Pomáhaj ľuďom ‚prebudiť sa zo spánku‘

„Poznáte čas, že už je tu hodina, aby ste sa prebudili zo spánku.“ ​(RIM. 13:11)

VIEŠ VYSVETLIŤ?

Prečo je pre kresťanov životne dôležité, aby zostali duchovne bdelí?

Prečo by sme mali byť v službe dobrými poslucháčmi a pozorovateľmi?

Akú úlohu v našej službe zohráva láskavosť a jemnosť?

1., 2. V akom zmysle sa potrebujú mnohí ľudia prebudiť?

KAŽDOROČNE zomrú pri dopravných nehodách tisíce ľudí, pretože vodiči boli ospalí alebo zaspali za volantom. Ďalší prídu o zamestnanie, lebo zaspia do práce, prípadne v práci. Oveľa vážnejšie následky však môže mať duchovná ospalosť. Biblia nás pred ňou varuje. V tejto súvislosti čítame: „Šťastný je ten, kto zostáva bdelý.“ ​(Zjav. 16:14–16)

² Ľudstvo vo všeobecnosti duchovne spí, hoci Jehovov veľký deň sa približuje. Dokonca aj niektorí vodcovia takzvaného kresťanstva označujú svoje stáda za ‚spiacich obrov‘. Čo je duchovný spánok? Prečo je pre pravých kresťanov životne dôležité, aby zostali bdelí? A ako môžeme pomôcť druhým zobudiť sa z takého spánku?

ČO JE DUCHOVNÝ SPÁNOK?

3. Ako by si opísal človeka, ktorý duchovne spí?

³ Človek, ktorý spí, je väčšinou nečinný. Naproti tomu ten, kto spí duchovne, môže byť veľmi zaneprázdnený — nie však duchovnými vecami. Môžu ho naplno zamestnávať každodenné starosti alebo je zameraný na zábavu, získanie významného postavenia či lepšieho zdravia. Pri všetkých týchto činnostiach vôbec nevenuje pozornosť svojim duchovným potrebám. No duchovne bdelý človek si uvedomuje, že žijeme „v posledných dňoch“, a preto sa v čo najväčšej miere sústreďuje na konanie Božej vôle. (2. Petra 3:3, 4; Luk. 21:34–36)

4. Aký je zmysel rady „nespime ako ostatní“?

⁴ Prečítajte 1. Tesaloničanom 5:4–8. Apoštol Pavol tu nabáda spoluveriacich, aby ‚nespali ako ostatní‘. V akom zmysle? Spať by sme mohli napríklad  tak, že by sme nedbali na Jehovove morálne normy. Alebo by sme ignorovali skutočnosť, že sa priblížil čas, keď Jehova zničí bezbožných. Musíme si dávať pozor, aby nás bezbožní jednotlivci neovplyvnili a aby sme neprevzali ich spôsoby a postoje.

5. Aké postoje prejavujú ľudia, ktorí duchovne spia?

⁵ Niektorí ľudia si myslia, že neexistuje Boh, ktorý ich bude brať na zodpovednosť. (Žalm 53:1) Iní sa domnievajú, že Boh sa o nás nezaujíma, a preto sa o neho nemusíme zaujímať ani my. Ďalší si zase myslia, že ak patria do nejakej cirkvi, už sú Božími priateľmi. Všetci títo ľudia duchovne spia. Potrebujú sa prebudiť. Ako im v tom môžeme pomôcť?

NESMIEME ZASPAŤ

6. Prečo sa musia kresťania snažiť zostať duchovne bdelí?

⁶ Ak máme druhých prebudiť, my sami nesmieme spať. Čo nám v tom pomôže? V Božom Slove je obrazný spánok spojený so ‚skutkami, ktoré patria tme‘, ako je hýrenie, pijatiky, nedovolené styky, voľné správanie, spory a žiarlivosť. (Prečítajte Rimanom 13:11–14.) Vyhnúť sa takému konaniu môže byť ťažké. Ostražitosť je životne dôležitá. Keď si vodič sadá za volant ospalý a podcení nebezpečenstvo, ktoré je s tým spojené, môže ho to stáť život. Aké dôležité je, aby si kresťan uvedomoval, že duchovné driemoty môžu viesť k smrti!

7. Ako by sa u nás mohol prejaviť nesprávny pohľad na ľudí?

⁷ U kresťana by sa mohol prejaviť nesprávny pohľad na ľudí. Mohol by si myslieť, že všetci v obvode odmietajú dobré posolstvo a nič sa na tom nezmení. (Prísl. 6:10, 11) Napríklad by si hovoril: ‚Načo toľko chodiť za ľuďmi a pomáhať im, veď aj tak nikto nezareaguje?‘ Je pravda, že mnoho ľudí dnes duchovne spí, ale ich okolnosti a postoje sa môžu zmeniť. Niektorí sa zobudia a na posolstvo zareagujú priaznivo. A ak zostávame bdelí, môžeme im pomôcť, napríklad keď hľadáme nové spôsoby, ako im predkladať posolstvo o Kráľovstve, aby bolo pre nich príťažlivé. Keď si budeme pripomínať, prečo je služba životne dôležitá, pomôže nám to nezaspať.

PREČO JE NAŠA SLUŽBA ŽIVOTNE DÔLEŽITÁ?

8. Prečo je naša kresťanská služba životne dôležitá?

⁸ Pamätaj, že nech ľudia reagujú akokoľvek, naše zvestovanie prináša česť Jehovovi a zohráva úlohu v uskutočňovaní jeho predsavzatia. Čoskoro tí, ktorí neposlúchajú dobré posolstvo, podstúpia sudcovský trest. Reakcie ľudí na naše zvestovanie budú podkladom na súd. (2. Tes. 1:8, 9) Bola by chyba, keby kresťan tvrdil, že nie je potrebné horlivo zvestovať, lebo aj tak „nastane vzkriesenie spravodlivých i nespravodlivých“. (Sk. 24:15) Z Božieho Slova vieme, že ľudia, ktorí budú posúdení ako „capi“, odídu „do večného odrezania“. Naše zvestovanie je vyjadrením Božieho milosrdenstva a dáva ľuďom možnosť zmeniť sa a získať ‚večný život‘. (Mat. 25:32, 41, 46; Rim. 10:13–15) Ako by mohli ľudia počuť posolstvo prinášajúce život, keby sme nezvestovali?

9. Aký úžitok prináša zvestovanie dobrého posolstva tebe i druhým?

⁹ Zo zvestovania dobrého posolstva máme úžitok aj my. (Prečítajte 1. Timotejovi 4:16.) Neposilňuje tvoju vieru a lásku k Bohu, keď hovoríš o Jehovovi  a nádeji na Kráľovstvo? Nepomáha ti to pestovať si kresťanské vlastnosti? Necítiš väčšie šťastie, keď službou vyjadruješ svoju oddanosť Bohu? Mnohí, ktorí majú výsadu učiť pravdu druhých, zažívajú radosť, keď vidia, ako Boží duch pomáha týmto ľuďom žiť lepšie.

BUĎ VŠÍMAVÝ

10., 11. a) Z čoho vieme, že Ježiš a Pavol boli pozorní a všímaví? b) Povedz, ako môže zlepšiť našu službu to, že sme pozorní a všímaví.

¹⁰ Ľudia, ktorí sa zaujímajú o dobré posolstvo, môžu byť prebudení rôznymi spôsobmi. Kresťanskí služobníci preto musia byť všímavými pozorovateľmi. V tom nám dal príklad Ježiš. Ako dokonalý človek rozpoznal nevyslovené rozhorčenie istého farizeja, úprimné pokánie hriešnej ženy i obetavý postoj jednej vdovy. (Luk. 7:37–50; 21:1–4) Ježiš vedel, ako uspokojiť duchovné potreby každého človeka. Boží služobník však nemusí byť dokonalý, aby bol dobrý pozorovateľ. Dokazuje to apoštol Pavol. Vydávanie svedectva prispôsobil tak, aby ním zaujal rôzne skupiny ľudí, ako aj ľudí s rôznymi postojmi. (Sk. 17:22, 23, 34; 1. Kor. 9:19–23)

¹¹ Keď sa snažíme byť bdelí a všímaví tak ako Ježiš a Pavol, môžeme nájsť lepšie spôsoby, ako vzbudiť záujem ľudí, ktorých stretneme. Napríklad keď k niekomu pristupuješ, všímaj si veci, ktoré by mohli naznačovať niečo o jeho kultúre, záujmoch a rodinnej situácii. Možno vidíš, čo práve robí, a začneš rozhovor tak, že sa o tom taktne zmieniš.

12. Na čo by sme pri rozhovore so spolupracovníkom v službe mali dávať pozor?

¹² Všímavý pozorovateľ sa snaží vyhýbať rozptyľovaniu. Rozhovor so spolupracovníkom vo zvestovateľskej službe môže byť budujúci, no chceme pamätať na to, že naším cieľom je kázať iným. (Kaz. 3:1, 7) Preto by sme si mali dávať pozor, aby naše vzájomné rozhovory neodvádzali pozornosť od služby. Dobrý spôsob, ako udržať myseľ zameranú na cieľ, je rozprávať sa o myšlienkach, ktoré chceme povedať ľuďom prejavujúcim záujem. Pamätajme aj na to, že hoci nám mobilný telefón môže občas pomôcť vykonávať službu efektívnejšie, mali by sme zariadiť, aby nás pri rozhovore s domácim nerušil.

PREJAVUJ O ĽUDÍ ÚPRIMNÝ ZÁUJEM

13., 14. a) Ako môžeme zistiť, čo ľudí zaujíma? b) Čo by mohlo vzbudiť záujem ľudí o duchovné veci?

¹³ Služobníci, ktorí sú bdelí a pozorní, sústredene počúvajú druhých. Aké otázky by si mohol položiť ľuďom v obvode, aby vyjadrili svoje pocity? Znepokojuje ich množstvo náboženstiev, kriminalita v ich okolí či zlyhávanie vlád? Mohol by si vyzdvihnúť, ako pozoruhodne je vytvorené všetko živé alebo aké praktické sú biblické rady, a tak u nich vzbudiť záujem o duchovné veci? Ľudia takmer zo všetkých kultúr, dokonca aj niektorí ateisti sa zaujímajú o modlitbu. Mnohí uvažujú, či modlitby niekto vypočúva. Iní si kladú otázky: Vypočúva Boh všetky modlitby? Ak nie, čo mám robiť, aby ma vypočul?

¹⁴ Začínať rozhovor je umenie, ktorému sa môžeme do veľkej miery naučiť, keď pozorujeme skúsených zvestovateľov. Všímaj si, ako kladú otázky bez toho, aby to vyzeralo ako výsluch či všetečnosť. Ako sa v ich tóne hlasu a výraze tváre odráža, že sa zaujímajú o názory domáceho? (Prísl. 15:13)

 BUĎ LÁSKAVÝ A OBRATNÝ

15. Prečo by sme mali byť pri zvestovaní úctiví?

¹⁵ Si rád, keď ťa niekto prebudí z tuhého spánku? Veľa ľudí nereaguje dobre, keď sú prudko zobudení. Obyčajne dávajú prednosť jemnému prístupu. To isté platí o snahe prebúdzať ľudí duchovne. Napríklad ako je najlepšie reagovať, keď niekoho nahnevá tvoja návšteva? Daj najavo, že chápeš jeho pocity, slušne sa rozlúč a v pokoji odíď. (Prísl. 15:1; 17:14; 2. Tim. 2:24) Tvoj úctivý prístup môže toho človeka podnietiť, aby pri najbližšej návšteve svedkov zareagoval lepšie.

16., 17. Ako môžeme v službe prejavovať dobrý úsudok?

¹⁶ Inokedy sa ti počiatočný nezáujem domáceho možno podarí prekonať. Niekto chce čo najrýchlejšie ukončiť rozhovor, a tak povie „ďakujem, mám svoje náboženstvo“ alebo „nemám záujem“. No ak sa hneď nevzdáš, ale obratne a láskavo položíš zaujímavú otázku, možno sa ti podarí vzbudiť záujem domáceho o duchovné veci. (Prečítajte Kolosanom 4:6.)

¹⁷ Ako reagovať, keď oslovíme ľudí, ktorí majú pocit, že sú príliš zamestnaní, aby si nás vypočuli? Niekedy je najlepšie vyjadriť pochopenie a odísť. No občas možno usúdiš, že by si mohol povedať niečo stručné a k veci. Niektorým bratom sa darí v priebehu necelej minúty otvoriť Bibliu, prečítať z nej jeden text podnecujúci k zamysleniu a položiť otázku, na ktorú odpovedia na ďalšej návšteve. Niekedy to domáceho natoľko zaujme, že si nájde čas na krátky rozhovor. Čo keby si to vyskúšal, keď to bude vhodné?

18. Čo môžeme urobiť, aby sa nám viac darilo vydávať neformálne svedectvo?

¹⁸ U ľudí, ktorých stretávame pri každodenných činnostiach, sa nám často podarí vzbudiť záujem o dobré posolstvo, keď sme pripravení vydať neformálne svedectvo. Veľa bratov a sestier nosí nejakú literatúru vo vrecku či v taške. Môžu mať tiež pripravený určitý biblický text, ktorý niekomu povedia, keď sa naskytne príležitosť. Ak chceš aj ty vydávať svedectvo takýmto spôsobom, porozprávaj sa s dozorcom služby alebo s priekopníkmi zo zboru, ktorí ti môžu dať praktické rady.

CITLIVO ZOBÚDZAJ SVOJICH PRÍBUZNÝCH

19. Prečo by sme sa nemali prestať snažiť o to, aby sme pomohli príbuzným?

¹⁹ Je prirodzené, že chceš pomôcť svojim príbuzným, aby prijali dobré posolstvo. (Joz. 2:13; Sk. 10:24, 48; 16:31, 32) Keď ťa na začiatku odmietli, možno už nemáš veľkú chuť pokúšať sa o to znova. Mohol by si si myslieť, že už toho nemôžeš veľa urobiť, aby sa ich postoj zmenil. Môže sa však stať niečo, čo spôsobí zmenu v ich zmýšľaní či v živote. Alebo si  sa medzitým zlepšil vo vydávaní svedectva, takže teraz možno dosiahneš lepšie výsledky.

20. Prečo je dôležité, aby sme boli taktní, keď sa rozprávame s príbuznými?

²⁰ Do úvahy by sme mali brať aj pocity našich príbuzných. (Rim. 2:4) Nemali by sme sa s nimi rozprávať rovnako láskavo ako s ľuďmi vo zvestovateľskej službe? Hovor s nimi mierne a s úctou. Nesnaž sa ich poučovať, ale svojím konaním ukáž, že vďaka pravde si lepším človekom. (Ef. 4:23, 24) Nech jasne vidia, že ťa Jehova v živote bohato žehná a „vyučuje na tvoj úžitok“. (Iz. 48:17) Buď pre nich príkladom v tom, ako má žiť kresťan.

21., 22. Porozprávaj skúsenosť, z ktorej vidieť, že je dôležité nevzdať sa, keď sa usilujeme pomôcť príbuzným duchovne sa prebudiť.

²¹ Prednedávnom istá sestra napísala: „Svojim 13 súrodencom som sa vždy snažila vydávať svedectvo slovami i skutkami. Neprešiel rok bez toho, aby som každému z nich nenapísala. Napriek tomu som bola 30 rokov jedinou svedkyňou v rodine.“

²² Sestra v liste pokračovala: „Jedného dňa som telefonovala so svojou sestrou, ktorá žije odo mňa stovky kilometrov. Povedala mi, že poprosila kazateľa svojej cirkvi, aby s ňou študoval Bibliu, ale neurobil to. Keď som jej navrhla, že s ňou budem rada študovať ja, odpovedala: ‚Dobre, ale rovno ti hovorím, že sa nikdy nestanem Jehovovou svedkyňou.‘ Poslala som jej knihu Čo učí Biblia? a raz za niekoľko dní som jej zavolala. No zakaždým som zistila, že knihu ešte neotvorila. Tak som ju nakoniec poprosila, aby si ju priniesla, a cez telefón sme asi 15 minút čítali a rozoberali niektoré citované biblické texty. Po niekoľkých telefonátoch chcela študovať dlhšie ako 15 minút. Potom začala volať ona mne, aby sme študovali. Niekedy volala skoro ráno, kým som bola ešte v posteli, a niekedy dvakrát za deň. Ďalší rok sa dala pokrstiť a o rok začala slúžiť ako priekopníčka.“

23. Prečo by sme nemali poľavovať v úsilí prebúdzať ľudí z duchovného spánku?

²³ Pomáhať ľuďom prebudiť sa z duchovného spánku je umenie a vyžaduje si to vytrvalé úsilie. Ešte stále však nachádzame miernych ľudí, ktorí dobre reagujú na to, keď sa ich snažíme prebudiť. Každý mesiac sa dáva pokrstiť priemerne vyše 20 000 ľudí a stávajú sa Jehovovými svedkami. Vezmime si preto k srdcu Pavlovu radu Archippovi, nášmu bratovi z prvého storočia: „Stále bdej nad službou, ktorú si prijal v Pánovi, aby si ju vykonal.“ ​(Kol. 4:17) V nasledujúcom článku sa dozvieme, čo znamená zvestovať s pocitom naliehavosti.

[Študijné otázky]

[Rámček na strane 13]

AKO DUCHOVNE NEZASPAŤ

▪ Buď zamestnaný konaním Božej vôle

▪ Vyhýbaj sa skutkom, ktoré patria tme

▪ Dávaj si pozor, aby si duchovne nezadriemal

▪ Udržuj si pozitívny pohľad na ľudí v obvode

▪ Hľadaj nové spôsoby, ako zvestovať

▪ Pripomínaj si dôležitosť svojej služby