Keď Charlotte Whitová, zvestovateľka celým časom, prišla do Louisville v americkom štáte Kentucky a vedľa seba ťahala kufor na kolesách, spôsobila tým nemalý rozruch.

Písal sa rok 1908 a sestra Whitová priťahovala pozornosť mešťanov úplne novým vynálezom — vozíkom Úsvitu. „Ľudia sa o ňom rôzne vyjadrovali,“ povedala, „a pútala som ním pozornosť.“

Bádatelia Biblie, ako sa vtedy nazývali Jehovovi svedkovia, cítili, že sa musia deliť o drahocenné pravdy, ktoré sa dozvedeli pri usilovnom štúdiu Písma. Mnohí spoznali Bibliu na základe série kníh Úsvit Milénia (neskôr nazývané aj Štúdie Písiem). Tí z nich, ktorí boli ochotní cestovať do vzdialených miest, dedín a vidieckych oblastí a ktorí na to mali možnosti, ponúkali tieto knihy označené ako „Pomôcky pre bádateľov Biblie“ ľuďom túžiacim po tom, aby si ich mohli prečítať.

Sestra Whitová a ďalší horliví hlásatelia Kráľovstva ponúkali v roku 1908 túto šesťzväzkovú sériu kníh v tvrdej väzbe za 1,65 amerického dolára. Knihy nedávali ľuďom hneď. Najprv zhromaždili objednávky a neskôr, zvyčajne v deň výplaty, ľuďom knihy doručili a prevzali od nich uvedenú neveľkú sumu pokrývajúcu náklady na tlač. Jeden odporca sa dokonca rozčuľoval, že ľudia dostávajú tie knihy za taký malý príspevok!

Malinda Keeferová spomínala, že za týždeň získala objednávky na dvesto až tristo kníh. No s veľkým záujmom o knihy prišiel i jeden problém — ako ich doručiť. Veď len samotný šiesty zväzok  mal 740 strán! V Strážnej veži sa písalo, že 50 kníh váži 18 kilogramov a zvlášť pre sestry je doručovanie veľmi veľkou záťažou.

Brat James Cole sa rozhodol tento problém vyriešiť a vyrobil skladaciu konštrukciu s dvoma kolesami potiahnutými gumou. Celá konštrukcia sa skrutkami primontovala na kufor. Vďaka tomuto vynálezu už nemusel nosiť ťažké škatule s knihami. Sám poznamenal: „Už nemám presilené ruky.“ Túto novú pomôcku predstavil v roku 1908 prítomným na zjazde Bádateľov Biblie v Cincinnati v štáte Ohio a bola prijatá s nadšením. Na koncoch vodorovnej tyče, ktorá tvorila základ rámu, boli nasadené malé kryty a na nich bol vyrytý názov „Vozík Úsvitu“, lebo vozík sa väčšinou používal na prenášanie série kníh Úsvit Milénia. S trochou cviku sa kufor s desiatkami kníh dal prenášať len jednou rukou. Rám bol výškovo nastaviteľný a kolesá boli uspôsobené na cesty pre vozy. Zvestovateľ mohol po službe zložiť kolesá na bok kufra a niesť ho domov v ruke.

Sestry, ktoré slúžili celým časom, mohli dostať vozík Úsvitu zadarmo. Ostatní ho mohli mať za 2,50 dolára. Sestra Keeferová, ktorá je na obrázku, sa naučila používať kolieskový kufor tak dobre, že hoci bol plný kníh, v druhej ruke ešte niesla tašku s ďalšími knihami. V jednom baníckom meste v americkom štáte Pensylvánia našla toľko priaznivo reagujúcich ľudí, že zvyčajne prešla cez most ponad rieku Allegheny s nákladom kníh tri- až štyrikrát za deň.

Koncom 80. rokov minulého storočia istý pilot vynašiel kufor na kolieskach, ktorý dnes bežne vidieť na letiskách a rušných uliciach. Ale už pred sto rokmi boli horliví Bádatelia Biblie so svojím vozíkom Úsvitu predmetom zvedavých pohľadov ľudí, keď s ním hrdo chodili sem a tam a rozsievali drahocenné semená biblickej pravdy.

[Obrázok na strane 32]

Sestra Keeferová zvyčajne prešla cez most ponad rieku Allegheny s nákladom kníh tri- až štyrikrát za deň

[Obrázok na strane 32]

Vozík vyriešil problém s doručovaním