim. Keď priniesla Samuela do svätostánku, možno mal iba tri či štyri roky. (1. Sam. 1:28) Čo keby si si aj ty nacvičil so svojím malým dieťaťom pozdravy ako „dobré ráno“, „dobrý deň“, „dobrý večer“ alebo niečo iné, čo je bežné tam, kde žiješ? Aj tvoje dieťa môže byť podobne ako malý Samuel ‚milšie, tak u Jehovu,  ako aj u ľudí‘. (1. Sam. 2:26)

Pomocou biblických správ môžeš poukázať aj na rozdiel medzi úctou a neúctou. Napríklad keď chcel neverný izraelský kráľ Achaziah vidieť proroka Eliáša, vyslal za ním „veliteľa päťdesiatich s jeho päťdesiatimi“ mužmi, aby ho priviedli. Veliteľ prikázal prorokovi, aby s ním išiel. No to nebol vhodný spôsob, ako hovoriť s mužom, ktorý bol Božím zástupcom. Ako Eliáš odpovedal? „Dobre, ak som Boží muž, nech zostúpi z neba oheň a pohltí teba i tvojich päťdesiatich.“ A presne to sa aj stalo. „Z nebies zostúpil oheň a pohltil jeho i jeho päťdesiatich.“ ​(2. Kráľ. 1:9, 10)

Za Eliášom bol poslaný druhý veliteľ päťdesiatich. Aj on sa pokúšal prikázať mu, aby išiel s ním. No znova zostúpil z nebies oheň. Potom prišiel za Eliášom tretí veliteľ päťdesiatich. Ten mu prejavil úctu. Namiesto toho, aby mu dával príkaz, kľakol si a úpenlivo prosil: „Muž pravého Boha, prosím, nech je moja duša i duša týchto tvojich päťdesiatich sluhov v tvojich očiach drahocenná. Hľa, z nebies zostúpil oheň a pohltil oboch predchádzajúcich veliteľov päťdesiatich aj ich päťdesiatich, ale teraz nech je moja duša drahocenná v tvojich očiach.“ Zvolal by Boží prorok oheň na niekoho, kto sa možno bál, ale hovoril s takou úctou? Určite nie! Naopak, Jehovov anjel povedal Eliášovi, aby s týmto veliteľom išiel. (2. Kráľ. 1:11–15) Vidíš z toho, aké je dôležité prejavovať úctu?

Keď rímski vojaci zatkli v chráme apoštola Pavla, netrval na svojom práve prehovoriť, ale úctivo sa veliteľa opýtal: „Smiem ti niečo povedať?“ Vďaka tomu Pavol dostal príležitosť hovoriť na svoju obhajobu. (Sk. 21:37–40)

Keď bol Ježiš súdený, dostal facku. On však vedel, ako sa ohradiť: „Ak som hovoril zle, svedč o zle; ale ak správne, prečo ma biješ?“ Nikto nemohol nájsť na Ježišovej reči nič nesprávne. (Ján 18:22, 23)

Božie Slovo obsahuje tiež príklady toho, ako by sme mohli úctivo reagovať na prísne naprávanie a ako si priznať niečo, čoho sme sa kedysi dopustili alebo čo sme zanedbali. (1. Mojž. 41:9–13; Sk. 8:20–24) Napríklad Abigail sa ospravedlnila Dávidovi za to, ako bezohľadne sa k nemu správal jej manžel Nábal. K ospravedlneniu pripojila aj štedrý dar v podobe potravín. Konanie Abigail na Dávida tak zapôsobilo, že po Nábalovej smrti si ju vybral, aby sa stala jeho manželkou. (1. Sam. 25:23–41)

Učte svoje deti dobrým spôsobom, ako aj tomu, aby prejavovali úctu za náročných okolností. Keď týmto spôsobom ‚nechávame svietiť naše svetlo pred ľuďmi, budú oslavovať nášho Otca, ktorý je v nebesiach‘. (Mat. 5:16)

[Poznámky pod čiarou]