„Vynikajúci dozorca a drahý priateľ“

JOHN (JACK) BARR, ktorý slúžil ako člen vedúceho zboru Jehovových svedkov, v sobotu ráno 4. decembra 2010 ukončil svoj pozemský beh. Mal 97 rokov. Bol známy ako „vynikajúci dozorca a drahý priateľ“.

Brat John Barr sa narodil v Aberdeene v Škótsku ako najmladší z troch súrodencov. Obaja jeho rodičia patrili k pomazaným. Brat Barr často s láskou hovorieval o svojom detstve; bol vďačný za znamenitý príklad, ktorý mu dali jeho milovaní rodičia.

Pre mladého Johna bolo mimoriadne ťažké rozprávať sa s cudzími ľuďmi. Tvrdo však pracoval na tom, aby tento problém prekonal, a v jedno nedeľné popoludnie v roku 1927, keď mal 14 rokov, oznámil svojmu otcovi, že je pripravený pripojiť sa k nemu v kázaní od dverí k dverám. To bol začiatok jeho služby. Od toho dňa až do svojej smrti bol brat Barr horlivým zvestovateľom dobrého posolstva.

Tragická nehoda, pri ktorej takmer prišla o život jeho milovaná matka, spôsobila, že sa už ako mladý vážne zamyslel nad zmyslom života. A tak v roku 1929 oddal svoj život Jehovovi a pri prvej príležitosti, v roku 1934, symbolizoval svoju oddanosť krstom. Neskôr, v roku 1939, sa stal členom londýnskej rodiny Bétel. Tým sa začala jeho životná dráha služobníka celým časom, ktorá trvala 71 rokov.

Brat Barr sa 29. októbra 1960 oženil s Mildred Willettovou, dlhoročnou horlivou priekopníčkou a misionárkou. Ich vzťah nazval „mimoriadne vzácnym vzťahom“. Brat a sestra Barrovci boli známi ako príkladní, oddaní manželia, až kým Mildred v októbri 2004 nedokončila svoj pozemský beh. Počas manželského života si spolu každý deň prečítali časť z Biblie.

Tí, ktorí Johna Barra poznali, si ho pamätajú ako človeka, ktorý dával premyslené rady — vždy vyrovnané, vždy láskavé a založené na Písmach. Bol usilovný pracovník, ohľaduplný a láskavý dozorca, ako aj verný priateľ. Jeho komentáre, prejavy a modlitby odhaľovali, akú hlbokú lásku mal k pravde a aký blízky vzťah mal k Jehovovi.

Hoci nám bude náš drahý brat Barr chýbať, tešíme sa s ním, že dostal dar nesmrteľnosti — výsadu, na ktorú sa tešil a o ktorej často hovoril. Bolo to vždy jeho veľkou túžbou. (1. Kor. 15:53, 54) *

[Poznámka pod čiarou]