Používajme internet rozumným spôsobom
Používajme internet rozumným spôsobom
KEĎ bola pred niekoľkými storočiami vynájdená tlač, nastala zmena v spôsobe ľudskej komunikácie. Niečo podobné sa stalo v súčasnosti, keď bol vynájdený internet. Tento praktický nástroj bol nazvaný celosvetovým nástrojom komunikácie, a to oprávnene. Keď cestujete po tejto „informačnej diaľnici“, môžete sa dostať k širokej škále faktov, štatistík a názorov.
Schopnosť komunikovať je úžasný dar od nášho Stvoriteľa. Umožňuje nám vymieňať si názory a deliť sa o informácie s inými. Jehova ako prvý komunikoval so svojou ľudskou rodinou, keď jej dal jasné a jednoznačné informácie, ako viesť zmysluplný život. (1. Mojž. 1:28–30) To, čo sa stalo na začiatku ľudskej histórie, však ukazuje, že dar komunikácie môže byť zneužitý. Satan dal Eve jednoznačne nepravdivú informáciu. Ona ju prijala a odovzdala Adamovi, ktorý tak doviedol ľudstvo ku katastrofe. (1. Mojž. 3:1–6; Rim. 5:12)
Čo možno povedať o používaní internetu? Internet nám môže poskytovať cenné informácie, šetriť náš čas a byť nám na úžitok, no zároveň nás môže mylne informovať, oberať nás o nadmerné množstvo času a spôsobiť nám morálnu škodu. Pozrime sa teraz na to, ako môžeme používať tento celosvetový nástroj tak, aby sme z neho mali úžitok.
Informácie — spoľahlivé alebo nie?
Nikdy si nemyslime, že všetky informácie dostupné na internete sú dobré a užitočné. Internetové prehliadače by sa dali prirovnať ku skupine hubárov, ktorí usilovne zbierajú všetky druhy húb — jedlé i jedovaté — do jedného koša a potom nám ich servírujú. Začali by ste tieto huby jesť bez toho, aby ste najprv každú starostlivo nepreskúmali? Určite nie! Internetové prehliadače využívajú obrovské množstvo počítačov na to, aby zbierali z miliárd webových stránok všetko od toho najlepšieho po to najhoršie. Potrebujeme rozlišovaciu schopnosť, aby sme takpovediac oddelili zrno od pliev, a tak neotrávili svoju myseľ nevhodnými informáciami.
V roku 1993 jeden známy časopis uviedol kreslený vtip, ktorý zobrazoval dvoch psov pred počítačom. Jeden pes vysvetľoval druhému: „Na internete nikto nevie, že si
pes.“ Dávno predtým Satan, ktorý sa skryl za hada, začal „četovať“ s Evou a povedal jej, že môže byť ako Boh. Dnes ktokoľvek pripojený na internet môže o sebe tvrdiť, že je v niečom odborník, a pritom nemusí odhaliť svoju pravú totožnosť. Neexistujú žiadne pravidlá o tom, kto môže zverejňovať svoje názory, informácie, predstavy a návrhy.Nestaň sa „internetovou Evou“. Buď opatrný a informáciám hneď nedôveruj. Skôr ako niečomu uveríš, opýtaj sa: (1) Kto ten materiál uverejnil? Akú povesť má autor? (2) Prečo to bolo uverejnené? Čo motivovalo pisateľa? Cítiť z toho zaujatosť? (3) Odkiaľ má autor tie informácie? Uvádza zdroje, ktoré možno overiť? (4) Sú to aktuálne informácie? V prvom storočí dal apoštol Pavol Timotejovi radu, ktorá má rovnakú váhu aj dnes. Pavol napísal: „Chráň, čo ti je s dôverou zverené, odvracaj sa od prázdnych rečí, ktoré porušujú, čo je sväté, a od rozporov, ktoré falošne nazývajú ‚poznaním‘.“ (1. Tim. 6:20)
Šetrí čas alebo ho kradne?
Ak sa internet používa múdro, nepochybne šetrí čas, energiu i peniaze. Umožňuje nám pohodlne nakupovať, pričom nemusíme ani vyjsť z domu. Môžeme porovnávať ceny, a tak ušetriť. Mnohým uľahčilo život elektronické bankovníctvo; finančné záležitosti je možné vyriešiť kedykoľvek v pohodlí domova. Internet je vynikajúca pomôcka, ako si zostaviť praktický a úsporný plán nejakej cesty a rezervovať si to, čo je potrebné. Bez veľkej námahy si môžeme vyhľadať telefónne čísla, adresy a rôzne trasy, ako sa dostať do cieľa svojej cesty. Odbočky Jehovových svedkov na celom svete využívajú mnohé z týchto služieb, aby ušetrili čas a prostriedky.
Ale internet má aj svoju temnú stránku. Môže nás oberať o množstvo času. Pre niektorých už internet nie je len užitočný nástroj, ale tiež obľúbená hračka. Trávia nadmerné množstvo času hraním hier, nakupovaním, četovaním, posielaním e-mailov, vyhľadávaním a surfovaním na internete. Časom môžu začať zanedbávať dôležitejšie veci, ako sú rodina, priatelia a zbor. Internet sa dokonca môže stať návykovým. Napríklad podľa jedného odhadu uverejneného v roku 2010 trpí závislosťou od internetu 18,4 percenta dospievajúcich Kórejčanov. Nemeckí výskumníci uviedli, že „stále viac a viac žien sa sťažuje na závislosť svojich partnerov“. Jedna žena sa sťažovala, že závislosť od internetu zásadne zmenila jej manžela, a to až do tej miery, že zničila ich manželstvo.
Jedna odbočka Jehovových svedkov dostala list od muža, ktorý sa označil za internetového maniaka. Niekedy strávil na internete aj desať hodín denne. „Najprv to celé vyzeralo tak nevinne,“ povedal, no potom dodal, „časom som prestal navštevovať zhromaždenia a modliť sa.“ Keď išiel na zhromaždenie, nebol pripravený a myslel
iba na to, kedy „sa bude môcť opäť nalogovať“. Našťastie si uvedomil závažnosť svojho problému a podnikol opatrenia, aby to napravil. Kiež sa nikdy nestaneme závislí od internetu.Informácie — vhodné či nevhodné?
V 1. Tesaloničanom 5:21, 22 čítame: „Uistite sa o všetkom, pevne sa držte toho, čo je znamenité. Zdržte sa každého druhu zla.“ Keď niečo pozeráme na internete, musíme uvažovať, čo si o tom myslí Jehova. Malo by to byť morálne vyhovujúce a vhodné pre kresťana. Na internete sa stala zvlášť rozšírenou pornografia, a ak by sme neboli opatrní, ľahko by nás mohla chytiť do svojej pasce.
Je múdre, ak sa sami seba opýtame: ‚Je to, na čo sa pozerám, niečo, čo by som rýchlo skryl, keby vošiel môj manželský partner, moji rodičia či spolukresťan?‘ Ak je to tak, internet by sme mali používať iba v prítomnosti iných. Internet skutočne zmenil spôsob, ako komunikujeme a nakupujeme. Navyše priniesol úplne nový spôsob, ako ‚v srdci scudzoložiť‘. (Mat. 5:27, 28)
Poslať ďalej?
Používanie internetu zahŕňa prijímanie informácií, ako aj ich posielanie. Hoci môžeme slobodne získavať a odovzdávať informácie, máme tiež zodpovednosť uistiť sa o ich pravdivosti a morálnosti. Môžeme ručiť za presnosť toho, čo napíšeme alebo dostaneme od iných? Máme povolenie poslať tie informácie ďalej? * Sú užitočné a budujúce? Čo nás motivuje posielať ich? Chceme len urobiť dojem na druhých?
E-mail môže byť veľmi užitočný, keď sa správne používa. Môže nás však aj zaplavovať informáciami. Šírime najnovšie správy či nepotrebné informácie dlhému zoznamu známych, čím ich zahrnujeme informáciami a možno ich oberáme o drahocenný čas? Nemali by sme preskúmať svoje pohnútky, skôr než stisneme tlačidlo odoslať? Čo je vlastne naším cieľom? Ľudia píšu listy, aby sa s rodinou a priateľmi podelili o svoje zážitky a o to, čo majú v živote nové. Nemal by to byť aj cieľ našich e-mailov? Prečo by sme mali posielať ďalej niečo, čo nevieme overiť?
Ako by sme sa teda mali pozerať na internet? Mali by sme sa mu úplne vyhýbať? V niektorých prípadoch to môže byť nevyhnutné. Internetový maniak, o ktorom sme hovorili, to urobil, aby sa zbavil svojej niekoľkoročnej závislosti. Na druhej strane používanie internetu nám môže byť na úžitok, pokiaľ dovolíme, aby ‚nás schopnosť premýšľať strážila a rozlišovacia schopnosť ochraňovala‘. (Prísl. 2:10, 11)
[Poznámka pod čiarou]
^ 17. ods. To isté sa vzťahuje na fotografie. Hoci ich môžeme robiť pre vlastné použitie, nemali by sme ich voľne rozposielať a už vôbec nie zverejňovať mená ľudí na fotografiách či to, kde žijú.
[Obrázok na strane 4]
Ako sa nestať obeťou nevhodných informácií?
[Obrázok na strane 5]
Čo by sme mali zvážiť, skôr než stisneme tlačidlo odoslať?