Odvážne hlásali Božie slovo!

Odvaha. Táto vlastnosť je v čase odporu nevyhnutná, a ako sa uvádza napríklad v publikáciách ‚Dôkladne svedč‘ o Božom Kráľovstve a Jehovovi svedkovia — hlásatelia Božieho Kráľovstva, praví kresťania ju vždy prejavovali. Podobne ako naši spoluveriaci z prvého storočia, aj my sa obraciame k Jehovovi v modlitbe, aby nám dal svojho ducha a pomohol nám smelo hovoriť jeho slovo. (Sk. 4:23–31)

O zvestovateľskej službe v čase prvej svetovej vojny istý brat napísal: „Boží služobníci zanietene rozširovali siedmy zväzok Štúdií Písiem s názvom Ukončené tajomstvo. Táto kniha sa rozširovala v rozsahu, aký nemal obdobu. V roku 1918 bolo vydané Posolstvo o Kráľovstve č. 1. Potom vyšlo Posolstvo o Kráľovstve č. 2, ktoré vysvetľovalo, prečo vláda zastavila rozširovanie Ukončeného tajomstva. Nasledovalo Posolstvo o Kráľovstve č. 3. Trieda verných pomazaných vo veľkom rozširovala tieto publikácie. Ponúkať ľuďom Posolstvo o Kráľovstve si vyžadovalo vieru a odvahu.“

Dnes sú noví zvestovatelia Kráľovstva zvyčajne školení na službu, ale nebolo to tak vždy. Istý poľský brat zo Spojených štátov o svojej prvej skúsenosti zo zvestovateľskej služby z roku 1922 napísal: „Stál som sám pred dverami ordinácie. Hoci som vôbec nevedel, ako ponúknuť literatúru, a moja angličtina bola veľmi slabá, zaklopal som. Otvorila sestrička. Nikdy na ten zážitok nezabudnem, lebo som bol rozrušený a vydesený. Keď som otváral tašku, všetky knihy z nej vypadli sestričke na nohy. Neviem, čo som povedal, ale dal som jej jednu publikáciu. Kým som odišiel, nadobudol som odvahu a cítil som, že Jehova ma žehná. V ten deň som na tej ulici s obchodmi rozšíril veľa brožúrok.“

„Asi od roku 1933 mnohí bratia a sestry začali používať na šírenie posolstva o Kráľovstve autá s ampliónmi,“ hovorí istá sestra. Raz zvestovala s jednou manželskou dvojicou v hornatej oblasti Kalifornie v Spojených štátoch. „Brat sa vyviezol autom s ampliónmi do hôr a my sme zostali dolu v meste,“ spomína. „Keď začal prehrávať posolstvo, zdalo sa, akoby prichádzalo z neba. Obyvatelia mesta sa pokúšali brata nájsť, ale márne. Keď sa nahrávka skončila, navštevovali sme ľudí a zvestovali im. Ja som používala ďalšie dve autá s ampliónmi a môžem vás ubezpečiť, že väčšina ľudí nechcela posolstvo počúvať. Nemali však na výber, lebo posolstvo šíriace sa z ampliónov prenikalo až do ich domov. Vždy sme videli, že Jehova sa postaral o to, aby sa používala  správna metóda v správny čas. Ak sme chceli zvestovať odporúčanou metódou, museli sme pozbierať všetku odvahu, ale vždy to splnilo svoj účel a Jehovovo meno bolo oslávené.“

V 30. rokoch a na začiatku 40. rokov 20. storočia sa v službe používali gramofóny a nahrávky biblických prednášok. Istá kresťanka spomína: „Jedna mladá sestra zvestovala s gramofónom od dverí k dverám. Keď pri jedných dverách pustila nahrávku, domáci sa tak rozzúril, že odkopol gramofón z verandy. Nepoškodila sa ani jedna platňa. Traja muži obedujúci v zaparkovanom nákladiaku videli, čo sa stalo, a zavolali sestru, aby im nahrávku prehrala. Vzali si od nej aj literatúru. To bolo pre sestru zadosťučinenie za zlé zaobchádzanie, ktoré zažila.“ Vydržať v takýchto skúškach si vyžadovalo odvahu.

Tá istá sestra dodáva: „Spomínam si, ako sa v roku 1940 začala práca s časopismi na ulici. Dovtedy sa konali informačné pochody. Bratia a sestry išli po chodníku v rade za sebou a niesli pútače, na ktorých bolo napísané ‚Náboženstvo je osídlo a podvod‘ a ‚Slúžte Bohu a Kristovi Kráľovi‘. Zároveň ľuďom bezplatne dávali traktáty. Na vykonávanie tohto druhu služby bola potrebná odvaha, no poslúžilo to na to, že verejnosť stále mala pred očami Jehovovo meno i jeho ľud.“

„Služba s časopismi v malých mestách bola veľmi náročná,“ hovorí iná sestra. „Odpor proti svedkom bol v tom čase silný... Chcelo to veľkú odvahu postaviť sa na roh ulice s časopismi a vyvolávať heslá, ktoré na ne upriamovali pozornosť. Napriek tomu sme si túto sobotňajšiu službu málokedy nechali ujsť. Niekedy boli ľudia priateľskí. Inokedy nás obkľúčili skupiny nepríjemných ľudí a občas sme sa museli vytratiť, aby na nás nezaútočil dav.“

V čase druhej svetovej vojny Jehovovi svedkovia odvážne vykonávali svoju službu napriek prenasledovaniu. Počas 43-dňovej kampane, od 1. decembra 1940 do 12. januára 1941, asi 50 000 zvestovateľov v Spojených štátoch rozšírilo takmer osem miliónov brožúrok.

Mnohí starší členovia Božej organizácie majú v živej pamäti, ako museli pozbierať všetku odvahu, keď zažívali ťažkosti. Odvážny postoj, ktorý roky prejavovali, by sa dal zhrnúť vyjadrením: „Horlivo zvestujme až do konca!“ To, akou formou budeme oznamovať posolstvo od Boha pred koncom tohto zlého systému, ešte len uvidíme. No Jehova nám pomôže, aby sme ďalej hlásali jeho slovo s vierou a odvahou.

[Obrázok na strane 9]

Zvestovať o Kráľovstve si vždy vyžadovalo odvahu