Bežme preteky s vytrvalosťou

„S vytrvalosťou bežme preteky, ktoré sú nám predložené.“ ​(HEBR. 12:1)

1., 2. K čomu apoštol Pavol prirovnal kresťanský život?

KAŽDÝ rok sa na mnohých miestach beží maratón. Tí najlepší bežci nastúpia na preteky s jediným cieľom — vyhrať. Väčšina však nemá takýto vysoký cieľ. Sú na seba hrdí, ak sa im podarí už len dobehnúť do cieľa.

² V Biblii je kresťanský život prirovnaný k pretekom. Apoštol Pavol o tom písal vo svojom prvom liste spolukresťanom žijúcim v starovekom Korinte. Uviedol: „Neviete, že bežci na pretekoch bežia všetci, ale iba jeden dostane cenu? Bežte tak, aby ste ju dosiahli.“ ​(1. Kor. 9:24)

3. Čo tým Pavol myslel, keď povedal, že iba jeden získa cenu?

³ Povedal Pavol, že iba jeden kresťan získa cenu života a ostatní budú bežať márne? Určite nie! Bežci tvrdo trénovali a v pretekoch bežali zo všetkých síl, aby zvíťazili. Pavol chcel, aby aj spolukresťania robili všetko pre to, aby získali večný život. Tak mohli dúfať, že získajú cenu života. Áno, v kresťanských pretekoch získajú túto cenu všetci, ktorí dobehnú do cieľa.

4. Na čo musíme pamätať, pokiaľ ide o preteky, ktoré sú nám predložené?

⁴ Pavlove slová dnes povzbudzujú všetkých, ktorí nastúpili na preteky o život, no zároveň ich nútia vážne sa zamyslieť. Prečo? Lebo cena — či už život v nebesiach, alebo na rajskej zemi — sa nedá s ničím porovnať. Beh je však dlhý a náročný a na trati je mnoho prekážok, rozptyľujúcich činiteľov a nebezpečenstiev. (Mat. 7:13, 14) Žiaľ, niektorí spomalili, prestali bežať alebo dokonca spadli. Aké nástrahy a nebezpečenstvá číhajú v pretekoch o život? Ako sa im môžeš vyhnúť? Čo môžeš robiť, aby si dokončil svoj beh, a tak zvíťazil v pretekoch?

K víťazstvu je potrebná vytrvalosť

5. Na čo Pavol upriamil pozornosť, keď v Hebrejom 12:1 hovoril o pretekoch?

⁵ Pavol v liste hebrejským kresťanom v Jeruzaleme a Judei opäť použil prirovnanie z oblasti atletických hier či pretekov. (Prečítajte Hebrejom 12:1.) Upriamil pozornosť nielen na dôvod, prečo sa zúčastniť pretekov, ale aj na to, čo je nutné urobiť pre víťazstvo. Skôr než preskúmame Pavlovu inšpirovanú radu hebrejským kresťanom, aby sme videli, aké poučenie si z nej môžeme zobrať, pouvažujme, čo viedlo Pavla k napísaniu tohto listu a k čomu sa snažil povzbudiť svojich čitateľov.

6. V akom zmysle vyvíjali náboženskí vodcovia tlak na kresťanov?

⁶ Kresťania v prvom storočí, najmä tí, ktorí bývali v Jeruzaleme a Judei, zažívali mnoho skúšok a ťažkostí. Židovskí náboženskí vodcovia, ktorí mali stále veľký vplyv na ľudí, vyvíjali na kresťanov veľký tlak. Pred rokmi sa týmto vodcom podarilo dosiahnuť, aby bol Ježiš Kristus odsúdený ako burič a popravený ako zločinec. A boli rozhodnutí ďalej klásť odpor. V knihe Skutky nachádzame jednu správu za druhou o hrozbách a útokoch, s ktorými sa kresťania stretávali takmer ihneď po zázračných udalostiach na Letnice 33 n. l. Život verných kresťanov to  určite robilo ťažkým. (Sk. 4:1–3; 5:17, 18; 6:8–12; 7:59; 8:1, 3)

7. V akých kritických časoch žili kresťania, ktorým Pavol písal?

⁷ Títo kresťania navyše žili v období tesne pred koncom židovského systému vecí. Ježiš im hovoril o zničení, ktoré malo prísť na neverný židovský národ. Svojim nasledovníkom tiež povedal, aké udalosti sa budú odohrávať tesne pred koncom, a dal im konkrétne pokyny, čo majú robiť, aby prežili. (Prečítajte Lukáša 21:20–22.) Čo mali teda robiť? Ježiš ich vystríhal: „Dávajte si však pozor na seba, aby vaše srdce nebolo nikdy preťažené prejedaním a prílišným pitím a úzkostlivými životnými starosťami, a náhle, v jednom okamihu, by na vás prišiel ten deň.“ ​(Luk. 21:34)

8. Čo mohlo byť príčinou toho, že niektorí kresťania spomalili alebo prestali bežať?

⁸ V čase, keď Pavol písal list Hebrejom, uplynulo takmer 30 rokov odvtedy, čo dal Ježiš túto výstrahu. Ako sa za ten čas týmto kresťanom darilo? Niektorí podľahli tlakom alebo ich pozornosť rozptyľovali bežné starosti života a nerobili duchovný pokrok, čo by ich posilňovalo. (Hebr. 5:11–14) Iní si očividne mysleli, že život by bol oveľa jednoduchší, keby konali ako väčšina Židov, medzi ktorými žili. Koniec koncov, títo Židia neopustili Boha úplne; do určitej miery stále poslúchali jeho Zákon. Ďalší kresťania sa dali presvedčiť alebo zastrašiť tými jednotlivcami v zbore, ktorí trvali na tom, aby sa dodržiaval mojžišovský Zákon a tradície. Akými myšlienkami by mohol Pavol pomôcť svojim kresťanským bratom, aby zostali duchovne bdelí a vytrvávali v pretekoch?

9., 10. a) Aké nabádanie dal Pavol na konci 10. kapitoly Hebrejom? b) Prečo Pavol písal o skutkoch viery svedkov z dávnej minulosti?

⁹ Je zaujímavé sledovať, ako sa Pavol pod božskou inšpiráciou snažil posilňovať hebrejských kresťanov. V 10. kapitole svojho listu zdôraznil, že Zákon bol len „tieňom budúcich dobrých vecí“, a jasne poukázal na hodnotu Kristovej výkupnej obete. Na konci kapitoly svojich čitateľov nabádal: „Potrebujete vytrvalosť, aby ste prijali splnenie toho sľubu, keď vykonáte Božiu vôľu. Lebo ešte ‚veľmi malú chvíľu‘ a ‚ten, čo prichádza, príde a nebude meškať‘.“ ​(Hebr. 10:1, 36, 37)

¹⁰ V jedenástej kapitole Hebrejom Pavol majstrovsky vysvetľuje, čo je pravá viera v Boha. A znázorňuje to na príkladoch mužov a žien viery z dávnych dôb. Bolo to len zbytočné odbočenie od témy? Vôbec nie. Tento apoštol si uvedomoval, že jeho spoluctitelia potrebujú pochopiť, že viera si vyžaduje odvážne skutky a vytrvalosť. Vynikajúci príklad verných Jehovových služobníkov z minulosti mal posilniť Hebrejov, aby vytrvávali v skúškach a ťažkostiach. A tak po vymenovaní skutkov viery týchto verných z minulosti mohol Pavol povedať: „Keďže nás obklopuje taký veľký oblak svedkov, odložme tiež všetku príťaž a hriech, do ktorého sa ľahko zapletáme. S vytrvalosťou bežme preteky, ktoré sú nám predložené.“ ​(Hebr. 12:1)

„Oblak svedkov“

11. Ako nás to môže ovplyvniť, keď budeme uvažovať o ‚veľkom oblaku svedkov‘?

¹¹ „Veľký oblak svedkov“ neboli iba akísi diváci či okolostojaci, ktorí sa len pozerali na preteky alebo na to, ako zvíťazí ich obľúbený športovec či tím. Naopak, boli účastníkmi. A svoje preteky dokončili úspešne, lebo dobehli do cieľa. Hoci už nežijú, môžeme ich považovať za skúsených bežcov, ktorí sú povzbudením pre nových účastníkov. Predstav si, ako by sa bežec cítil, keby vedel, že medzi tými, ktorí sa naňho pozerajú, sú  tí najlepší bežci. Nepodnietilo by ho to, aby bežal čo najlepšie alebo dokonca prekonal sám seba? Svedkovia z dávnych dôb by mohli potvrdiť, že obrazné preteky, nech sú akokoľvek vysiľujúce, je možné vyhrať. Teda keď hebrejskí kresťania v prvom storočí pamätali na príklad tohto ‚oblaku svedkov‘, mohli nadobudnúť odvahu a ‚bežať preteky s vytrvalosťou‘. A to isté môžeme aj my dnes.

12. Čo sa môžeme naučiť z príkladov, o ktorých Pavol písal?

¹² Mnohí z verných, o ktorých sa Pavol zmienil, boli v podobnej situácii ako my. Napríklad Noach žil pred potopou, keď sa blížil koniec vtedajšieho sveta. My žijeme blízko konca súčasného systému vecí. Abraháma a Sáru Jehova požiadal, aby opustili svoju domovinu. Sľúbil im, že z nich urobí národ, ktorý mu bude slúžiť, a oni čakali na splnenie tohto sľubu. My sme nabádaní zaprieť samých seba a získať Jehovovo schválenie a sľúbené požehnania. Mojžiš putoval po nebezpečnej pustatine s cieľom vojsť do Zasľúbenej krajiny. My kráčame týmto umierajúcim systémom vecí s cieľom vojsť do sľúbeného nového sveta. Skutočne stojí za to zamyslieť sa, čím všetkým prešli títo ľudia, zamyslieť sa nad ich úspechmi a pádmi, nad ich silnými stránkami i slabosťami. (Rim. 15:4; 1. Kor. 10:11)

Čo im pomohlo úspešne dobehnúť do cieľa?

13. Akú náročnú úlohu mal Noach a čo mu pomohlo splniť ju?

¹³ Vďaka čomu títo Jehovovi služobníci vytrvali a boli v pretekoch úspešní? Všimnime si, čo napísal Pavol o Noachovi. (Prečítajte Hebrejom 11:7.) V čase, keď žil Noach, „ešte nebolo možné vidieť“ ‚potopu vôd na zemi, ktorá by skazila každé telo‘. (1. Mojž. 6:17) Bolo to niečo, čo sa predtým nikdy nestalo a čo sa vôbec nedalo predpokladať. Ale Noach to nebral ako niečo nepravdepodobné či dokonca nemožné. Prečo? Lebo veril, že čokoľvek Jehova povedal, to aj urobí. Nemal pocit, že to, čo sa od neho žiada, je príliš ťažké. Naopak, „urobil to práve tak“. (1. Mojž. 6:22) Keď sa zamyslíme nad všetkým, čo mal Noach urobiť — postaviť koráb, zhromaždiť do korábu zvieratá a zásoby potravy pre ľudí i zvieratá, zvestovať varovné posolstvo a udržiavať svoju rodinu duchovne silnú —, nebolo ľahké urobiť to „práve tak“. Ale jeho viera a vytrvalosť zachránila jemu i jeho rodine život a priniesla im požehnania.

14. V akých situáciách prejavili Abrahám a Sára vieru a v čom nám dali príklad?

¹⁴ Pavol zaradil do ‚oblaku svedkov, ktorý nás obklopuje‘, aj Abraháma a Sáru. Vzdali sa bežného spôsobu života v Ure a ich budúcnosť sa zdala neistá. Dali nám príklad neochvejnej viery a poslušnosti v ťažkých časoch. Vzhľadom na všetky obete, ktoré bol Abrahám ochotný priniesť pre pravé uctievanie, bol vhodne nazvaný „otcom všetkých, ktorí majú vieru“. (Rim. 4:11) Pavol spomenul iba niektoré z Abrahámových skutkov viery, keďže čitatelia boli dobre oboznámení s detailmi jeho života. A predsa Pavol vyvodil mocné poučenie: „Tí všetci [vrátane Abraháma a jeho rodiny] zomreli vo viere, hoci nedostali splnenie tých sľubov, ale videli ich zďaleka a uvítali ich a verejne oznamovali, že sú cudzincami a dočasnými usadlíkmi v krajine.“ ​(Hebr. 11:13) Môžeme povedať, že ich viera v Boha a osobný vzťah k nemu im pomáhali bežať s vytrvalosťou.

15. Čo podnietilo Mojžiša zvoliť si spôsob života zameraný na službu Bohu?

¹⁵ Ďalší príkladný služobník Jehovu z ‚oblaku svedkov‘ je Mojžiš. Zanechal život,  ktorý mu mohol priniesť blahobyt a významné postavenie, a „radšej si zvolil zlé zaobchádzanie spolu s Božím ľudom“. Čo ho k tomu podnietilo? Pavol napísal: „Hľadel v ústrety vyplateniu odmeny... Zostal pevný, akoby videl Toho, ktorý je neviditeľný.“ ​(Prečítajte Hebrejom 11:24–27.) Nedal sa odviesť ‚dočasným pôžitkom z hriechu‘. Boh a jeho sľuby boli preňho také skutočné, že prejavoval výnimočnú odvahu a vytrvalosť. Vyvíjal veľké úsilie, aby vyviedol Izraelitov z Egypta a priviedol ich do Zasľúbenej krajiny.

16. Prečo Mojžiš nezatrpkol, keď mu nebolo dovolené vojsť do Zasľúbenej krajiny?

¹⁶ Tak ako Abrahám, ani Mojžiš nezažil splnenie Božích sľubov počas svojho života. Keď Izraeliti stáli na prahu Zasľúbenej krajiny, Jehova Mojžišovi povedal: „Z diaľky uvidíš tú krajinu, ale nepôjdeš tam, do krajiny, ktorú dávam synom Izraela.“ Stalo sa to preto, lebo pred nejakým časom Mojžiša a Árona podráždila spurnosť ľudu, a tak „si voči [Bohu] počínali nedbalo uprostred synov Izraela pri meribských vodách“. (5. Mojž. 32:51, 52) Bol z toho Mojžiš skľúčený alebo zatrpkol? Nie. Nad celým ľudom vyslovil požehnanie a na záver povedal: „Si šťastný, Izrael! Kto je ako ty, ľud tešiaci sa zo záchrany v Jehovovi, v štíte tvojej pomoci a v Tom, ktorý je tvojím vznešeným mečom?“ ​(5. Mojž. 33:29)

Poučenie pre nás

17., 18. a) V čom je nám „oblak svedkov“ poučením v pretekoch o život? b) Čo budeme rozoberať v nasledujúcom článku?

¹⁷ Z úvahy o živote niektorých, ktorí patrili k ‚oblaku svedkov, ktorý nás obklopuje‘, sme jasne videli, že ak chceme dobehnúť do cieľa, musíme mať bezvýhradnú vieru  v Boha a jeho sľuby. (Hebr. 11:6) Viera musí byť stredobodom nášho života, nie akousi okrajovou vecou. Jehovovi služobníci na rozdiel od ľudí bez viery dokážu vidieť za to, čo je možné vidieť dnes. Vidíme „Toho, ktorý je neviditeľný“, a tak bežíme preteky s vytrvalosťou. (2. Kor. 5:7)

¹⁸ Kresťanský beh nie je ľahký. Napriek tomu môžeme úspešne dobehnúť do cieľa. V nasledujúcom článku sa dozvieme, čo ďalšie nám v tom pomôže.

Vieš vysvetliť?

• Prečo Pavol tak obšírne písal o verných svedkoch z dávnych dôb?

• Ako nás môže úvaha o ‚oblaku svedkov, ktorý nás obklopuje‘, povzbudiť, aby sme bežali s vytrvalosťou?

• Čo si sa naučil z príkladu takých verných svedkov, ako boli Noach, Abrahám, Sára a Mojžiš?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 19]

Abrahám a Sára boli ochotní vzdať sa pohodlného života v meste Ur