Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Pomáhajme druhým, aby sa usilovali o výsady v zbore

Pomáhajme druhým, aby sa usilovali o výsady v zbore

Pomáhajme druhým, aby sa usilovali o výsady v zbore

„Každý, kto je dokonale vyučený, bude ako jeho učiteľ.“ ​(LUK. 6:40)

1. Ako Ježiš počas svojej pozemskej služby položil základy pozoruhodného zboru?

APOŠTOL Ján uzavrel svoje evanjelium slovami: „Je ešte mnoho iných vecí, ktoré robil Ježiš, ktoré keby sa mali niekedy dopodrobna napísať, myslím si, že by sám svet nemohol obsiahnuť napísané zvitky.“ ​(Ján 21:25) Čo patrilo k veciam, ktoré Ježiš počas svojej krátkej, no dynamickej služby urobil? Našiel, vyškolil a zorganizoval mužov, ktorí mali po skončení jeho pobytu na zemi pokračovať v jeho práci. Keď sa v roku 33 n. l. vrátil do neba, na zemi už boli položené základy pozoruhodného zboru, ktorý čoskoro mal tisíce členov. (Sk. 2:41, 42; 4:4; 6:7)

2., 3. a) Prečo sú naliehavo potrební pokrstení muži, ktorí by sa usilovali o duchovné výsady? b) Čím sa budeme zaoberať v tomto článku?

Dnes hlása Kráľovstvo vyše sedem miliónov aktívnych zvestovateľov z viac než 100 000 zborov na celom svete a stále sú potrební muži, ktorí by v duchovných záležitostiach poskytovali vedenie. Napríklad sú veľmi potrební kresťanskí starší. Tí, ktorí sa usilujú dosiahnuť túto služobnú výsadu, si zaslúžia pochvalu, lebo ‚si želajú znamenitú prácu‘. (1. Tim. 3:1)

Muži však nie sú automaticky spôsobilí mať výsady v zbore. Na túto prácu muža nepripraví samotné svetské vzdelanie ani životné skúsenosti. Ak má dobre slúžiť v takomto postavení, musí byť spôsobilý duchovne. Dôležitejšie ako schopnosti a zručnosti sú duchovné vlastnosti. Ako sa dá pomôcť mužom v zbore, aby získali spôsobilosť na zodpovedné úlohy? „Každý, kto je dokonale vyučený, bude ako jeho učiteľ,“ povedal Ježiš. (Luk. 6:40) V tomto článku si rozoberieme niekoľko spôsobov, ktorými majstrovský Učiteľ, Ježiš Kristus, pomáhal svojim učeníkom, aby boli spôsobilí prijať väčšiu zodpovednosť, a pozrieme sa, aké poučenie z toho môžeme načerpať.

„Nazval som vás priateľmi“

4. Ako sa Ježiš prejavil ako skutočný priateľ svojich učeníkov?

Ježiš sa k svojim učeníkom správal ako k priateľom, nie ako k podriadeným. Trávil s nimi čas, zveroval sa im a ‚oznámil im všetko, čo počul od svojho Otca‘. (Prečítajte Jána 15:15.) Predstav si, akí museli byť nadšení, keď im Ježiš odpovedal na otázku: „Čo bude znamením tvojej prítomnosti a záveru systému vecí?“ ​(Mat. 24:3, 4) Zdôveroval sa im aj so svojimi najvnútornejšími myšlienkami a pocitmi. Napríklad v tú noc, keď bol zradený, vzal Petra, Jakuba a Jána do Getsemanskej záhrady, kde sa vrúcne modlil, lebo bol veľmi znepokojený. Títo traja apoštoli možno nepočuli, o čo sa Ježiš modlil, ale určite vnímali, aká tiesnivá je preňho táto situácia. (Mar. 14:33–38) Pouvažuj tiež o tom, ako na týchto troch učeníkov muselo zapôsobiť premenenie, ktorého boli svedkami nejaký čas predtým. (Mar. 9:2–8; 2. Petra 1:16–18) Dôverné priateľstvo, ktoré vzniklo medzi Ježišom a jeho učeníkmi, bolo pre učeníkov oporou, keď si neskôr plnili svoje závažné poverenie.

5. Napríklad čo môžu kresťanskí starší robiť, aby boli pre druhých prístupní?

Kresťanskí starší dnes napodobňujú Ježiša, keď sa priatelia s druhými a pomáhajú im. Prehlbujú svoj vzťah so spoluveriacimi a prispievajú k jeho vrúcnosti tak, že im venujú čas a osobne sa o nich zaujímajú. Hoci si uvedomujú, že je dôležité zachovávať dôvernosť, nie sú tajnostkárski. Svojim bratom dôverujú. Rozprávajú sa s nimi o myšlienkach, ktoré sa dozvedeli z Písma. Starší sa rozhodne nepozerajú na služobných pomocníkov, ktorí sú v porovnaní s nimi mladí, ako na menejcenných. Naopak, vidia v nich perspektívnych duchovných mužov, ktorí poskytujú zboru cenné služby.

‚Dal som vám príklad‘

6., 7. Aký príklad dal Ježiš svojim učeníkom a ako na nich tento príklad vplýval?

Aj keď si Ježišovi učeníci cenili duchovné veci, niekedy bolo ich uvažovanie ovplyvnené prostredím, v ktorom vyrastali, a kultúrou. (Mat. 19:9, 10; Luk. 9:46–48; Ján 4:27) Ježiš im však nevytýkal chyby ani sa im nevyhrážal. Ani na nich nemal nerozumné požiadavky a nežiadal od nich nič, čo by sám nerobil. Naopak, učil ich svojím príkladom. (Prečítajte Jána 13:15.)

Aký príklad zanechal Ježiš svojim učeníkom? (1. Petra 2:21) Stále žil jednoduchým životom, aby ho v službe druhým nič nezväzovalo. (Luk. 9:58) Bol skromný a svoje učenie vždy zakladal na Písme. (Ján 5:19; 17:14, 17) Bol prístupný a láskavý. Nech robil čokoľvek, robil to z lásky. (Mat. 19:13–15; Ján 15:12) Ježišov príklad priaznivo vplýval na jeho apoštolov. Napríklad keď stál Jakub tvárou v tvár smrti, nedal sa zastrašiť, ale až do svojej popravy verne slúžil Bohu. (Sk. 12:1, 2) A Ján verne kráčal v Ježišových šľapajach vyše 60 rokov. (Zjav. 1:1, 2, 9)

8. Aký príklad dávajú starší v zbore mladším mužom a druhým ľuďom?

Obetaví, pokorní a láskaví starší dávajú mladším mužom dobrý príklad. (1. Petra 5:2, 3) Navyše starší, ktorí sú príkladní vo viere, vo vyučovaní, v kresťanskom spôsobe života a v službe, cítia uspokojenie vyplývajúce z vedomia, že druhí môžu napodobňovať ich vieru. (Hebr. 13:7)

Ježiš im dal príkazy a vyslal ich

9. Z čoho vieme, že Ježiš vyškolil svojich učeníkov, aby konali evanjelizačné dielo?

Zhruba po dvoch rokoch horlivej služby rozšíril Ježiš svoju zvestovateľskú činnosť tým, že vyslal kázať svojich 12 apoštolov. Najskôr im však dal príkazy. (Mat. 10:5–14) Inokedy, keď chcel zázračne nasýtiť niekoľkotisícový zástup, povedal svojim učeníkom, ako majú zoskupiť ľudí a rozdeliť im potravu. (Luk. 9:12–17) Je zjavné, že Ježiš vyškolil svojich učeníkov tak, že im dával jasné a konkrétne pokyny. Vďaka tomuto spôsobu školenia a mocnému pôsobeniu svätého ducha boli apoštoli neskôr dobre vyzbrojení na to, aby dokázali organizovať rozsiahle zvestovateľské dielo, ktoré sa rozprúdilo od roku 33 n. l.

10., 11. V akých oblastiach možno nových postupne školiť?

10 Dnes sa duchovné školenie muža začína, keď prijme ponuku biblického štúdia. Možno mu musíme pomôcť, aby sa naučil dobre čítať. Pomoc mu poskytujeme aj neskôr, keď už s ním študujeme. Keď sa začne pravidelne zúčastňovať kresťanských zhromaždení, jeho duchovné školenie pokračuje tým, že sa zapája do teokratickej školy kazateľskej služby, stane sa nepokrsteným zvestovateľom a tak ďalej. Po krste môže jeho školenie zahŕňať napríklad to, že pomáha pri údržbe sály Kráľovstva. Časom je možné tomuto bratovi ukázať, čo by mal robiť, aby spĺňal požiadavky na služobného pomocníka.

11 Keď starší poveruje pokrsteného brata nejakou úlohou, ochotne mu vysvetlí s tým súvisiace organizačné postupy a dá mu potrebné pokyny. Školený brat musí chápať, čo sa od neho čaká. Ak sa mu v tom, čo mu bolo zverené, nedarí, láskavý starší nepríde rýchlo k záveru, že sa na danú úlohu nehodí. Láskavo bratovi vysvetlí, čo konkrétne by mal zlepšiť, a spolu si zopakujú, čo je jeho úlohou a ako má postupovať. Starších teší, keď vidia, že muži dobre reagujú na takéto úsilie, a prináša im radosť, že slúžia druhým. (Sk. 20:35)

„Kto počúva radu, je múdry“

12. Vďaka čomu boli Ježišove rady účinné?

12 Ježiš školil svojich učeníkov aj tým, že im dával osobné rady podľa ich potrieb. Napríklad pokarhal Jakuba a Jána za to, že chceli privolať oheň z neba na Samaritánov, ktorí ho neprijali. (Luk. 9:52–55) Keď za Ježišom prišla Jakubova a Jánova matka a prihovorila sa za svojich synov, aby dostali významné postavenie v Kráľovstve, Ježiš sa obrátil priamo na nich a povedal im: „Nie je to mojou vecou posadiť vás po mojej pravici a po mojej ľavici, ale patrí to tým, pre ktorých to pripravil môj Otec.“ ​(Mat. 20:20–23) Ježiš vždy dával rady, ktoré boli jasné, praktické a vychádzali výlučne zo zbožných zásad. Učil svojich učeníkov, aby o týchto zásadách premýšľali. (Mat. 17:24–27) Uvedomoval si tiež obmedzenia svojich nasledovníkov a neočakával od nich dokonalosť. Rady dával z pravej lásky. (Ján 13:1)

13., 14. a) Kto potrebuje rady? b) Uveď, ako by mohol starší poradiť niekomu, kto duchovne nenapreduje.

13 Každý muž, ktorý sa usiluje o zodpovedné úlohy v kresťanskom zbore, potrebuje z času na čas biblickú radu. „Kto počúva radu, je múdry,“ uvádza sa v Prísloviach 12:15. Jeden mladý brat hovorí: „Najťažšie pre mňa bolo vyrovnať sa so svojimi nedostatkami. Vďaka rade jedného staršieho som sa na ne dokázal pozrieť zo správneho uhla.“

14 Ak si starší všimnú, že niektorému mužovi bráni v duchovnom pokroku nevhodné správanie, iniciatívne ho usmernia v duchu miernosti. (Gal. 6:1) Niekedy muž potrebuje radu aj preto, lebo má nejakú nežiaducu osobnostnú črtu. Ak sa napríklad zdá, že brat sa tak trochu šetrí, starší by mu mohol pomôcť, keď poukáže na to, že Ježiš bol horlivým hlásateľom Kráľovstva a poveril svojich nasledovníkov robiť učeníkov. (Mat. 28:19, 20; Luk. 8:1) Ak sa brat javí ctižiadostivý, starší by mu mohol ukázať, že Ježiš varoval svojich učeníkov, aké je nebezpečné usilovať sa o významné postavenie. (Luk. 22:24–27) Čo ak má brat problém odpustiť druhým? Silné poučenie mu odovzdá podobenstvo o otrokovi, ktorý odmietol odpustiť malý dlh, hoci jemu samému bolo odpustené oveľa viac. (Mat. 18:21–35) Keď niekto potrebuje radu, je dobré, keď ju starší dajú čo najskôr. (Prečítajte Príslovia 27:9.)

„Cvič sa“

15. Akú úlohu zohráva rodina v tom, aby muž mohol slúžiť druhým?

15 Starší majú dôležitú úlohu školiť mužov, aby sa usilovali o možnosť viac slúžiť, no v tomto úsilí môžu mužov podporovať aj druhí, napríklad rodina. A keď už je muž starším, je preňho veľkou pomocou, že ho jeho milujúca manželka a nesebecké deti podporujú. Ich ochota súhlasiť s tým, aby venoval niečo zo svojho času v prospech zboru, je veľmi dôležitá, ak si má úspešne plniť svoje úlohy v zbore. Z ich obetavého ducha má muž radosť a túto obetavosť si veľmi vážia i druhí. (Prísl. 15:20; 31:10, 23)

16. a) Na kom spočíva hlavná zodpovednosť, aby sa muž usiloval o výsady v zbore? b) Čo mužovi pomôže usilovať sa o ďalšie výsady služby?

16 Hoci druhí môžu mužovi pomáhať a podporovať ho, hlavná zodpovednosť, aby sa usiloval viac slúžiť, spočíva na ňom. (Prečítajte Galaťanom 6:5.) Samozrejme, na to, aby brat pomáhal druhým a naplno sa nasadzoval v službe, nemusí byť starším ani služobným pomocníkom. Ale keď sa muž usiluje o výsady v zbore, musí pracovať na tom, aby spĺňal požiadavky stanovené v Písme. (1. Tim. 3:1–13; Tít. 1:5–9; 1. Petra 5:1–3) Teda ak si muž praje slúžiť ako služobný pomocník alebo starší, no ešte nebol vymenovaný, mal by sústrediť svoju pozornosť na to, v čom potrebuje robiť duchovné pokroky. K tomu je nevyhnutné pravidelné čítanie Biblie, usilovné osobné štúdium, rozjímanie, vrúcne modlitby a horlivá účasť na kresťanskej službe. Takýmto konaním môže on sám uplatniť Pavlovu radu Timotejovi: „Cvič sa v zbožnej oddanosti ako v svojom cieli.“ ​(1. Tim. 4:7)

17., 18. Čo môže robiť pokrstený brat, keď ho brzdí strach, pocit nedostatočnosti alebo slabá motivácia?

17 Ale čo ak sa muž neusiluje o ďalšie výsady zo strachu alebo z pocitu nedostatočnosti? Spraví dobre, keď sa zamyslí, koľko toho pre nás robí Jehova Boh a Ježiš Kristus. Skutočne, Jehova ‚denne za nás nosí náklad‘. (Žalm 68:19) Teda náš nebeský Otec môže pomôcť bratovi, aby prijal v zbore väčšiu zodpovednosť. Pre brata, ktorý neslúži ako služobný pomocník či starší, bude tiež užitočné, keď vezme do úvahy, že sú veľmi potrební zrelí muži, ktorí by prijali služobné výsady v Božej organizácii. Keď pouvažuje o takýchto myšlienkach, môže ho to podnietiť, aby sa snažil prekonať negatívne pocity. Môže sa modliť o svätého ducha a pamätať pritom na to, že k jeho ovociu patrí pokoj a sebaovládanie, čo sú vlastnosti, ktoré pomáhajú človeku zbaviť sa strachu i pocitu nedostatočnosti. (Luk. 11:13; Gal. 5:22, 23) A taký muž sa môže plne spoľahnúť na to, že Jehova žehná každého, kto chce zo správnej pohnútky slúžiť viac.

18 Brzdí pokrsteného muža to, že má slabú motiváciu? Čo môže pomôcť bratovi, ktorý nemá túžbu slúžiť? Apoštol Pavol napísal: „[Boh] pre svoju záľubu vo vás pôsobí tak chcenie, ako i konanie.“ ​(Fil. 2:13) Jehova roznecuje v človeku túžbu slúžiť a Boží duch ho môže posilniť, aby konal svätú službu. (Fil. 4:13) Okrem toho sa kresťan môže modliť, aby ho Boh podnietil robiť to, čo je správne. (Žalm 25:4, 5)

19. O čom nás uisťujú slová, že Boh vzbudí „sedem pastierov, áno, osem vojvodcov“?

19 Jehova žehná úsilie starších mužov školiť druhých. Jeho požehnanie zažívajú aj tí, ktorí na toto úsilie priaznivo reagujú a usilujú sa o výsady v zbore. Písmo nás uisťuje, že Boh vzbudí spomedzi svojho ľudu „sedem pastierov, áno, osem vojvodcov“, teda toľko schopných mužov, koľko bude potrebných, a tí budú v Jehovovej organizácii slúžiť druhým. (Mich. 5:5) Aké je to požehnanie, že sa školí toľko kresťanských mužov a pokorne sa snažia o výsady služby na Jehovovu chválu!

Ako by si odpovedal?

• Ako Ježiš pomohol svojim učeníkom, aby boli spôsobilí prijať väčšiu zodpovednosť?

• Ako môžu starší napodobňovať Ježiša, keď pomáhajú mužom v zbore usilovať sa o výsady?

• Akú úlohu zohráva rodina v tom, aby muž mohol slúžiť druhým?

• Čo môže robiť muž, keď sa usiluje o výsady?

[Študijné otázky]

[Obrázky na strane 31]

Ako môžeš školiť záujemcu, keď sa snaží robiť pokroky?

[Obrázok na strane 32]

Čím môžu dať muži najavo, že sa usilujú o výsady v zbore?