Jehova je „Boh, ktorý dáva pokoj“

„Kiež by bol Boh, ktorý dáva pokoj, so všetkými vami.“ ​(RIM. 15:33)

1., 2. Aká napínavá situácia je opísaná v 32. a 33. kapitole 1. Mojžišovej a ako sa vyvinula?

BLÍZKO Penuela, neďaleko údolia bystriny Jabbok na východnom brehu rieky Jordán, sa majú stretnúť dvaja bratia. Ezau sa dopočul, že jeho dvojča, Jakob, sa vracia domov. Hoci odvtedy, čo Ezau predal bratovi svoje právo prvorodeného, uplynulo už 20 rokov, Jakob má obavy, že jeho brat stále prechováva voči nemu nevraživosť a chce ho zabiť. Ezau so 400 mužmi sa blíži k svojmu odcudzenému bratovi. Jakob má strach, že ho Ezau neprijme priateľsky, a tak mu posiela jeden dar za druhým, spolu viac ako 550 domácich zvierat. Zakaždým, keď Jakobovi sluhovia prichádzajú k Ezauovi so stádom, hovoria, že je to dar od jeho brata.

² Teraz nastáva očakávané stretnutie! Ako Jakob odvážne kráča k Ezauovi, pokloní sa pred ním, a to nielen raz, ale až sedem ráz. Jakob už urobil ten najdôležitejší krok, aby obmäkčil srdce svojho brata. Modlil sa k Jehovovi, aby ho oslobodil z Ezauovej ruky. Vypočul Jehova jeho modlitbu? Áno. Z Biblie sa dozvedáme: „Ezau mu utekal v ústrety a začal ho objímať a padol mu okolo krku a bozkával ho.“ ​(1. Mojž. 32:11–20; 33:1–4)

3. Čo sa učíme zo správy o Jakobovi a Ezauovi?

³ Správa o Jakobovi a Ezauovi ukazuje, že by sme sa mali úprimne snažiť podnikať praktické kroky, aby sme dali do poriadku záležitosti, ktoré ohrozujú pokoj, z ktorého sa tešíme v kresťanskom zbore. Jakob sa  nesnažil obnoviť pokojný vzťah s Ezauom preto, že by sa bol dopustil chyby voči svojmu bratovi a dlhoval mu ospravedlnenie. Veď Ezau pohrdol svojím právom prvorodeného a predal ho Jakobovi za misku duseného jedla. (1. Mojž. 25:31–34; Hebr. 12:16) To, ako Jakob pristupoval k Ezauovi, nám však ukazuje, čo všetko by sme mali byť ochotní urobiť, aby sme zachovali pokoj s našimi kresťanskými bratmi. Vidíme z toho aj to, že pravý Boh požehná naše úprimné snahy o zachovanie pokoja. Biblia obsahuje mnoho ďalších príkladov, ktoré nás učia pôsobiť pokoj.

Najlepší príklad hodný nasledovania

4. Aké opatrenie Boh urobil, aby zachránil ľudstvo z hriechu a smrti?

⁴ Jehova, „Boh, ktorý dáva pokoj“, je najlepší príklad v tom, ako pôsobiť pokoj. (Rim. 15:33) Zamyslime sa nad tým, čo všetko Jehova urobil, aby nám umožnil mať s ním pokojný vzťah. Ako hriešni potomkovia Adama a Evy si zaslúžime ‚mzdu, ktorú platí hriech‘. (Rim. 6:23) No Jehova zo svojej veľkej lásky urobil opatrenie na našu záchranu tým, že poslal svojho milovaného Syna z neba, aby sa narodil ako dokonalý človek. A jeho Syn sa mu ochotne podriadil. Dovolil, aby ho Boží nepriatelia usmrtili. (Ján 10:17, 18) Pravý Boh vzkriesil svojho milovaného Syna, ktorý potom predložil Otcovi hodnotu svojej preliatej krvi ako výkupné na záchranu kajúcnych hriešnikov z večnej smrti. (Prečítajte Hebrejom 9:14, 24.)

5., 6. Aký vplyv má Ježišova preliata krv na narušený vzťah medzi Bohom a hriešnym ľudstvom?

⁵ Aký vplyv má výkupná obeť Božieho Syna na narušený vzťah medzi Bohom a hriešnym ľudstvom? „Potrestanie, ktoré slúžilo nám na pokoj, prišlo naňho a jeho zranenia sa nám stali uzdravením,“ píše sa v Izaiášovi 53:5. Poslušné ľudstvo sa teraz môže tešiť z pokojného vzťahu k Bohu a Boh sa už naň nepozerá ako na svojho nepriateľa. „Prostredníctvom [Ježiša] máme vyslobodenie výkupným jeho krvou, áno, odpustenie svojich priestupkov.“ ​(Ef. 1:7)

⁶ V Biblii sa uvádza: „Boh uznal za dobré, aby v [Kristovi] bola všetka plnosť.“ Je to tak preto, lebo Kristus je kľúčová postava v splnení Božieho predsavzatia. A aké je Jehovovo predsavzatie? Aby sa „s ním opäť zmierili všetky iné veci tak, že spôsobil pokoj prostredníctvom [preliatej] krvi“ Ježiša Krista. „Všetky iné veci“, ktorým Boh umožňuje, aby mali k nemu pokojný vzťah, sú „veci na nebesiach“ a „veci na zemi“. Čo sú tieto veci? (Prečítajte Kolosanom 1:19, 20.)

7. Čo sú „veci na nebesiach“ a „veci na zemi“, ktoré získavajú pokojný vzťah k Bohu?

⁷ Opatrenie výkupného umožňuje pomazaným kresťanom, ktorí „boli vyhlásení za spravodlivých“ ako Boží synovia, aby ‚sa tešili z pokoja s Bohom‘. (Prečítajte Rimanom 5:1.) Sú označení ako „veci na nebesiach“, lebo majú nebeskú nádej a „budú vládnuť ako králi nad zemou“ a slúžiť ako kňazi nášmu Bohu. (Zjav. 5:10) Na druhej strane „veci na zemi“ označujú kajúcnych ľudí, ktorí napokon získajú večný život na zemi. (Žalm 37:29)

8. Ako ťa ovplyvňuje rozjímanie o tom, čo všetko Jehova urobil, aby umožnil ľudstvu mať s ním pokojný vzťah?

⁸ Pavol vyjadril úprimnú vďačnosť za Jehovovo opatrenie, keď pomazaným kresťanom v Efeze napísal: „Boh, ktorý je bohatý v milosrdenstve... oživil nás spolu s Kristom, i keď sme boli mŕtvi v priestupkoch —  boli sme zachránení nezaslúženou láskavosťou.“ ​(Ef. 2:4, 5) Bez ohľadu na to, či máme nebeskú nádej, alebo pozemskú, sme Bohu hlboko zaviazaní za jeho milosrdenstvo a nezaslúženú láskavosť. Naše srdce prekypuje vďačnosťou, keď uvažujeme nad tým, čo všetko Jehova urobil, aby umožnil ľudstvu tešiť sa z pokojného vzťahu k nemu. Niekedy sa dostaneme do situácií, ktoré ohrozujú pokoj a jednotu zboru. Nemali by sme vtedy s vďačnosťou rozjímať o Božom príklade, ktorý nás podnieti pôsobiť pokoj?

Čo sa učíme z príkladu Abraháma a Izáka

9., 10. Ako sa Abrahám prejavil ako ten, kto pôsobí pokoj, keď vzniklo napätie medzi jeho pastiermi a Lótovými pastiermi?

⁹ O patriarchovi Abrahámovi sa v Biblii píše: „‚Abrahám uveril Jehovovi a počítalo sa mu to za spravodlivosť‘, a bol nazvaný ‚Jehovov priateľ‘.“ ​(Jak. 2:23) Abrahámova viera bola zjavná z jeho pokojamilovného spôsobu konania. Ilustruje to jeden príklad. Keď sa Abrahámove stáda oviec a dobytka zväčšili, medzi pastiermi Abraháma a jeho synovca Lóta vzniklo napätie. (1. Mojž. 12:5; 13:7) Abrahám a Lót sa rozhodli, že najlepšie bude, keď sa rozdelia. Ako sa Abrahám zachoval v tejto citlivej situácii? Nevyužil svoj vek ani zvláštny vzťah k Bohu na to, aby svojmu synovcovi povedal, čo má urobiť, ale prejavil sa ako ten, kto naozaj pôsobí pokoj.

¹⁰ „Prosím, nech nepokračujú hádky medzi mnou a tebou a medzi mojimi pastiermi a tvojimi pastiermi,“ povedal Abrahám svojmu synovcovi, „lebo my muži sme bratia.“ A pokračoval: „Či ti nie je k dispozícii celá krajina? Prosím, oddeľ sa odo mňa. Ak pôjdeš vľavo, tak ja pôjdem vpravo; ale ak pôjdeš vpravo, ja pôjdem vľavo.“ Lót si vybral najúrodnejšiu časť krajiny, no Abrahám k nemu nepociťoval žiadnu nenávisť. (1. Mojž. 13:8–11) Vieme to z toho, že keď Lóta neskôr zajali útočiace vojská, Abrahám neváhal a svojho synovca zachránil. (1. Mojž. 14:14–16)

11. Ako sa Abrahám snažil zachovať pokoj so svojimi filištínskymi susedmi?

¹¹ Zamyslime sa tiež nad tým, ako sa Abrahám snažil zachovať pokoj so svojimi filištínskymi susedmi v krajine Kanaan. Filištínci „sa násilím zmocnili“ studne s vodou, ktorú vykopali Abrahámovi sluhovia v Bér-šebe. Ako na to zareaguje muž, ktorý porazil štyroch kráľov, aby zachránil svojho synovca zo zajatia? Miesto toho, aby proti nim bojoval a získal svoju studňu späť, rozhodol sa, že v tejto veci nič neurobí. Po nejakom čase ho navštívil filištínsky kráľ, aby s ním uzavrel zmluvu pokoja. Až keď Abrahám na naliehanie filištínskeho kráľa odprisahal, že sa bude k jeho potomstvu správať láskavo, zmienil sa o záležitosti s ukradnutou studňou. Kráľa šokovalo to, čo Abrahám povedal, a studňu mu vrátil. Tak Abrahám ďalej pokojne žil ako cudzí usadlík v tej krajine. (1. Mojž. 21:22–31, 34)

12., 13. a) Ako Izák konal podľa príkladu svojho otca? b) Ako Jehova požehnal Izákov pokojamilovný spôsob konania?

¹² Abrahámov syn Izák konal pokojamilovným spôsobom podobne ako jeho otec. Je to zjavné z toho, ako zaobchádzal s Filištíncami. Keď v krajine nastal hlad, Izák presťahoval svoju domácnosť z Beer-lachai-roi, suchého územia Negebu, na sever do Geráru, ktorý ležal v úrodnejšej filištínskej oblasti. Tam Jehova požehnal Izáka bohatou úrodou a ešte väčším stádom. Filištínci mu začali závidieť. Nechceli, aby sa Izákovi  darilo, tak ako sa darilo jeho otcovi, a preto zasypali studne, ktoré v tej oblasti vykopali Abrahámovi sluhovia. Nakoniec filištínsky kráľ povedal Izákovi, aby sa ‚odsťahoval z ich susedstva‘. Pokojamilovný muž Izák tak urobil. (1. Mojž. 24:62; 26:1, 12–17)

¹³ Keď Izák presťahoval svoj tábor ďalej, jeho pastieri vykopali ďalšiu studňu. Filištínski pastieri tvrdili, že voda patrí im. Izák tak ako jeho otec Abrahám nebojoval o studňu. Naopak, svojim mužom prikázal, aby vykopali novú studňu. Filištínci opäť tvrdili, že studňa je ich. V záujme zachovania pokoja Izák opätovne presťahoval svoj veľký tábor inam. Tam jeho sluhovia vykopali studňu, ktorú Izák pomenoval Rechobót. Po istom čase sa presťahoval do úrodnejšej oblasti, do Bér-šeby, kde ho Jehova požehnal a povedal mu: „Neboj sa, lebo som s tebou, a požehnám ťa a rozmnožím tvoje semeno kvôli môjmu sluhovi Abrahámovi.“ ​(1. Mojž. 26:17–25)

14. Ako Izák ukázal, že je ten, kto pôsobí pokoj, keď sa filištínsky kráľ snažil uzavrieť s ním zmluvu pokoja?

¹⁴ Izák určite mohol bojovať za svoje právo využívať všetky studne, ktoré vykopali jeho sluhovia. Veď filištínsky kráľ a jeho úradníci ho prišli navštíviť do Bér-šeby a snažili sa s ním uzavrieť zmluvu pokoja, hovoriac: „Videli sme bezpochyby, ako Jehova dokázal, že je s tebou.“ Izák bol však v záujme zachovania mieru ochotný radšej sa niekoľkokrát presťahovať než bojovať. Aj v tejto situácii Izák ukázal, že je ten, kto pôsobí pokoj. Biblická správa uvádza: „Urobil pre [svojich hostí] hostinu a jedli a pili. Nasledujúce ráno vstali zavčasu a navzájom urobili prísažné vyhlásenia. Potom ich poslal Izák preč... v pokoji.“ ​(1. Mojž. 26:26–31)

Čo sa učíme z príkladu syna, ktorého Jakob miloval najviac

15. Prečo sa s Jozefom neboli schopní jeho bratia pokojne rozprávať?

¹⁵ Izákov syn Jakob sa stal „bezúhonným mužom“. (1. Mojž. 25:27) Ako už bolo spomenuté v úvode, Jakob sa usiloval o zachovanie pokoja so svojím bratom Ezauom. Nepochybne mal úžitok z dobrého príkladu svojho otca Izáka. A čo možno povedať o jeho synoch? Zo všetkých 12 synov Jakob miloval najviac Jozefa. Jozef bol poslušný a úctivý syn, ktorému mohol Jakob dôverovať. (1. Mojž. 37:2, 14) No Jozefovi starší bratia naňho začali tak žiarliť, že neboli schopní sa s ním pokojne rozprávať. Nemilosrdne predali Jozefa do otroctva a predstierali, že ho zabilo divé zviera, aby si ich otec myslel, že je mŕtvy. (1. Mojž. 37:4, 28, 31–33)

16., 17. Ako Jozef svojim bratom dokázal, že je pokojamilovný?

¹⁶ Jehova dokázal, že je s Jozefom. Časom sa Jozef stal ministerským predsedom Egypta, druhým najmocnejším mužom po faraónovi. Keď krutý hlad priviedol Jozefových bratov do Egypta, v jeho úradnom egyptskom odeve ho vôbec nespoznali. (1. Mojž. 42:5–7) Pre Jozefa mohlo byť teraz ľahké odplatiť sa bratom za to, akí krutí boli k nemu i k jeho otcovi. Miesto toho, aby sa pomstil, snažil sa udržať s nimi pokojné vzťahy. Keď bolo jasné, že to, čo urobili, ľutujú, dal sa im spoznať a povedal: „Nech vás to teraz nebolí a nehnevajte sa na seba, že ste ma sem predali, lebo Boh ma poslal pred vami pre zachovanie života.“ Potom vybozkával všetkých svojich bratov a plakal nad nimi. (1. Mojž. 45:1, 5, 15)

¹⁷ Po Jakobovej smrti si Jozefovi bratia mysleli, že Jozef sa im bude chcieť pomstiť. Keď mu povedali o svojom strachu, Jozefovi „vyhŕkli slzy“ a odpovedal im: „Nebojte  [sa]. Sám budem zásobovať vás i vaše malé deti potravou.“ Pokojamilovný Jozef „ich utešil a hovoril im povzbudivo“. (1. Mojž. 50:15–21)

„Napísané na naše poučenie“

18., 19. a) Aký úžitok si mal z príkladov, ktoré sme rozoberali v tomto článku? b) O čom budeme uvažovať v nasledujúcom článku?

¹⁸ Pavol napísal: „Všetko, čo bolo napísané predtým, bolo napísané na naše poučenie, aby sme svojou vytrvalosťou a útechou z Písiem mali nádej.“ ​(Rim. 15:4) Aký úžitok máme z toho, že sme uvažovali nielen o najväčšom príklade, ktorý dal Jehova, ale aj o biblických správach o Abrahámovi, Izákovi, Jakobovi a Jozefovi?

¹⁹ Keď s vďačnosťou rozjímame o všetkom, čo Jehova urobil, aby nám umožnil mať s ním pokojný vzťah, podnieti nás to robiť všetko, čo je v našich silách, aby sme sa snažili zachovať s druhými pokojné vzťahy. Príklady Abraháma, Izáka, Jakoba a Jozefa ukazujú, že rodičia môžu mať dobrý vplyv na svoje deti. Navyše tieto správy ukazujú, že Jehova žehná úsiliu tých, ktorí sa snažia pôsobiť pokoj. Nie div, že Pavol napísal, že je „Boh, ktorý dáva pokoj“. (Prečítajte Rimanom 15:33; 16:20.) V nasledujúcom článku si rozoberieme, prečo Pavol zdôraznil, že je dôležité usilovať sa o to, aby sme pôsobili pokoj, a ako to môžeme robiť.

Čo si sa naučil?

• Ako sa Jakob usiloval o pokoj, keď sa mal stretnúť s Ezauom?

• Ako na teba pôsobí to, čo Jehova urobil, aby umožnil ľudstvu mať s ním pokojný vzťah?

• Čo si sa naučil z príkladu Abraháma, Izáka, Jakoba a Jozefa?

[Študijné otázky]

[Obrázky na strane 23]

Aký najdôležitejší krok urobil Jakob, aby mal pokojný vzťah s Ezauom?