Usilujme sa o pokoj

„Usilujme [sa] o to, čo slúži pokoju.“ ​(RIM. 14:19)

1., 2. Prečo sa Jehovovi svedkovia tešia zo vzájomného pokoja?

V TOMTO svete je ťažké nájsť pravý pokoj. Dokonca aj ľudia, ktorí sú členmi jedného národa a hovoria rovnakým jazykom, sú často rozdelení nábožensky, politicky a sociálne. Naproti tomu Jehovov ľud je zjednotený, hoci ho tvoria ľudia „zo všetkých národov a kmeňov a ľudí a jazykov“. (Zjav. 7:9)

² Pokojné podmienky, ktoré medzi nami vo všeobecnosti vládnu, nie sú výsledkom náhody. Je to tak predovšetkým preto, lebo ‚sa tešíme z pokoja s Bohom‘ prostredníctvom viery v jeho Syna, ktorého preliata krv prikrýva naše hriechy. (Rim. 5:1; Ef. 1:7) Okrem toho pravý Boh dáva svojim verným služobníkom svätého ducha a ovocím tohto ducha je aj pokoj. (Gal. 5:22) Ďalší dôvod nášho pokoja i jednoty je ten, že ‚nie sme  časťou sveta‘. (Ján 15:19) V politických záležitostiach sa neprikláňame na žiadnu stranu, ale zostávame neutrálni. Tým, že sme ‚prekovali svoje meče na radlice‘, nezapájame sa do občianskych ani medzinárodných vojen. (Iz. 2:4)

3. Čo umožňuje pokoj, z ktorého sa môžeme tešiť, a o čom budeme uvažovať v tomto článku?

³ Pokoj, z ktorého sa môžeme tešiť, znamená viac ako len neubližovať našim bratom. Hoci zbor Jehovových svedkov, do ktorého patríme, môžu tvoriť jednotlivci z rôznych etnických skupín a kultúr, ‚navzájom sa milujeme‘. (Ján 15:17) Pokoj nám umožňuje ‚robiť dobro všetkým, najmä však tým, čo sú nám príbuzní vo viere‘. (Gal. 6:10) Náš duchovný raj naplnený pokojom je niečo, čo by sme si mali chrániť ako poklad. Preskúmajme preto, ako sa môžeme usilovať o pokoj v zbore.

Keď sa potkýname

4. Ako sa môžeme usilovať o pokoj, keď sme niekoho urazili?

⁴ „Všetci sa... mnohokrát potkýname,“ napísal učeník Jakub. „Ak sa niekto nepotkýna v slove, je dokonalý muž.“ ​(Jak. 3:2) Takže nezhody a nedorozumenia medzi spoluveriacimi určite vzniknú. (Fil. 4:2, 3) Problémy medzi jednotlivcami však možno vyriešiť bez toho, aby sa narušil pokoj zboru. Zamyslime sa napríklad nad radou, ktorú by sme mali uplatniť, keď si myslíme, že sme niekoho možno urazili. (Prečítajte Matúša 5:23, 24.)

5. Ako sa môžeme usilovať o pokoj, ak nám niekto ukrivdil?

⁵ Čo ak nám niekto v malej miere ukrivdil? Mali by sme očakávať, že ten, kto nás urazil, príde za nami a ospravedlní sa? „[Láska] nevypočítava urážky,“ píše sa v 1. Korinťanom 13:5. Keď nás niekto urazil, usilujeme sa o pokoj tým, že ‚nevypočítavame urážky‘, to znamená, že odpúšťame a zabúdame. (Prečítajte Kolosanom 3:13.) Keď takýmto spôsobom riešime malé priestupky v každodennom živote, prispieva to k pokojným vzťahom so spoluveriacimi a prináša nám to pokoj mysle. Jedno múdre príslovie hovorí: ‚Je pekné prejsť ponad priestupok.‘ (Prísl. 19:11)

6. Čo by sme mali robiť, ak je pre nás príliš ťažké prehliadnuť nejakú urážku?

⁶ Čo ak zistíme, že určitú urážku je pre nás príliš ťažké prehliadnuť? Určite by nebolo múdre, keby sme o tom hovorili každému, u koho by sme našli počujúce uši. Také reči iba narúšajú pokoj zboru. Čo môžeme urobiť, aby sme tú vec vyriešili pokojne? V Matúšovi 18:15 čítame: „Ak zhreší tvoj brat, choď a otvorene mu poukáž na jeho chybu medzi vami samými. Ak ťa poslúchne, získal si svojho brata.“ Hoci Matúš 18:15–17 sa vzťahuje na vážne hriechy, v duchu zásady uvedenej v 15. verši by sme mali osobne prísť za tým, kto nás urazil, a láskavo sa snažiť obnoviť s ním pokojný vzťah. *

7. Prečo musíme rýchlo urovnávať nezhody?

⁷ Apoštol Pavol napísal: „Hnevajte sa, a predsa nehrešte; nech slnko nezapadne nad vašou podráždenou náladou, ani nedávajte miesto Diablovi.“ ​(Ef. 4:26, 27) „Usiluj sa rýchlo zmieriť s tým, kto ťa žaluje pred zákonom,“ povedal Ježiš. (Mat. 5:25) Usilovať sa o pokoj teda znamená rýchlo urovnávať nezhody. Prečo? Lebo ak to neurobíme, môžu prerásť do väčších problémov, tak ako rana môže začať hnisať, ak ju neošetríme. Nedovoľme, aby nám pýcha, závisť alebo pripisovanie prílišnej dôležitosti hmotným veciam zabránili riešiť nezhody hneď, ako vzniknú. (Jak. 4:1–6)

 Keď sa problém týka viacerých

8., 9. a) Aké rozdielne názory existovali v prvom storočí v rímskom zbore? b) Akú radu dal Pavol rímskym kresťanom v ich spore?

⁸ Niekedy sa nezhody v zbore netýkajú len dvoch ľudí, ale viacerých. To sa stalo kresťanom žijúcim v Ríme, ktorým apoštol Pavol napísal inšpirovaný list. Medzi židovskými a nežidovskými kresťanmi vznikol spor. Určití jednotlivci v zbore sa zjavne pozerali zhora na tých, ktorí mali slabé alebo príliš prísne svedomie. Títo jednotlivci nevhodne súdili iných vo veciach, ktoré boli čisto osobné. Akú radu dal Pavol tomuto zboru? (Rim. 14:1–6)

⁹ Pavol dal radu jednotlivcom na oboch stranách sporu. Tým, ktorí pochopili, že už nie sú pod mojžišovským Zákonom, povedal, aby sa nepozerali zhora na svojich bratov. (Rim. 14:2, 10) Taký postoj mohol potknúť veriacich, ktorým bolo ešte stále odporné jesť to, čo Zákon nedovoľoval. „Prestaň len pre pokrm búrať Božie dielo,“ nabádal Pavol. „Je dobre nejesť mäso alebo nepiť víno alebo nerobiť nič, o čo sa potkýna tvoj brat.“ ​(Rim. 14:14, 15, 20, 21) Na druhej strane kresťanom s prísnejším svedomím dal radu, aby nesúdili tých, ktorí mali veľkorysejší postoj, a nepozerali sa na nich ako na neverných. (Rim. 14:13) ‚Každému tam medzi nimi povedal, aby si o sebe nemyslel viac ako treba.‘ (Rim. 12:3) Keď dal Pavol radu obom stranám sporu, napísal: „Preto sa usilujme o to, čo slúži pokoju, a o to, čo je na vzájomné budovanie.“ ​(Rim. 14:19)

10. Čo je dnes potrebné urobiť, ak chceme urovnať nezhody, tak ako to bolo v prípade rímskych kresťanov?

¹⁰ Môžeme si byť istí, že zbor v Ríme dobre reagoval na Pavlovu radu a urobil potrebné zmeny. Keď dnes vzniknú nezhody medzi spolukresťanmi, nemali by sme aj my láskavo urovnávať spory tým, že pokorne hľadáme rady v Biblii a uplatňujeme ich? Tak ako to bolo v prípade rímskych kresťanov, aj dnes možno potrebujú obe strany  sporu urobiť zmeny, aby ‚zachovávali medzi sebou pokoj‘. (Mar. 9:50)

Keď starší pomáhajú druhým

11. Na čo by si mal starší dávať pozor, ak sa s ním chce kresťan rozprávať o svojom spore so spoluveriacim?

¹¹ Čo ak sa chce kresťan rozprávať so starším o nejakom probléme, ktorý má s príbuzným alebo so spoluveriacim? V Prísloviach 21:13 čítame: „Kto si zapcháva ucho pred žalostným krikom poníženého, bude aj sám volať a nedostane odpoveď.“ Starší by si určite nemal ‚zapchávať ucho‘. No iné príslovie vystríha: „Kto prvý rieši svoj spor, zdá sa spravodlivý, kým nepríde jeho blížny a nepreverí ho.“ ​(Prísl. 18:17, Slovenský ekumenický preklad) Starší by mal láskavo počúvať, ale musí si dávať pozor, aby sa nepostavil na stranu toho, kto za ním prišiel prvý. Keď si ho vypočuje, pravdepodobne sa ho opýta, či už hovoril s tým, kto ho urazil. Potom si môžu spolu prejsť biblické kroky, ktoré môže urobiť, aby obnovil pokoj.

12. Uveď príklady, z ktorých vidno, aké nebezpečné je konať unáhlene po vypočutí sťažnosti.

¹² Tri biblické príklady zdôrazňujú, aké nebezpečné je konať unáhlene po vypočutí si iba jednej strany. Putifár uveril príbehu svojej manželky, že sa ju Jozef pokúsil znásilniť, a v hneve ho neoprávnene uvrhol do väzenia. (1. Mojž. 39:19, 20) Kráľ Dávid uveril Cibovi, ktorý povedal, že jeho pán Mefibóšet podporuje Dávidových nepriateľov. „Hľa, všetko, čo patrí Mefibóšetovi, je tvoje,“ unáhlene povedal Dávid. (2. Sam. 16:4; 19:25–27) Kráľovi Artaxerxovi povedali, že Židia obnovujú jeruzalemské múry, lebo sa chcú vzbúriť proti Perzskej ríši. Kráľ uveril tejto falošnej správe a prikázal zastaviť všetky stavebné práce v Jeruzaleme. A tak Židia prestali pracovať na Božom chráme. (Ezdr. 4:11–13, 23, 24) Kresťanskí starší sa múdro riadia Pavlovou radou Timotejovi, aby sa vyhýbali predčasným rozhodnutiam. (Prečítajte 1. Timotejovi 5:21.)

13., 14. a) Prečo môžeme povedať, že naše poznanie je obmedzené, pokiaľ ide o spory iných? b) Čo pomáha starším správne rozhodovať vo veciach týkajúcich sa spoluveriacich?

¹³ Aj keď sa zdá, že na oboch stranách už bolo všetko povedané, je dôležité uvedomiť si, že „ak si niekto myslí, že získal poznanie o niečom, ešte to nepozná tak, ako by to mal poznať“. (1. Kor. 8:2) Skutočne poznáme všetky detaily, ktoré viedli k tomu sporu? Vieme všetko o osobách, ktorých sa spor týka? Keď sú starší v roli sudcov, je životne dôležité, aby sa nedali oklamať falošnosťou, obratnými taktikami či klebetami! Ježiš Kristus, Sudca ustanovený Bohom, súdi spravodlivo. ‚Nesúdi iba podľa zdania svojich očí ani nekarhá iba podľa toho, čo počujú jeho uši.‘ (Iz. 11:3, 4) Ježiša vedie Jehovov duch. Podobne kresťanskí starší majú úžitok z toho, že sa nechávajú viesť Božím svätým duchom.

¹⁴ Predtým ako starší rozhodnú vo veci, ktorá sa týka spoluveriacich, musia sa modliť k Jehovovi o pomoc jeho ducha a spoliehať sa na jeho vedenie tým, že hľadajú rady v Božom Slove a v publikáciách od triedy verného a rozvážneho otroka. (Mat. 24:45)

Dosiahnuť pokoj za každú cenu?

15. Kedy by sme mali oznámiť vážny hriech, o ktorom sme sa dozvedeli?

¹⁵ Ako kresťania sme nabádaní usilovať sa o pokoj. No v Biblii sa tiež píše: „Múdrosť zhora je predovšetkým cudná, potom pokojná.“ ​(Jak. 3:17) Byť cudný je dôležitejšie ako byť pokojný. Byť cudný znamená dodržiavať Božie čisté morálne zásady a vyhovovať Božím spravodlivým požiadavkám. Ak sa kres ťan dozvie, že jeho spoluveriaci vážne zhrešil, mal by ho povzbudiť, aby vyznal svoj hriech starším. (1. Kor. 6:9, 10; Jak. 5:14–16) Ak to hriešnik neurobí, kresťan, ktorý sa dozvedel o jeho hriechu, by to mal oznámiť. V opačnom prípade, ak sa bude za každú cenu snažiť udržať si pokojný vzťah s hriešnikom, bude sa podieľať na jeho nesprávnom konaní. (3. Mojž. 5:1; prečítajte Príslovia 29:24.)

16. Čo sa môžeme naučiť z Jehuovho stretnutia s kráľom Jehorámom?

¹⁶ Jedna správa o Jehuovi ukazuje, že Božia spravodlivosť je nadradená pokojamilovnosti. Boh poslal Jehua, aby vykonal jeho rozsudok nad domom kráľa Achaba. Zlý kráľ Jehorám, syn Achaba a Jezábel, prišiel vo svojom dvojkolesovom voze k Jehuovi a povedal: „Je pokoj, Jehu?“ Ako mu Jehu odpovedal? „Aký by mohol byť pokoj, kým sú tu smilstvá tvojej matky Jezábel a jej mnohé čarodejníctva?“ ​(2. Kráľ. 9:22) Vtom Jehu vytiahol luk a prestrelil Jehorámovi srdce. Podobne ako Jehu, ani starší nesmú v snahe zachovať pokoj robiť kompromisy, pokiaľ ide o úmyselných, nekajúcnych hriešnikov, ktorí zotrvávajú vo svojich hriechoch. Takýchto nekajúcnych hriešnikov vylúčia, vďaka čomu sa zbor môže ďalej tešiť z pokojného vzťahu k Bohu. (1. Kor. 5:1, 2, 11–13)

17. Akú úlohu majú všetci kresťania v zachovávaní pokoja?

¹⁷ Väčšina nezhôd medzi bratmi sa netýka vážnych previnení, ktoré by si vyžadovali právne kroky. Aké dobré je preto prikrývať chyby druhých láskou. „Kto prikrýva priestupok, hľadá lásku, a ten, kto stále hovorí o veci, rozdeľuje dobrých známych,“ píše sa v Božom Slove. (Prísl. 17:9) Ak budeme konať v súlade s týmito slovami, každému z nás to pomôže zachovávať pokoj v zbore a udržiavať si dobrý vzťah k Jehovovi. (Mat. 6:14, 15)

Úsilie o pokoj prináša požehnania

18., 19. Aký úžitok plynie z toho, že sa usilujeme o pokoj?

¹⁸ Naše úsilie „o to, čo slúži pokoju“, nám prináša bohaté požehnania. Keď napodobňujeme Jehovov spôsob konania, tešíme sa z blízkeho osobného vzťahu k nemu a prispievame k pokoju a jednote nášho duchovného raja. Usilovať sa o pokoj v rámci zboru nám tiež pomáha nachádzať spôsoby, ako hľadať pokoj s tými, ktorým zvestujeme ‚dobré posolstvo pokoja‘. (Ef. 6:15) Sme lepšie pripravení ‚byť ku všetkým jemní a ovládať sa za zlých okolností‘. (2. Tim. 2:24)

¹⁹ Pamätajme tiež na to, že „nastane vzkriesenie spravodlivých i nespravodlivých“. (Sk. 24:15) Keď sa táto nádej na zemi stane skutočnosťou, k životu budú privedené milióny ľudí, ktorí budú pochádzať z rôzneho prostredia, budú mať rôzne povahy i osobnosť a ktorí navyše žili v rôznom období ľudských dejín „od založenia sveta“! (Luk. 11:50, 51) Vyučovať vzkriesených cestám pokoja bude naozaj veľká výsada. Akou nesmiernou pomocou nám v tom čase bude, že už dnes sa školíme v tom, ako pôsobiť pokoj!

[Poznámka pod čiarou]

Čo si sa naučil?

• Ako sa môžeme usilovať o pokoj, keď sme niekoho urazili?

• Čo by sme mali robiť, aby sme zachovali pokoj, ak nám niekto ukrivdil?

• Prečo nie je múdre postaviť sa v spore na niečiu stranu?

• Vysvetli, prečo by sme sa nemali snažiť o pokoj za každú cenu.

[Študijné otázky]

[Obrázky na strane 29]

Jehova miluje tých, ktorí druhým ochotne odpúšťajú