Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Sme „dočasnými usadlíkmi“ v zlom svete

Sme „dočasnými usadlíkmi“ v zlom svete

Sme „dočasnými usadlíkmi“ v zlom svete

„Verejne oznamovali, že sú cudzincami a dočasnými usadlíkmi v krajine.“ ​(HEBR. 11:13)

1. Aký postoj k svetu majú mať podľa Ježiša jeho nasledovníci?

JEŽIŠ o svojich učeníkoch povedal: „Sú vo svete.“ Ďalej však vysvetlil: „Nie sú časťou sveta, tak ako ja nie som časťou sveta.“ ​(Ján 17:11, 14) Týmito slovami jasne ukázal, aký postoj majú mať jeho praví nasledovníci k ‚tomuto systému vecí‘, ktorého bohom je Satan. (2. Kor. 4:4) Hoci žijú v zlom svete, nemajú byť jeho časťou. V tomto systéme majú žiť ako ‚cudzinci a dočasní usadlíci‘. (1. Petra 2:11)

Žili ako ‚dočasní usadlíci‘

2., 3. Prečo možno povedať, že Enoch a Noach i Abrahám a Sára žili ako ‚cudzinci a dočasní usadlíci‘?

Verní Jehovovi služobníci sa odjakživa odlišovali od bezbožného sveta, v ktorom žili. Pred potopou Enoch a Noach ‚chodili s pravým Bohom‘. (1. Mojž. 5:22–24; 6:9) Obaja odvážne ohlasovali Jehovove rozsudky nad Satanovým zlým svetom. (Prečítajte 2. Petra 2:5; Júdu 14, 15.) Robili to, čo je správne, hoci ostatní ľudia boli zlí. Preto sa o Enochovi píše, že ‚sa páčil Bohu‘, a o Noachovi, že sa „prejavil... medzi svojimi súčasníkmi ako bezchybný“. (Hebr. 11:5; 1. Mojž. 6:9)

Abraháma a Sáru Boh požiadal, aby začali žiť ako kočovníci v cudzej krajine, čo pre nich znamenalo vzdať sa pohodlia, ktoré sa spájalo so životom v Ure Chaldejcov. (1. Mojž. 11:27, 28; 12:1) Apoštol Pavol napísal: „Vierou Abrahám, keď bol povolaný, poslúchol a vyšiel na miesto, ktoré mal dostať do dedičstva. Vyšiel, hoci nevedel, kam ide. Vierou býval ako cudzinec v krajine sľubu ako v cudzej krajine a býval v stanoch s Izákom a Jakobom, so spoludedičmi toho istého sľubu.“ ​(Hebr. 11:8, 9) Pavol o takých verných Jehovových služobníkoch povedal: „Tí všetci zomreli vo viere, hoci nedostali splnenie tých sľubov, ale videli ich zďaleka a uvítali ich a verejne oznamovali, že sú cudzincami a dočasnými usadlíkmi v krajine.“ ​(Hebr. 11:13)

Výstraha pre Izraelitov

4. Akú výstrahu dostali Izraeliti, skôr ako sa stali usadlíkmi vo svojej krajine?

Abrahámovi potomkovia, Izraeliti, sa rozmnožili a časom sa stali organizovaným národom, ktorý mal vlastný zákonník i krajinu. (1. Mojž. 48:4; 5. Mojž. 6:1) Nikdy nemali zabudnúť, že pravým Majiteľom ich krajiny je Jehova. (3. Mojž. 25:23) Boli ako nájomníci, ktorí sú povinní rešpektovať priania Majiteľa. Okrem toho mali pamätať na to, že „človek žije nielen chlebom“, teda nemali pripustiť, aby pre hmotné bohatstvo zabudli na Jehovu. (5. Mojž. 8:1–3) Skôr ako sa v krajine usadili, dostali túto výstrahu: „Stane sa, keď ťa privedie Jehova, tvoj Boh, do krajiny, o ktorej prisahal tvojim predkom, Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi, že ti ju dá, veľké a pekné mestá, ktoré si nestaval, a domy plné všetkých dobrých vecí, a ktoré si nenaplnil, a vytesané cisterny, ktoré si nevytesal, vinice a olivovníky, ktoré si nesadil, a ty sa naješ a nasýtiš, maj sa na pozore, aby si nezabudol na Jehovu.“ ​(5. Mojž. 6:10–12)

5. Prečo Jehova zavrhol Izrael a na ktorý nový národ sa začal pozerať s priazňou?

Táto výstraha bola oprávnená. Skupina Lévitov v Nehemiášových dňoch s hanbou spomínala na to, čo sa stalo, keď Izraeliti vzali do vlastníctva Zasľúbenú krajinu. Keď sa nasťahovali do pekne zariadených domov a mali dostatok jedla a vína, „začali jesť a sýtiť sa a tučnieť“. Vzbúrili sa proti Bohu, dokonca zabíjali prorokov, ktorých za nimi poslal s výstrahou. Jehova ich preto vydal do rúk nepriateľov. (Prečítajte Nehemiáša 9:25–27; Hoz. 13:6–9) Neskôr pod rímskou nadvládou neverní Židia zašli až tak ďaleko, že zabili sľúbeného Mesiáša! Jehova ich zavrhol a s priazňou sa začal pozerať na nový národ, duchovný Izrael. (Mat. 21:43; Sk. 7:51, 52; Gal. 6:16)

„Nie ste časťou sveta“

6., 7. a) Ako by si vysvetlil to, čo Ježiš povedal o postoji svojich nasledovníkov k svetu? b) Prečo sa praví kresťania nemali stať časťou Satanovho systému?

Ako sme už v tomto článku hovorili, Ježiš Kristus, Hlava kresťanského zboru, jasne vyjadril, že jeho nasledovníci budú oddelení od sveta, Satanovho zlého systému. Krátko pred smrťou svojim učeníkom povedal: „Keby ste boli časťou sveta, svet by mal rád to, čo je jeho. Keďže však nie ste časťou sveta, ale ja som si vás vyvolil zo sveta, preto vás svet nenávidí.“ ​(Ján 15:19)

A ako to malo byť neskôr, keď sa kresťanstvo šírilo? Mali kresťania splynúť so svetom tým, že sa prispôsobia jeho praktikám a stanú sa jeho časťou? Nie. Mali sa odlišovať od Satanovho systému, nech už žili kdekoľvek. Asi 30 rokov po Kristovej smrti napísal apoštol Peter kresťanom žijúcim v rôznych častiach rímskeho sveta tieto slová: „Milovaní, nabádam vás ako cudzincov a dočasných usadlíkov, aby ste sa zdržiavali telesných žiadostí, lebo práve tie bojujú proti duši. Udržte si znamenité správanie medzi národmi.“ ​(1. Petra 1:1; 2:11, 12)

8. Ako istý historik opísal vzťah raných kresťanov k svetu?

Historik Kenneth Scott Latourette potvrdil, že raní kresťania sa v rímskom svete správali ako ‚cudzinci a dočasní usadlíci‘. Napísal: „Je známy historický fakt, že v prvých troch storočiach bolo kresťanstvo vytrvalo a často intenzívne prenasledované... Obviňovali ich [kresťanov] z rôznych vecí. Keďže kresťania sa odmietali zapájať do pohanských obradov, nazývali ich ateistami. Nezapájali sa do mnohých oblastí spoločenského života — do pohanských sviatkov, verejných zábav, ktoré boli z pohľadu kresťanov presiaknuté pohanskými náukami, praktikami a nemravnosťou —, a preto sa im posmievali, že nenávidia ľudskú rasu.“

Neužívame svet naplno

9. Čím praví kresťania vyvracajú tvrdenie, že „nenávidia ľudskú rasu“?

Aká je situácia dnes? K ‚terajšiemu zlému systému vecí‘ máme rovnaké stanovisko ako raní kresťania. (Gal. 1:4) Preto nás mnohí nechápu a niektorí až nenávidia. Určite však nie je pravda, že ‚nenávidíme ľudskú rasu‘. Z lásky k ľuďom chodíme z domu do domu a robíme všetko preto, aby sme sa skontaktovali s každým obyvateľom a odovzdali mu „dobré posolstvo o [Božom] kráľovstve“. (Mat. 22:39; 24:14) Konáme tak, lebo sme presvedčení, že Jehovovo Kráľovstvo pod vedením Krista čoskoro odstráni nedokonalé ľudské vlády a nahradí ich spravodlivým novým systémom. (Dan. 2:44; 2. Petra 3:13)

10., 11. a) Ako užívame svet v obmedzenej miere? b) Napríklad v akých oblastiach ostražití kresťania neužívajú svet naplno?

10 Keďže koniec súčasného systému je bezprostredne pred nami, uvedomujeme si, že teraz nie je čas usadiť sa v tomto zanikajúcom svete. Dbáme na slová apoštola Pavla: „Hovorím, bratia, že zostávajúci čas je skrátený. Nech sú odteraz tí... čo kupujú, ako takí, ktorí nevlastnia, a tí, čo užívajú svet, ako takí, ktorí ho neužívajú naplno; lebo scéna tohto sveta sa mení.“ ​(1. Kor. 7:29–31) Ako však dnešní kresťania užívajú svet? Tak, že využívajú modernú techniku a komunikačné prostriedky na to, aby po celej zemi šírili biblické poznanie v stovkách jazykov. Svet užívajú v obmedzenej miere, aby si zarábali na živobytie. Platia za nevyhnutné veci a služby, ktoré svet ponúka. Neužívajú ho však naplno, to znamená, že hmotným veciam a zamestnaniu vyhradzujú správne miesto. (Prečítajte 1. Timotejovi 6:9, 10.)

11 Kresťania, ktorí sú ostražití, neužívajú svet naplno ani v oblasti vyššieho vzdelania. Mnohí ľudia v tomto svete považujú vyššie vzdelanie za odrazový mostík k získaniu prestíže a k finančnému zabezpečeniu. No my kresťania žijeme ako dočasní usadlíci a kladieme si iné ciele. ‚Nemyslíme na vysoké veci.‘ (Rim. 12:16; Jer. 45:5) Keďže nasledujeme Ježiša, dbáme na jeho varovanie: „Majte oči otvorené a vystríhajte sa každého druhu žiadostivosti, lebo aj keď má niekto hojnosť, jeho život nevyplýva z toho, čo má.“ ​(Luk. 12:15) Mladí kresťania sú preto povzbudzovaní, aby sa usilovali o duchovné ciele a rozhodli sa iba pre také vzdelanie, ktoré im umožní postarať sa o ich základné potreby. Pritom by sa mali zameriavať na to, aby boli pripravení slúžiť Jehovovi ‚celým svojím srdcom, dušou, silou a mysľou‘. (Luk. 10:27) Takým konaním sa môžu stať ‚bohatými voči Bohu‘. (Luk. 12:21; prečítajte Matúša 6:19–21.)

Nezaťažujme sa úzkostlivými životnými starosťami

12., 13. Čím sa odlišujeme od ľudí vo svete, keďže dbáme na Ježišove slová z Matúša 6:31–33?

12 Jehovovi služobníci sa odlišujú od ľudí vo svete svojím postojom k hmotným veciam. V tejto súvislosti Ježiš svojim nasledovníkom povedal: „Nikdy nebuďte úzkostliví a nehovorte: ‚Čo máme jesť?‘ alebo ‚Čo máme piť?‘ alebo ‚Čo si oblečieme?‘ Lebo o to všetko sa dychtivo usilujú národy. Veď váš nebeský Otec vie, že to všetko potrebujete. Preto stále hľadajte najprv kráľovstvo a Jeho spravodlivosť, a toto všetko vám bude pridané.“ ​(Mat. 6:31–33) Mnohí naši spoluveriaci z vlastnej skúsenosti poznajú, že nebeský Otec im dáva všetko, čo potrebujú.

13 „Veľkým ziskom je... zbožnosť spojená so spokojnosťou.“ ​(1. Tim. 6:6, Slovenský ekumenický preklad) Taký postoj je úplne odlišný od postoja ľudí vo svete. Napríklad mnohí mladí, keď sa vezmú, očakávajú, že budú mať všetko a hneď — kompletne zariadený dom či byt, pekné auto a najnovšiu elektroniku. No kresťania, ktorí žijú ako dočasní usadlíci, ovládajú svoje túžby a nejdú nad to, čo je rozumné a čo si môžu dovoliť. Je naozaj chvályhodné, že mnohí sa zriekli niektorých vymožeností, aby mohli venovať viac času a energie službe Jehovovi a horlivo zvestovať o Kráľovstve. Ďalší slúžia ako priekopníci, bételiti, cestujúci dozorcovia alebo misionári. Všetci si nesmierne ceníme službu tých, ktorí s nami z celého srdca uctievajú Jehovu!

14. Čo sa môžeme naučiť z Ježišovho podobenstva o rozsievačovi?

14 V podobenstve o rozsievačovi Ježiš povedal, že „úzkostlivé starosti tohto systému vecí a podvodná moc bohatstva“ môžu udusiť Božie slovo v našom srdci a spôsobiť, že sa staneme neplodnými. (Mat. 13:22) Keď žijeme v tomto systéme ako dočasní usadlíci a sme spokojní s tým, čo máme, pomáha nám to nechytiť sa do tejto pasce. Môžeme zachovať svoje oko „prosté“ — zaostrené, hľadiace iba jedným smerom, na Božie Kráľovstvo — a záujmy Kráľovstva môžeme klásť na prvé miesto v živote. (Mat. 6:22)

„Svet sa pomíňa“

15. Ktoré slová apoštola Jána vplývajú na postoj pravých kresťanov k svetu a na ich správanie?

15 Hlavný dôvod, prečo sa my praví kresťania považujeme za „cudzincov a dočasných usadlíkov“, je naše presvedčenie, že dni tohto sveta sú zrátané. (1. Petra 2:11; 2. Petra 3:7) Toto presvedčenie má zásadný vplyv na naše rozhodnutia, túžby a ambície. Apoštol Ján spoluveriacim radil, aby nemilovali svet ani veci vo svete, lebo „svet sa pomíňa, ako aj jeho žiadosť, ale ten, kto koná Božiu vôľu, zostáva naveky“. (1. Jána 2:15–17)

16. Ako môžeme ukázať, že Jehova nás ako svoj ľud oddelil od sveta?

16 Jehova Izraelitom povedal, že ak ho budú poslúchať, stanú sa jeho „zvláštnym majetkom zo všetkých ostatných národov“. (2. Mojž. 19:5) Keď boli verní, odlišovali sa od ostatných národov uctievaním a spôsobom života. Podobne dnes Jehova oddelil pre seba ľud, ktorý sa nápadne odlišuje od Satanovho sveta. V Biblii sme nabádaní, „aby sme odvrhli bezbožnosť a svetské žiadosti a žili uprostred tohto terajšieho systému vecí so zdravou mysľou a spravodlivosťou a zbožnou oddanosťou, kým čakáme na šťastnú nádej a slávne zjavenie veľkého Boha a nášho Záchrancu, Krista Ježiša, ktorý dal sám seba za nás, aby nás vyslobodil z každého druhu nezákonnosti a očistil si ľud, ktorý mu výhradne patrí, horlivý pre znamenité skutky“. (Tít. 2:11–14) Tento ľud tvoria pomazaní kresťania a milióny Ježišových „iných oviec“, ktoré pomazaným pomáhajú a podporujú ich. (Ján 10:16)

17. Prečo nebudú pomazaní ani ich spoločníci nikdy ľutovať, že v tomto zlom svete žili ako dočasní usadlíci?

17 ‚Šťastná nádej‘ pomazaných spočíva v tom, že budú vládnuť s Kristom v nebi. (Zjav. 5:10) A keď sa splní nádej iných oviec na večný život na zemi, už viac nebudú dočasnými usadlíkmi v zlom svete. Budú mať krásne domy a dostatok jedla a pitia. (Žalm 37:10, 11; Iz. 25:6; 65:21, 22) Na rozdiel od Izraelitov nikdy nezabudnú, že to všetko pochádza od Jehovu, ‚Boha celej zeme‘. (Iz. 54:5) Ani pomazaní, ani iné ovce nikdy neoľutujú, že v tomto zlom svete žili ako dočasní usadlíci.

Ako by si odpovedal?

• V akom zmysle žili verní muži starej doby ako dočasní usadlíci?

• Ako sa prejavoval vzťah raných kresťanov k svetu?

• Ako praví kresťania užívajú svet v obmedzenej miere?

• Prečo nikdy neoľutujeme, že sme v tomto zlom svete žili ako dočasní usadlíci?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 18]

Raní kresťania sa vyhýbali násilnej a nemravnej zábave