Vošiel si do Božieho odpočinku?

„Božie slovo je živé a vykonáva moc.“ ​(HEBR. 4:12)

1. Ako dnes môžeme vojsť do Božieho odpočinku, ale prečo to môže byť ťažké?

V PREDCHÁDZAJÚCOM článku sme uvažovali o tom, že do Božieho odpočinku môžeme vojsť tak, že poslušne pracujeme v súlade s Božími predsavzatiami. To sa však ľahšie povie, ako urobí. Keď sa napríklad dozvieme, že Jehova neschvaľuje niečo, čo sa nám páči, najprv možno máme chuť vzbúriť sa. Je to znakom toho, že potrebujeme urobiť pokrok v tom, čo znamená byť ‚pripravený poslúchať‘. (Jak. 3:17) V tomto článku budeme uvažovať o niekoľkých oblastiach, v ktorých by naša ochota prispôsobiť sa Božiemu predsavzatiu — teda byť zo srdca poslušný — mohla byť skúšaná.

2., 3. Aké úsilie musíme vyvíjať, aby sme boli pre Jehovu naďalej žiaduci?

² Ako sa ti darí uplatňovať rady založené na Biblii? Písma hovoria, že Božou vôľou je zhromaždiť „žiaduce veci všetkých národov“. (Hag. 2:7) Väčšina z nás bola v čase, keď sme  sa dozvedeli pravdu, všetkým možným, len nie žiaducimi vecami. Láska k Bohu a k jeho drahému Synovi nás však podnietila urobiť významné zmeny v našom postoji a zvykoch, aby sme sa Bohu plne páčili. Napokon po mnohých modlitbách a veľkom úsilí prišiel požehnaný deň, keď sme sa mohli dať pokrstiť. (Prečítajte Kolosanom 1:9, 10.)

³ Boj proti našej nedokonalosti sa však neskončil v deň nášho krstu. Tento boj pokračuje a bude pokračovať, kým budeme nedokonalí. No môžeme si byť istí, že ak vytrvávame v tomto boji a sme rozhodnutí byť stále viac žiaduci v Božích očiach, Jehova naše úsilie požehná.

Keď je potrebná rada

4. Akými troma spôsobmi môžeme dostať biblickú radu?

⁴ Skôr ako môžeme podniknúť niečo proti našim slabostiam, musíme ich najprv spoznať. Pri prednáške v sále Kráľovstva alebo pri čítaní podnetného článku v jednej z našich publikácií možno zistíme, že máme vážny nedostatok. Ak nám však unikne myšlienka z prednášky alebo neuplatníme radu z publikácií, Jehova môže použiť nejakého spolukresťana, aby nám poukázal na náš nedostatok. (Prečítajte Galaťanom 6:1.)

5. Spomeň niektoré nežiaduce spôsoby, akými by sme mohli reagovať na radu, a vysvetli, prečo kresťanskí pastieri musia vytrvávať v úsilí pomôcť nám.

⁵ Nie je ľahké prijať radu od nedokonalého človeka, i keď ju predloží taktne a láskavo. Text v Galaťanom 6:1 však poukazuje na to, že Jehova prikazuje tým, ktorí sú duchovne spôsobilí, aby sa ‚usilovali‘ napraviť nás, a to „v duchu miernosti“. Ak reagujeme priaznivo, staneme sa v Božích očiach žiaducejšími. Je zaujímavé, že keď sa modlíme, nemáme problém priznať si, že sme nedokonalí. Keď nám však niekto poukáže na nejakú našu konkrétnu chybu, máme sklon sa ospravedlňovať, zľahčovať problém, spochybňovať pohnútku radcu alebo máme námietky proti spôsobu, akým nám bola rada daná. (2. Kráľ. 5:11) A ak sa rada dotýka zvlášť citlivej oblasti — konania člena našej rodiny, nášho obliekania a úpravy, našej osobnej hygieny alebo spôsobu trávenia voľného času, ktorý sa síce nám páči, ale Jehova ho nenávidí —, naša reakcia môže byť dosť negatívna, a to na naše vlastné prekvapenie a radcovo sklamanie! Ale keď sa upokojíme, zvyčajne pripustíme, že rada bola namieste.

6. Ako Božie slovo odhaľuje „myšlienky a úmysly srdca“?

⁶ Záhlavný text tohto článku nám pripomína, že Božie slovo „vykonáva moc“. Áno, Božie slovo má moc meniť životy. Táto moc nám môže pomôcť urobiť nevyhnutné zmeny rovnako účinne po krste, ako nám pomáhala pred ním. Pavol vo svojom liste Hebrejom tiež napísal, že Božie slovo „preniká až po rozdelenie duše a ducha a kĺbov a ich špiku a je schopné rozoznávať myšlienky a úmysly srdca“. (Hebr. 4:12) Inými slovami, keď jasne chápeme, aké je Božie predsavzatie vzhľadom na nás, spôsob, akým naň reagujeme, odhaľuje, akým človekom sme hlboko vnútri. Je niekedy rozdiel medzi tým, ako sa javíme navonok („duša“), a tým, kým skutočne sme („duch“)? (Prečítajte Matúša 23:27, 28.) Uvažuj teraz, ako by si ty reagoval v nasledujúcich situáciách.

Drž krok s Jehovovou organizáciou

7., 8. a) Čo mohlo viesť niektorých židovských kresťanov k tomu, že lipli na určitých praktikách, ktoré vyžadoval mojžišovský Zákon? b) Ako sa ich snahy priečili Jehovovmu postupujúcemu predsavzatiu?

⁷ Mnohí z nás poznajú slová z Prísloví 4:18 naspamäť: „Chodník spravodlivých je  ako jasné svetlo, ktoré svieti stále viac, až do úplného dňa.“ To znamená, že naše správanie a naše porozumenie Božích predsavzatí sa časom zlepšuje.

⁸ Ako sme uvažovali v predchádzajúcom článku, po Ježišovej smrti bolo pre mnohých židovských kresťanov ťažké oslobodiť sa od mojžišovského Zákona. (Sk. 21:20) Hoci Pavol obratne argumentoval, aby ukázal, že kresťania už nie sú pod Zákonom, niektorí odmietli prijať jeho inšpirované slová. (Kol. 2:13–15) Možno si mysleli, že keď budú naďalej dodržiavať aspoň niektoré časti Zákona, vyhnú sa prenasledovaniu. V každom prípade Pavol napísal hebrejským kresťanom a jasne im povedal, že nebudú môcť vojsť do Božieho odpočinku, pokiaľ nebudú pracovať v súlade s Božím postupujúcim predsavzatím. * (Hebr. 4:1, 2, 6; prečítajte Hebrejom 4:11.) Ak chceli získať Jehovovo schválenie, museli uznať skutočnosť, že Jehova už vedie svoj ľud iným smerom.

9. Aký postoj by sme mali zaujať, keď sa objavia úpravy v našom porozumení Písiem?

⁹ V našich časoch došlo k spresneniam v porozumení určitých biblických náuk. Nemalo by nás to znepokojovať, naopak, malo by to posilniť našu dôveru v triedu verného a rozvážneho otroka. Keď predstavitelia triedy „otroka“ rozpoznajú, že naše porozumenie nejakej časti pravdy by malo byť objasnené alebo upravené, neváhajú urobiť úpravu. Trieda otroka sa viac zaujíma o spoluprácu s Božím postupujúcim predsavzatím, než aby sa vyhla kritike kvôli úpravám v porozumení. Ako reaguješ ty, keď sa objaví nejaká úprava v porozumení Písiem? (Prečítajte Lukáša 5:39.)

10., 11. Čo sa môžeme naučiť z toho, ako niektorí reagovali, keď boli zavedené nové metódy zvestovania dobrého posolstva?

¹⁰ Zamyslime sa nad ďalším príkladom. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia mali určití Bádatelia Biblie, ktorí boli vynikajúcimi rečníkmi, pocit, že svoje poverenie kázať si môžu najlepšie plniť prednášaním dobre pripravených prednášok pred vďačnými poslucháčmi. Radi rečnili na verejnosti a niektorí z nich sa bez okolkov vyhrievali v lúčoch pochvalných vyjadrení, ktorými ich zahŕňali ich poslucháči. Neskôr sa však ukázalo, že Jehova si želá, aby bol jeho ľud zamestnaný rôznymi formami zvestovania vrátane služby z domu do domu. Niektorí skvelí rečníci kategoricky odmietali vyskúšať niečo nové. Navonok pôsobili ako duchovní muži plne oddaní Pánovi. Keď však museli čeliť jednoznačnému dôkazu Božieho predsavzatia ohľadne zvestovania, vyšlo najavo ich skutočné zmýšľanie, zámery a pohnútky. Ako sa na nich pozeral Jehova? Nežehnal ich a opustili organizáciu. (Mat. 10:1–6; Sk. 5:42; 20:20)

¹¹ To neznamená, že pre tých, ktorí zostali verní organizácii, bolo jednoduché verejne zvestovať. Pre mnohých to bolo náročné, hlavne na začiatku. Ale boli poslušní. Časom prekonali svoj strach a Jehova ich bohato požehnal. Ako reaguješ ty, keď si pozvaný slúžiť v nejakej forme zvestovania, v ktorej sa necítiš celkom doma? Si ochotný vyskúšať niečo nové?

Keď niekto, koho máme radi, opustí Jehovu

12., 13. a) Aký je účel Jehovovho opatrenia vylúčiť nekajúcnych previnilcov? b) Akú skúšku zažívajú niektorí kresťanskí rodičia a prečo je to také náročné?

¹² Nepochybne všetci súhlasíme so zásadou, že ak sa chceme páčiť Bohu, musíme  byť telesne, morálne a duchovne čistí. (Prečítajte Títovi 2:14.) Sú však situácie, keď naša vernosť tomuto aspektu Božieho predsavzatia môže byť veľmi skúšaná. Predstavme si situáciu, že jediný syn príkladných kresťanských manželov opustí pravdu. Keďže tento mladý muž uprednostnil „dočasný pôžitok z hriechu“ pred osobným vzťahom k Jehovovi a k zbožným rodičom, je vylúčený. (Hebr. 11:25)

¹³ Rodičia sú zdrvení! Samozrejme, vedia, že v súvislosti s vylúčením Biblia hovorí, aby sme sa „prestali stýkať s kýmkoľvek, kto sa nazýva brat, keď je smilník alebo chamtivec alebo modlár alebo nadávač alebo opilec alebo vydierač, s takým ani nejedzte“. (1. Kor. 5:11, 13) Uvedomujú si tiež, že slovo „kýmkoľvek“ v tomto verši zahŕňa aj členov rodiny, ktorí s nimi nežijú v jednej domácnosti. Ale veľmi milujú svojho syna! Pod vplyvom intenzívnych emócií by mohli uvažovať: ‚Ako môžeme pomôcť nášmu synovi, aby sa vrátil k Jehovovi, ak s ním prísne obmedzíme svoje styky? Nepomohlo by mu viac, keby sme s ním udržiavali pravidelný kontakt?‘ *

14., 15. Pred akým rozhodnutím v skutočnosti stoja rodičia vylúčeného dieťaťa?

¹⁴ Určite súcitíme s týmito rodičmi. Ich syn sa rozhodol sám a dal prednosť nekresťanskému spôsobu života pred blízkym spoločenstvom so svojimi rodičmi a ostatnými spoluveriacimi. Na druhej strane, rodičia nemali na výber. Nie div, že sa cítia bezmocní!

¹⁵ Čo však urobia títo rodičia? Poslúchnu Jehovovo jasné vedenie? Alebo budú sami seba presviedčať, že sa môžu pravidelne stretávať so svojím vylúčeným synom s odôvodnením, že riešia „nevyhnutné rodinné záležitosti“? Pri rozhodovaní musia brať do úvahy, ako sa Jehova pozerá na to, čo robia. Jeho predsavzatím je zachovať organizáciu čistú a, pokiaľ je to možné, priviesť previnilcov k rozumu. Ako môžu kresťanskí rodičia podporiť jeho predsavzatie?

16., 17. Čo sa môžeme naučiť z Áronovho príkladu?

¹⁶ Mojžišov brat Áron stál pred ťažkou situáciou, ktorá sa týkala jeho dvoch synov. Zamyslime sa, ako sa musel cítiť, keď jeho synovia Nadáb a Abihu obetovali nedovolený oheň Jehovovi a on ich za to usmrtil. Samozrejme, títo synovia sa už nijako nemohli stretávať so svojimi rodičmi. Ale z tejto správy sa môžeme naučiť niečo viac. Jehova dal pokyn Áronovi a jeho verným synom: „Nech nie sú vaše hlavy neupravené a svoje odevy si neroztrhnete [od žiaľu], aby ste nezomreli a aby sa [Jehova] nerozhorčil proti  celému zhromaždeniu.“ ​(3. Mojž. 10:1–6) Myšlienka je jasná. Naša láska k Jehovovi musí byť silnejšia ako láska k neverným členom rodiny.

¹⁷ Dnes Jehova okamžite neusmrcuje tých, ktorí porušujú jeho zákony. Láskavo im dáva príležitosť, aby sa kajali zo svojich nespravodlivých skutkov. Ako by sa však Jehova cítil, ak by rodičia nekajúcneho previnilca neustále skúšali Jehovu tým, že by sa naďalej stýkali so svojím vylúčeným synom alebo dcérou, hoci to nie je nevyhnutné?

18., 19. Aké požehnania môžu zažiť členovia rodiny, ktorí sa riadia Jehovovými pokynmi o vylúčených?

¹⁸ Mnohí, ktorí boli kedysi vylúčení, teraz uznávajú, že pevný postoj ich priateľov a rodinných príslušníkov im pomohol spamätať sa. Keď starší z jedného zboru odporúčali znovu prijať jednu mladú ženu, uviedli, že zanechala nebiblické správanie „sčasti vďaka tomu, že jej telesný brat rešpektoval opatrenie vylúčenia“. Podľa jej slov „to, že sa verne pridŕžal biblických pokynov, jej pomohlo, že sa chcela vrátiť“.

¹⁹ Čo z toho vyplýva? Že musíme bojovať proti sklonu nášho nedokonalého srdca búriť sa proti biblickým radám. Musíme byť absolútne presvedčení, že Boží spôsob riešenia našich problémov je vždy ten najlepší.

„Božie slovo je živé“

20. Aké dve uplatnenia má text z Hebrejom 4:12? (Pozri poznámku pod čiarou.)

²⁰ Keď Pavol písal o tom, že „Božie slovo je živé“, nemal konkrétne na mysli Božie písané Slovo, Bibliu. * Podľa kontextu hovoril o Božom slove sľubu. Pavol chcel povedať, že keď dá Boh sľub, tak naň nezabudne. Jehova to potvrdil prostredníctvom proroka Izaiáša: „Moje slovo... [sa nevráti] ku mne bez výsledkov, ale... istotne bude mať úspech v tom, na čo som ho poslal.“ ​(Iz. 55:11) A tak nemusíme byť netrpezliví, keď sa veci nehýbu tak rýchlo, ako by sme si želali. Jehova „stále pracuje“, aby doviedol svoje predsavzatie k úspešnému koncu. (Ján 5:17)

21. Ako môžu byť slová z Hebrejom 4:12 povzbudením pre verných starších členov „veľkého zástupu“?

²¹ Verní členovia „veľkého zástupu“, ktorí sú pokročilého veku, slúžia Jehovovi už desaťročia. (Zjav. 7:9) Mnohí z nich si nemysleli, že zostarnú v tomto systéme vecí. Napriek tomu sa nepoddávajú skľúčenosti. (Žalm 92:14) Uvedomujú si, že Božie slovo sľubu nie je mŕtvou záležitosťou — je živé a Jehova pracuje na jeho splnení. Keďže Bohu je jeho predsavzatie drahé, robíme mu radosť, keď je toto predsavzatie v našej mysli stále na prvom mieste. V tomto siedmom dni Jehova odpočíva s vedomím istoty, že jeho predsavzatie sa naplní a že jeho ľud, ako skupina, bude toto predsavzatie podporovať. A čo ty? Vošiel si ty osobne do Božieho odpočinku?

[Poznámky pod čiarou]

Spomínaš si?

• Čo je potrebné, aby sme dnes mohli vojsť do Božieho odpočinku?

• Aká spojitosť je medzi Božím predsavzatím a našou ochotou prijať biblickú radu?

• V akých oblastiach môže byť ťažké poslúchať biblické pokyny, ale prečo je nevyhnutné, aby sme boli poslušní?

• Akými dvoma spôsobmi možno uplatniť slová z Hebrejom 4:12?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 31]

Rodičia sú zdrvení!