„Tvoje slovo je pravda.“ ​(JÁN 17:17)

1. Na základe osobnej skúsenosti uveď jednu dôležitú vec, v ktorej sa Jehovovi svedkovia líšia od ostatných náboženských skupín.

SPOMEŇ si na to, keď si sa prvýkrát rozprával o duchovných veciach s Jehovovými svedkami. Čo si z toho rozhovoru pamätáš? Mnohí povedia: ‚Urobilo na mňa dojem to, že svedkovia mi na všetky otázky odpovedali z Biblie.‘ Určite sme boli radi, keď sme zistili, aké je Božie predsavzatie so zemou, čo sa s nami stane, keď zomrieme, a aká je nádej pre našich milovaných zomrelých.

2. Napríklad z akých dôvodov si si začal ceniť Bibliu?

² Ako sme však pokračovali v štúdiu Biblie, uvedomili sme si, že cieľom tejto knihy nie je len dať nám odpoveď na otázky o živote, smrti a budúcnosti. Pochopili sme, že je to tá najpraktickejšia kniha na svete. Rady v nej sú nadčasové a tí, ktorí sa ich dôsledne pridŕžajú, sú v živote úspešní a šťastní. (Prečítajte Žalm 1:1–3.) Praví kresťania nikdy neprijímali Bibliu „ako ľudské slovo, ale ako to, čím je naozaj, ako Božie slovo“. (1. Tes. 2:13) Na základe krátkeho pohľadu do histórie jasne uvidíme rozdiel medzi tými, ktorí si úprimne vážia Božie Slovo, a tými, ktorí si ho nevážia.

VYRIEŠENIE CHÚLOSTIVEJ OTÁZKY

3. Čo ohrozovalo jednotu kresťanského zboru v prvom storočí a aké ďalšie problémy s tým súviseli?

³ V priebehu 13 rokov po pomazaní prvého neobrezaného pohana, Kornélia, naberal na intenzite problém, ktorý ohrozoval jednotu kresťanského zboru. Kresťanskú vieru prijímal čoraz väčší počet pohanov. Preto vznikla otázka: Mali by sa dať títo muži podľa židovského zvyku obrezať, keď chcú byť pokrstení? Pre Žida nebolo ľahké na túto otázku  odpovedať. Židia, ktorí dodržiavali Zákon, by ani nevstúpili do domu pohana, nieto aby s ním udržiavali blízke styky. Židovskí kresťania už boli kruto prenasledovaní za to, že zanechali svoje pôvodné náboženstvo. Keby zašli tak ďaleko, že by medzi seba prijali neobrezaných pohanov, len by to zväčšilo priepasť medzi nábožensky aktívnymi Židmi a kresťanmi a pre kresťanov by to znamenalo ďalšie prenasledovanie. (Gal. 2:11–14)

4. Komu bola predložená otázka obriezky a aké otázky mohli v tejto súvislosti vzniknúť v mysli pozorovateľov?

⁴ V roku 49 n. l. sa apoštoli a starší v Jeruzaleme, ktorí sami boli obrezaní Židia, „zhromaždili, aby o tej záležitosti uvažovali“. (Sk. 15:6) Na tomto stretnutí neprebehla nezáživná teologická rozprava o formalitách, ale živý rozhovor o biblických náukách. Niektorí sa kategoricky vyjadrovali v prospech obriezky, ďalší v jej neprospech. Prevládnu v ten deň osobné názory a predsudky? Odložia starší, ktorí niesli zodpovednosť za zbor, toto rozhodnutie na neskôr, keď bude náboženská atmosféra v Izraeli pre kresťanov príhodnejšia? Prípadne budú obe strany postupne upravovať svoje stanovisko, kým sa nedospeje aspoň k nejakému kompromisu?

5. V akých dôležitých ohľadoch sa stretnutie v Jeruzaleme v roku 49 n. l. líšilo od stretnutí náboženských vodcov, ktoré prebiehali v ďalších storočiach?

⁵ Dnes sú na stretnutiach náboženských vodcov bežné kompromisy a ovplyvňovanie druhých v niečí prospech. Ale na stretnutí v Jeruzaleme sa nedospelo ku kompromisu ani sa nelobovalo v prospech určitého názoru. Dosiahlo sa omnoho viac — jednomyseľné rozhodnutie. Vďaka čomu bolo niečo také možné? Bez ohľadu na to, ako silno boli jednotlivci presvedčení o správnosti svojho názoru, všetci prítomní si vážili Božie Slovo a práve ono bolo kľúčom k vyriešeniu tejto otázky. (Prečítajte Žalm 119:97–101.)

6., 7. Ako Písmo pomohlo k vyriešeniu otázky obriezky?

⁶ Otázku obriezky pomohli vyriešiť slová zaznamenané v Ámosovi 9:11, 12. Podľa Skutkov 15:16, 17 sa tam uvádza: „Potom sa vrátim a znovu vybudujem Dávidov prístrešok, ktorý padol, znovu vybudujem jeho trosky a opäť ho postavím, aby tí, ktorí zostávajú z ľudí, vážne hľadali Jehovu spolu s ľuďmi zo všetkých národov, ľuďmi, ktorí sa nazývajú mojím menom, hovorí Jehova.“

⁷ Niekto by však mohol namietať: ‚Ale v tomto texte sa nehovorí, že veriaci pohania sa nemusia dať obrezať.‘ To je síce pravda, ale židovskí kresťania to tak pochopili. Obrezaných pohanov totiž nepovažovali za ‚ľudí z národov‘, ale za bratov. (2. Mojž. 12:48, 49) Napríklad v Bagsterovom preklade Septuaginty znie Ester 8:17 takto: „Mnohí z pohanov boli obrezaní a stali sa Židmi.“ Teda keď Písmo predpovedalo, že ostatok z domu Izraela (Židia a obrezaní židovskí prozelyti) spolu s „ľuďmi zo všetkých národov“ ​(neobrezanými pohanmi) sa stanú jedným ľudom pre Božie meno, posolstvo tohto textu bolo jasné: od pohanov, ktorí sa chcú stať kresťanmi, sa obriezka nevyžaduje.

8. Akú úlohu zohrala odvaha pri rozhodnutí, ktoré bolo urobené?

⁸ Božie Slovo a Boží duch priviedli týchto úprimných kresťanov „k jednomyseľnej zhode“. (Sk. 15:25) Hoci sa dalo očakávať, že pre toto rozhodnutie budú židovskí kresťania ešte viac prenasledovaní, verní kresťania z celého  srdca podporili toto rozhodnutie, ktoré sa opieralo o Bibliu. (Sk. 16:4, 5)

VÝRAZNÝ PROTIKLAD

9. Aký dôležitý dôvod bol príčinou poškvrny pravého uctievania a ktorá významná náuka sa začala presadzovať?

⁹ Apoštol Pavol predpovedal, že po smrti apoštolov bude viera kresťanov poškvrnená falošnými náukami. (Prečítajte 2. Tesaloničanom 2:3, 7.) K tým, ktorí nezniesli „zdravé učenie“, patrili aj niektorí muži v zodpovednom postavení. (2. Tim. 4:3) Pavol varoval starších, ktorí boli jeho súčasníkmi: „Z vás samých povstanú muži a budú hovoriť prevrátené veci, aby odviedli za sebou učeníkov.“ ​(Sk. 20:30) V istom diele sa o jednom z hlavných dôvodov, ktorý bol príčinou prekrúcania pravdy, píše: „Kresťania, ktorí mali určité školenie v gréckej filozofii, [začali] pociťovať potrebu vyjadriť svoju vieru v jej terminológii jednak pre vlastné intelektuálne uspokojenie, jednak preto, aby obrátili vzdelaných pohanov.“ ​(The New Encyclopædia Britannica) Jedna dôležitá náuka, ktorá bola poškvrnená pohanstvom, sa týkala totožnosti Ježiša Krista. Biblia ho označuje za Božieho Syna; tí, ktorí si zamilovali grécku filozofiu, trvali na tom, že je Boh.

10. Ako by sa dala vyriešiť otázka Kristovej totožnosti?

¹⁰ Táto otázka sa rozoberala na viacerých cirkevných konciloch. Dala by sa vyriešiť pomerne ľahko, keby účastníci týchto koncilov pripisovali náležitú váhu Písmu. Väčšina z nich to však nerobila; v skutočnosti sa rozhodli, čomu budú veriť, už predtým, než prišli na koncil, a odchádzali z neho ešte viac utvrdení vo svojom stanovisku. Cirkevné zákony a vyhlásenia, ktoré z týchto stretnutí vzišli, sa na Písmo takmer neodvolávali.

11. Aká veľká autorita sa pripisuje takzvaným cirkevným Otcom a prečo je to tak?

¹¹ Prečo nebrali viac do úvahy Písmo? Učenec Charles Freeman vraví, že pre tých, ktorí verili, že Ježiš je Boh, „bolo ťažké vyvrátiť tak veľa Ježišových výrokov o tom, že je podriadený Bohu Otcovi“. Viedlo to k tomu, že evanjeliá boli nahradené cirkevnou tradíciou a názormi neskorších cirkevných vodcov. Mnohí duchovní dodnes považujú neinšpirované výroky takzvaných cirkevných Otcov za väčšiu autoritu ako Božie Slovo. Ak ste niekedy diskutovali o Trojici so študentom kňazského seminára, zrejme to môžete potvrdiť.

12. Aký negatívny vplyv mal cisár?

¹² Významnou črtou diskusií na týchto konciloch bolo to, že do nich zasahovali rímski cisári. O tomto vplyve profesor Richard E. Rubenstein v súvislosti s Nicejským koncilom napísal: „Konštantín zahrnul [biskupov] takou priazňou a bohatstvom, že sa im o tom ani nesnívalo. Tento nový vládca do roka vrátil alebo znovu postavil v podstate všetky ich kostoly, dal im späť prácu a pocty, ktoré im predtým boli odňaté... Duchovným kresťanstva udelil privilégiá, ktoré kedysi mali pohanskí kňazi.“ Výsledkom bolo, že „Konštantín bol v pozícii, v ktorej mohol významne ovplyvňovať, dokonca určovať, ako bude prebiehať stretnutie v Nicei.“ Charles Freeman to potvrdzuje: „Tým bol stanovený precedens, že cisár môže nielen zasahovať, aby posilnil cirkev, ale aj ovplyvňovať náuky.“ ​(Prečítajte Jakuba 4:4.)

13. Aké činitele podľa teba viedli cirkevných vodcov v neskorších storočiach k tomu, že prehliadali jasné biblické náuky?

¹³ Kým cirkevní hodnostári len s ťažkosťami dokázali určiť presnú totožnosť  Ježiša Krista, mnohí bežní ľudia s tým nemali problém. Keďže im nešlo o to, aby si naplnili vrecká cisárovým zlatom, ani o to, aby robili v cirkvi kariéru, dokázali sa pozrieť na vec objektívnejšie, vo svetle Písma. A podľa všetkého to aj robili. Gregor z Nyssy, teológ z toho obdobia, sa na adresu obyčajných ľudí vyjadril týmito opovržlivými slovami: „Obchodníci s odevmi, zmenárnici a predavači potravín, všetci sú teológmi. Keď si chcete zameniť peniaze, akýsi filozof vám vysvetlí, v čom sa Syn líši od Otca. Ak sa spýtate na cenu chleba, dostanete odpoveď, že Otec je väčší ako Syn. Keď chcete vedieť, či je kúpeľ pripravený, oznámia vám, že Syn bol stvorený z ničoho.“ Teda na rozdiel od príslušníkov cirkevnej hierarchie veľa obyčajných ľudí zakladalo svoje názory na Božom Slove. Gregor a ďalší cirkevní vodcovia by urobili dobre, keby ich počúvali!

„PŠENICA“ A „BURINA“ RASTÚ SPOLU

14. Na základe čoho môžeme prísť k záveru, že od prvého storočia vždy boli na zemi praví pomazaní kresťania?

¹⁴ Ježiš v jednom podobenstve poukázal na to, že počnúc prvým storočím vždy budú na zemi praví pomazaní kresťania. Prirovnal ich k „pšenici“ rastúcej medzi „burinou“. (Mat. 13:30) Je pravda, že nemôžeme s istotou povedať, ktorí jednotlivci alebo skupiny patrili k pomazanej triede pšenice, ale môžeme si byť istí, že tu vždy boli ľudia, ktorí odvážne obhajovali Božie Slovo a odhaľovali nebiblické cirkevné náuky. Pouvažujme o niekoľkých príkladoch.

15., 16. Vymenuj niekoľkých mužov, ktorí v stredoveku prejavovali úctu k Božiemu Slovu.

¹⁵ Arcibiskup Agobard z Lyonu vo Francúzsku (779 – 840 n. l.) vystupoval proti uctievaniu obrazov a sôch, proti zasväcovaniu kostolov svätým a proti cirkevným obradom a zvykom, ktoré neboli v súlade s Písmom. Agobardov súčasník biskup Klaudius bol tiež proti cirkevnej tradícii a mal námietky proti modlitbám k svätým a uctievaniu relikvií. Arcidiakon Berengár z Tours vo Francúzsku bol v 11. storočí exkomunikovaný, lebo nesúhlasil s katolíckou náukou o transsubstanciácii. Okrem toho zastával názor, že Biblia je viac ako cirkevná tradícia.

¹⁶ V 12. storočí sa objavili ďalší dvaja muži, ktorí milovali biblickú pravdu — Peter z Bruys a Henrich z Lausanne. Peter z Bruys sa zriekol kňazského úradu, lebo nedokázal dať do súladu to, čo hovorí Písmo, s katolíckymi náukami o krste  novorodencov, transsubstanciácii, modlitbách za mŕtvych a uctievaní kríža. V roku 1140 zaplatil za svoje presvedčenie životom. Henrich z Lausanne, ktorý bol mníchom, vystúpil proti korupcii v cirkvi a proti nebiblickým prvkom v cirkevnej liturgii. V roku 1148 bol zatknutý a zvyšok života strávil vo väzení.

17. Aké významné kroky podnikol Valdès a jeho nasledovníci?

¹⁷ Pravdepodobne v tom čase, keď bol Peter z Bruys zaživa upálený za to, že sa odvážil kritizovať cirkev, sa narodil človek, ktorý neskôr významne prispel k šíreniu biblickej pravdy. Jeho priezvisko bolo Valdès alebo Valdo. * Na rozdiel od Petra z Bruys a Henricha z Lausanne Valdès bol laik, no natoľko si cenil Božie Slovo, že sa vzdal svojho majetku a zariadil, aby boli časti Biblie preložené do jazyka, ktorým sa bežne rozprávalo v juhovýchodnom Francúzsku. Niektorí boli takí nadšení, keď počuli posolstvo Biblie vo vlastnom jazyku, že aj oni sa vzdali svojho majetku a život zasvätili šíreniu biblickej pravdy. Cirkev to veľmi znepokojovalo. Týchto horlivých mužov a ženy, ktorí sa neskôr stali známymi pod označením valdénci, pápež v roku 1184 exkomunikoval a biskup ich vykázal z ich domovov. Tento krok však poslúžil tomu, aby sa biblické posolstvo dostalo na ďalšie miesta. Nasledovníci Valdèsa, Petra z Bruys, Henricha z Lausanne a ďalší, ktorí sa oddelili od cirkvi, sa nakoniec dostali do mnohých častí Európy. V nasledujúcich storočiach vystúpili na scénu ďalší zástancovia biblickej pravdy: Ján Viklef (John Wycliffe, asi 1330 – 1384), William Tyndale (asi 1494 – 1536), Henry Grew (1781 – 1862) a George Storrs (1796 – 1879).

„BOŽIE SLOVO NIE JE SPÚTANÉ“

18. Ako pri štúdiu postupovali úprimní bádatelia Biblie v 19. storočí a prečo bol ich postup účinný?

¹⁸ Nech sa nepriatelia biblickej pravdy akokoľvek snažili zabrániť jej šíreniu, nepodarilo sa im to. „Božie slovo nie je spútané,“ píše sa v 2. Timotejovi 2:9. V roku 1870 začala skupina úprimných bádateľov Biblie hľadať pravdu. Ako postupovali? Niekto nastolil otázku. Potom o nej diskutovali. Vyhľadávali všetky súvisiace texty a potom, keď pochopili, ako sú tieto texty vo vzájomnom súlade, a boli s týmto vysvetlením spokojní, sformulovali záver a zaznamenali ho. Nepovzbudzuje ťa vedomie, že títo verní muži, naši „duchovní predkovia“ z konca 19. storočia, boli tak ako apoštoli a starší z prvého storočia odhodlaní dať svoje presvedčenie do úplného súladu s Božím Slovom?

19. Aký je ročný text na rok 2012 a prečo je vhodný?

¹⁹ Biblia je stále základom toho, čomu veríme. Z tohto dôvodu sa vedúci zbor Jehovových svedkov rozhodol vybrať ako ročný text na rok 2012 slová Ježiša, ktorý s istotou vyhlásil: „Tvoje slovo je pravda.“ ​(Ján 17:17) Každý, kto túži po Božom schválení, musí chodiť v pravde. Preto robme, čo je v našich silách, aby nás viedlo Božie Slovo.

[Poznámka pod čiarou]

[Študijné otázky]

[Zvýraznený text na strane 8]

Ročný text na rok 2012 znie: „Tvoje slovo je pravda.“ ​(Ján 17:17)

[Obrázok na strane 7]

Valdès

[Obrázok na strane 7]

Viklef

[Obrázok na strane 7]

Tyndale

[Obrázok na strane 7]

Grew

[Obrázok na strane 7]

Storrs