Čo je Boží odpočinok?
Čo je Boží odpočinok?
„Pre Boží ľud teda zostáva sabatný odpočinok.“ (HEBR. 4:9)
1., 2. K akému záveru môžeme dôjsť na základe presného prekladu 1. Mojžišovej 2:3 a aké otázky vznikajú?
Z PRVEJ kapitoly 1. Mojžišovej sa dozvedáme, že Boh počas šiestich obrazných dní pripravil zem, aby ju mohli obývať ľudia. Biblia na záver každého z týchto období uvádza: „A nastal večer a nastalo ráno.“ (1. Mojž. 1:5, 8, 13, 19, 23, 31) O siedmom dni však Biblia píše: „Boh potom požehnal siedmy deň a urobil ho svätým, lebo v ňom odpočíva od každého diela, ktoré stvoril Boh.“ (1. Mojž. 2:3)
2 Všimnime si tvar slovesa „odpočíva“. Naznačuje, že siedmy deň — Boží „deň“ odpočinku — ešte trval, keď v roku 1513 pred n. l. Mojžiš písal prvú knihu Mojžišovu. Trvá Boží deň odpočinku dodnes? Ak áno, môžeme doň dnes vstúpiť? Odpovede na tieto otázky sú pre nás životne dôležité.
„Odpočíva“ Jehova aj dnes?
3. Ako Ježišove slová z Jána 5:16, 17 naznačujú, že siedmy deň trval ešte v prvom storočí?
3 Existujú dve línie dôkazov, ktoré nás vedú k záveru, že siedmy deň trval ešte v prvom storočí nášho letopočtu. Prvá línia dôkazov súvisí s tým, čo Ježiš povedal svojim odporcom, ktorí ho kritizovali za to, že v sabat uzdravoval, čo oni chápali ako formu práce. Pán im povedal: „Môj Otec stále pracuje až dosiaľ, i ja stále pracujem.“ (Ján 5:16, 17) Čo tým chcel povedať? Ježiš bol obvinený z toho, že pracuje v sabat. Jeho slová „môj Otec stále pracuje“ boli odpoveďou na toto obvinenie. Ježiš v skutočnosti svojim kritikom hovoril: ‚Môj Otec i ja sa podieľame na tom istom druhu práce. Keďže môj Otec pracuje počas svojho Sabatu, ktorý trvá už tisícročia, je to dostatočný dôvod na to, aby som aj ja stále pracoval, dokonca aj v sabat.‘ Ježiš tak naznačil, že pokiaľ ide o zem, Boží veľký sabatný deň odpočinku, siedmy deň, v jeho dňoch ešte trval. *
4. Aký dôkaz poskytol Pavol o tom, že siedmy deň trval aj v jeho dňoch?
4 Ďalšiu líniu dôkazov poskytol apoštol Pavol. Keď v súvislosti s Božím odpočinkom citoval 1. Mojžišovu 2:2, pod inšpiráciou napísal: „My, ktorí sme prejavili vieru, vchádzame do odpočinku.“ (Hebr. 4:3, 4, 6, 9) A tak siedmy deň trval aj v Pavlových dňoch. Ako dlho mal tento deň ešte trvať?
5. Aký je účel siedmeho dňa a kedy sa tento účel plne uskutoční?
5 Aby sme dokázali odpovedať na túto otázku, musíme si pripomenúť účel siedmeho dňa. Vysvetľuje ho 1. Mojžišova 2:3: „Boh potom požehnal siedmy deň a urobil ho svätým.“ Tento deň bol ‚urobený svätým‘ — bol posvätený, čiže vyhradený Jehovom —, aby bolo Božie predsavzatie úspešne dovŕšené. Podľa tohto predsavzatia budú na zemi bývať poslušní muži a ženy, ktorí sa budú starať o ňu i o všetko živé. (1. Mojž. 1:28) Práve na uskutočnení tohto predsavzatia „stále pracuje až dosiaľ“ Jehova Boh spolu s Ježišom Kristom, ktorý je „Pánom sabatu“. (Mat. 12:8) Boží deň odpočinku bude trvať až do konca Kristovej tisícročnej vlády, keď bude Božie predsavzatie v súvislosti s týmto dňom úplne dovŕšené.
Neklesnime „podľa toho istého vzoru neposlušnosti“
6. Aké príklady sú pre nás varovaním a čo sa z nich môžeme naučiť?
6 Božie predsavzatie bolo jasne vysvetlené Adamovi a Eve, ale oni sa postavili proti nemu. Samozrejme, Adam s Evou boli len prví z mnohých, ktorí sa vydali cestou neposlušnosti. Odvtedy tu boli milióny ďalších. Dokonca aj Boží vyvolený národ, Izrael, klesol podľa vzoru neposlušnosti. Navyše Pavol varoval kresťanov v prvom storočí, že dokonca aj niektorým z nich hrozilo, že sa chytia do tej istej pasce ako Izraeliti v staroveku. Napísal: „Vynasnažme sa preto zo všetkých síl, aby sme vošli do toho odpočinku tak, aby niekto neklesol podľa toho istého vzoru neposlušnosti.“ (Hebr. 4:11) Všimni si, že Pavol spojil neposlušnosť s neschopnosťou vojsť do Božieho odpočinku. Čo z toho pre nás vyplýva? Znamená to, že ak by sme sa nejakým spôsobom vzbúrili proti Božiemu predsavzatiu, prídeme o možnosť vstúpiť do Božieho odpočinku? Je jasné, že odpoveď na túto otázku je pre nás veľmi dôležitá, a preto sa jej budeme ešte viac venovať neskôr. Teraz sa však zamyslime nad tým, čo sa ešte môžeme dozvedieť o vstúpení do Božieho odpočinku, keď budeme uvažovať o zlom príklade Izraelitov.
„Nevojdú do môjho odpočinku“
7. Čo Jehova plánoval urobiť, keď oslobodil Izraelitov z otroctva v Egypte, a čo sa od nich očakávalo?
7 V roku 1513 pred n. l. Jehova odhalil svojmu služobníkovi Mojžišovi, aké má predsavzatie s Izraelitmi. Boh povedal: „Zostúpim, aby som ich oslobodil z ruky Egypťanov a aby som ich vyviedol z tej krajiny [Egypta] do dobrej a priestrannej krajiny, do krajiny tečúcej mliekom a medom.“ (2. Mojž. 3:8) Jehovovým predsavzatím pri oslobodení Izraelitov „z ruky Egypťanov“ bolo, aby z nich urobil svoj národ, presne podľa sľubu, ktorý dal ich predkovi Abrahámovi. (1. Mojž. 22:17) Jehova dal Izraelitom zbierku zákonov, ktoré im mali umožniť tešiť sa z radostného a pokojného vzťahu s ním. (Iz. 48:17, 18) Izraelitom povedal: „Ak budete teraz prísne poslúchať môj hlas a skutočne budete dodržiavať moju zmluvu [podrobne opísanú v Zákone], tak sa istotne stanete mojím zvláštnym majetkom zo všetkých ostatných národov, lebo mne patrí celá zem.“ (2. Mojž. 19:5, 6) A tak to, či sa Izraeliti budú môcť tešiť z výsadného vzťahu s Bohom, záviselo od toho, či budú poslúchať jeho hlas.
8. Z akého života by sa Izraeliti mohli tešiť, keby poslúchali Boha?
8 Len sa zamysli nad tým, ako by vyzeral život Izraelitov, keby poslúchali Boží hlas! Jehova by žehnal ich polia, vinice a stáda. Ich nepriatelia by nad nimi nikdy nezískali natrvalo kontrolu. (Prečítajte 1. Kráľov 10:23–27.) Mesiáš by pri svojom príchode pravdepodobne našiel Izrael ako dobre fungujúci a nezávislý štát, ktorý by sa nehrbil pod rímskym jarmom. Izrael by sa stal pre okolité národy vzorovým kráľovstvom a bol by hmatateľným dôkazom toho, že poslušnosť pravému Bohu prináša duchovné a hmotné požehnania.
9., 10. a) Prečo to bolo nesprávne, že sa Izraeliti túžili vrátiť do Egypta? b) Ako mohol návrat do Egypta ovplyvniť uctievanie Izraelitov?
9 Izraeliti mali úžasnú výsadu — mohli pracovať na uskutočňovaní Jehovovho predsavzatia, vďaka čomu by neboli požehnaní len oni, ale v konečnom dôsledku aj všetky rodiny zeme! (1. Mojž. 22:18) Ako celok však toto pokolenie vzbúrencov neprejavilo veľký záujem o zriadenie vzorového kráľovstva pod teokratickou vládou. A nielen to, dokonca sa chceli vrátiť späť do Egypta! (Prečítajte 4. Mojžišovu 14:2–4.) Ako by však ich návrat do Egypta podporil Boží zámer vytvoriť z Izraela vzorové kráľovstvo? Nijako. Ak by sa vrátili pod jarmo pohanských otrokárov, nikdy by nemohli dodržiavať mojžišovský Zákon a mať úžitok z Jehovovho usporiadania, vďaka ktorému mohli byť odpustené ich hriechy. Aké telesné a krátkozraké! Nie div, že Jehova o týchto vzbúrencoch povedal: „Preto som pocítil znechutenie voči tomuto pokoleniu a povedal som: ‚Stále blúdia v svojom srdci a oni sami nepoznali moje cesty.‘ Preto som prisahal v svojom hneve: ‚Nevojdú do môjho odpočinku.‘“ (Hebr. 3:10, 11; Žalm 95:10, 11)
10 Tým, že sa tento spurný národ snažil vrátiť do Egypta, dal najavo, ako málo si váži duchovné požehnania, ktoré dostal, a ukázal, že prednejšie sú mu pór, cibuľa a cesnak, ktoré boli v Egypte. (4. Mojž. 11:5) Tak ako nevďačný Ezau, aj títo vzbúrenci boli pripravení vzdať sa duchovného dedičstva výmenou za chutné jedlo. (1. Mojž. 25:30–32; Hebr. 12:16)
11. Ako nevernosť Izraelitov v Mojžišových dňoch ovplyvnila Božie predsavzatie?
11 Napriek tomu, že pokolenie Izraelitov, ktoré vyšlo z Egypta, nemalo vieru, Jehova ‚stále trpezlivo pracoval‘ na uskutočňovaní svojho predsavzatia a teraz zameral pozornosť na ďalšiu generáciu. Príslušníci tejto novej generácie boli poslušnejší ako ich otcovia. V súlade s Jehovovým príkazom vošli do Zasľúbenej krajiny a začali ju dobývať. V Jozuovi 24:31 čítame: „Izrael ďalej slúžil Jehovovi po všetky dni Jozuu a po všetky dni starších mužov, ktorí predĺžili svoje dni po Jozuovi a ktorí poznali všetko dielo Jehovu, ktoré vykonal pre Izrael.“
12. Ako vieme, že je dnes možné vojsť do Božieho odpočinku?
12 Toto poslušné pokolenie však časom vymrelo a nahradilo ho pokolenie, ktoré „nepoznalo Jehovu ani dielo, ktoré vykonal pre Izrael“. Viedlo to k tomu, že „synovia Izraela začali robiť to, čo bolo zlé v Jehovových očiach, a slúžiť Baalom“. (Sud. 2:10, 11) Zasľúbená krajina sa pre nich nestala ‚miestom odpočinku‘. Keďže boli neposlušní, netešili sa z trvalého pokoja s Bohom. Pavol o tom čase napísal: „Keby [Izraelitov] bol Jozua uviedol na miesto odpočinku, nehovoril by potom Boh o inom dni. Pre Boží ľud teda zostáva sabatný odpočinok.“ (Hebr. 4:8, 9) „Boží ľud“, o ktorom sa Pavol zmieňoval, boli kresťania. Znamenalo to, že kresťania mohli vojsť do Božieho odpočinku? Rozhodne áno — kresťania židovského i nežidovského pôvodu!
Niektorým sa nepodarilo vojsť do Božieho odpočinku
13., 14. Aká bola súvislosť medzi dodržiavaním mojžišovského Zákona a vstupom do Božieho odpočinku a) v dňoch Mojžiša? b) v prvom storočí?
13 Keď Pavol písal hebrejským kresťanom, mal obavy, že niektorí spomedzi nich konali proti Božiemu postupujúcemu predsavzatiu. (Prečítajte Hebrejom 4:1.) V akom zmysle? Paradoxne to súviselo s dodržiavaním mojžišovského Zákona. Asi 1 500 rokov platilo, že keď ktorýkoľvek Izraelita túžil žiť v súlade s Božím predsavzatím, musel dodržiavať Zákon. Ježišovou smrťou bol však Zákon odstránený. Určití kresťania to nepochopili a trvali na tom, že budú dodržiavať určité časti Zákona. *
14 Kresťanom, ktorí boli zameraní na dodržiavanie Zákona, Pavol vysvetlil, že Ježišov úrad veľkňaza, nová zmluva a duchovný chrám sú nadradené ich náprotivkom z predkresťanských čias. (Hebr. 7:26–28; 8:7–10; 9:11, 12) A tak Pavol napísal o výsade vojsť do Jehovovho dňa odpočinku, pričom mal pravdepodobne na mysli dodržiavanie týždenného sabatu pod Zákonom: „Pre Boží ľud teda zostáva sabatný odpočinok. Lebo kto vošiel do Božieho odpočinku, aj sám si odpočinul od vlastných skutkov, ako si Boh odpočinul od svojich.“ (Hebr. 4:8–10) Títo hebrejskí kresťania sa museli zbaviť predstavy, že Jehovovo schválenie môžu získať skutkami na základe mojžišovského Zákona. Od Letníc 33 n. l. bola Božia priazeň veľkoryso udeľovaná tým, ktorí prejavovali vieru v Ježiša Krista.
15. Prečo je nevyhnutná poslušnosť, ak chceme vojsť do Božieho odpočinku?
15 Čo zabránilo Izraelitom v Mojžišových dňoch vstúpiť do Zasľúbenej krajiny? Neposlušnosť. Čo zabránilo niektorým kresťanom v Pavlových dňoch vstúpiť do Božieho odpočinku? Tiež to bola neposlušnosť. Nepochopili, že Zákon už splnil svoj účel a že Jehova vedie svoj ľud iným smerom.
Ako dnes môžeme vojsť do Božieho odpočinku
16., 17. a) Čo to znamená dnes vstúpiť do Božieho odpočinku? b) O čom budeme uvažovať v nasledujúcom článku?
16 Dnes by asi žiaden kresťan netrval na dodržiavaní niektorých častí mojžišovského Zákona, aby získal záchranu. Pavlove inšpirované slová sú úplne jasné: „Boli ste zachránení touto nezaslúženou láskavosťou prostredníctvom viery; a to nie je kvôli vám, ale je to Boží dar. Nie, nie je to kvôli skutkom, aby nijaký človek nemal dôvod chváliť sa.“ (Ef. 2:8, 9) Čo teda pre kresťanov znamená vojsť do Božieho odpočinku? Jehova vyhradil siedmy deň — svoj deň odpočinku — na to, aby priviedol svoje predsavzatie týkajúce sa zeme k slávnemu splneniu. My môžeme vojsť do Jehovovho odpočinku — alebo pridať sa k nemu v jeho odpočinku — tak, že budeme poslušne pracovať v súlade s jeho postupujúcim predsavzatím, ako je nám odhalené prostredníctvom jeho organizácie.
17 Na druhej strane, ak by sme zľahčovali rady založené na Biblii, ktoré dostávame cez triedu verného a rozvážneho otroka, a vybrali sa cestou nezávislosti, išli by sme proti Božiemu predsavzatiu. To by ohrozilo náš pokojný vzťah s Jehovom. V nasledujúcom článku budeme uvažovať o niekoľkých bežných situáciách, ktoré môžu ovplyvniť Boží ľud, a rozoberieme si, ako naše rozhodnutia, pokiaľ ide o to, či poslúchať Boha, alebo sa vydať cestou nezávislosti, môžu rozhodnúť o tom, či sme skutočne vstúpili do Božieho odpočinku.
[Poznámky pod čiarou]
^ 3. ods. Kňazi a Léviti vykonávali v sabat prácu súvisiacu s chrámom a ‚zostávali bez viny‘. Rovnako aj Ježiš ako Veľkňaz Božieho väčšieho duchovného chrámu vykonával svoje duchovné povinnosti bez strachu, že by tým porušoval sabat. (Mat. 12:5, 6)
^ 13. ods. Nie je známe, či niektorí židovskí kresťania zašli až tak ďaleko, že po Letniciach 33 n. l. podporovali opatrenie Dňa zmierenia. To by bol rozhodne prejav nedostatku úcty voči Ježišovej obeti. Niektorí židovskí kresťania však lipli na iných tradíciách spojených so Zákonom. (Gal. 4:9–11)
Otázky na rozjímanie
• Aký bol účel Božieho siedmeho dňa odpočinku?
• Podľa čoho vieme, že siedmy deň trvá dodnes?
• Čo zabránilo Izraelitom v Mojžišových dňoch, ako aj niektorým kresťanom v prvom storočí vojsť do Božieho odpočinku?
• Čo to dnes znamená vojsť do Božieho odpočinku?
[Študijné otázky]
[Zvýraznený text na strane 27]
Do Jehovovho odpočinku môžeme dnes vojsť tak, že budeme poslušne pracovať v súlade s Božím postupujúcim predsavzatím, ako je nám odhalené prostredníctvom jeho organizácie
[Obrázky na stranách 26, 27]
Čo je pre Boží ľud naďalej potrebné, aby vošiel do Božieho odpočinku?
