„Majte sa na pozore pred kvasom farizejov“

Ježiš svojich učeníkov vystríhal: „Majte sa na pozore pred kvasom farizejov, ktorým je pokrytectvo.“ ​(Luk. 12:1) Z paralelnej správy je zjavné, že týmito slovami odsudzoval „učenie“ farizejov. (Mat. 16:12)

V Biblii sa „kvas“ niekedy používa ako symbol skazenosti. Niet pochýb o tom, že učenie a postoje farizejov mali na ľudí, ktorí ich počúvali, negatívny vplyv. V čom bolo učenie farizejov nebezpečné?

1. Farizeji sa pýšili tým, že sú spravodliví, a na obyčajných ľudí hľadeli zvrchu.

Táto samospravodlivosť vystupuje do popredia v jednom Ježišovom podobenstve. Ježiš povedal: „Farizej stál a modlil sa v sebe: ‚Ó, Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia, vydierači, nespravodliví, cudzoložníci, alebo dokonca ako tento vyberač daní. Dvakrát týždenne sa postím, dávam desiatky zo všetkého, čo získam.‘ Ale vyberač daní stál obďaleč a nechcel ani zodvihnúť oči k nebu, ale bil sa do pŕs a hovoril: ‚Ó, Bože, buď milostivý mne, hriešnikovi.‘“ ​(Luk. 18:11–13)

Ježiš sa o pokornom postoji vyberača daní vyjadril pochvalne, keď povedal: „Hovorím vám: Tento muž odišiel domov dokázane spravodlivejší ako [farizej], lebo každý, kto sa vyvyšuje, bude ponížený, ale ten, kto sa ponižuje, bude vyvýšený.“ ​(Luk. 18:14) Hoci vyberači daní boli považovaní za nepoctivých, Ježiš sa snažil pomôcť tým z nich, ktorí ho počúvali. Prinajmenej dvaja vyberači daní, Matúš a Zacheus, sa stali jeho nasledovníkmi.

Čo ak by sme si my začali myslieť, že sme lepší ako iní? K takému uvažovaniu by nás mohli priviesť schopnosti, ktorými nás obdaril Boh, výsady v zbore alebo aj chyby a slabosti druhých. Také myšlienky musíme ihneď zavrhnúť, lebo v Písme sa hovorí: „Láska je zhovievavá, nežná, nepozná závisť. Nevystatuje sa a nie je domýšľavá, nekoná nečestne, nehľadá svoj osoh, nerozčuľuje sa pre nepochopenie, ani nespomína na krivdy, nie je škodoradostná, ale má záľubu v pravde.“ ​(1. Kor. 13:4–6, Nový zákon v modernom jazyku)

Mali by sme mať rovnaký postoj ako apoštol Pavol. Po slovách „Kristus Ježiš prišiel do sveta, aby zachránil hriešnikov“, dodal: „Z tých som prvý ja.“ ​(1. Tim. 1:15)

Otázky na zamyslenie:

Uznávam, že som hriešny a že moja záchrana závisí od Jehovovej nezaslúženej láskavosti? Alebo považujem dlhé roky vernej služby, výsady v Božej organizácii či svoje prirodzené schopnosti za dôvod myslieť si, že som lepší ako druhí?

  2. Farizeji sa snažili zapôsobiť na ľudí tým, že stavali na obdiv svoju spravodlivosť. Túžili po významnom postavení a lichotivých tituloch.

Ale Ježiš o nich povedal: „Všetky skutky, ktoré robia, robia preto, aby ich ľudia videli; lebo si rozširujú puzdrá obsahujúce Písma, ktoré nosia ako ochranný predmet, a zväčšujú strapce svojich odevov. Majú radi najvýznamnejšie miesta na večeriach, predné sedadlá v synagógach, pozdravovanie na trhoviskách a aby ich ľudia nazývali Rabbi.“ ​(Mat. 23:5–7) Porovnajme ich postoj s postojom Ježiša. Hoci bol dokonalým Božím Synom, bol pokorný. Raz, keď ho istý človek nazval „dobrým“, povedal mu: „Prečo ma nazývaš dobrým? Nikto nie je dobrý, iba jeden, Boh.“ ​(Mar. 10:18) Inokedy umyl nohy svojim učeníkom, a tak dal svojim nasledovníkom príklad v prejavovaní pokory. (Ján 13:1–15)

Pravý kresťan by mal slúžiť spoluveriacim. (Gal. 5:13) Zvlášť to platí o bratoch, ktorí chcú spĺňať požiadavky, aby mohli v zbore slúžiť ako dozorcovia. ‚Usilovať sa o úrad dozorcu‘ je správne, ale malo by to vychádzať z túžby pomáhať druhým. Tento „úrad“ nikoho nenadraďuje nad ostatných ani mu nad inými nedáva moc. Bratia, ktorí slúžia ako dozorcovia, musia byť „pokorného srdca“ tak ako Ježiš. (1. Tim. 3:1, 6; Mat. 11:29)

Otázky na zamyslenie:

Nemám sklon prejavovať väčšiu pozornosť bratom, ktorí majú v zbore zodpovedné postavenie, ako iným, možno v nádeji, že dosiahnem významnejšie postavenie alebo ďalšie výsady? Nezameriavam sa predovšetkým na také stránky služby Bohu, ktoré mi zrejme prinesú uznanie a chválu? Nesnažím sa pútať na seba neprimeranú pozornosť?

  3. Farizeji zaviedli také pravidlá a tradície, že uplatňovanie Zákona sa pre bežných ľudí stalo bremenom.

Mojžišovský Zákon v základných rysoch stanovoval, ako majú Izraeliti uctievať Jehovu. Neobsahoval však všetky podrobnosti. Zakazoval napríklad pracovať v sabat, ale neuvádzal výslovne, čo je práca a čo nie. (2. Mojž. 20:10) Farizeji sa takéto zdanlivé medzery Zákona pokúšali vyplniť svojimi zákonmi, poučkami a tradíciami. Ježiš tieto ich svojvoľne zavedené pravidlá nerešpektoval, ale mojžišovský Zákon dodržiaval. (Mat. 5:17, 18; 23:23) Nedržal sa len litery Zákona, ale chápal jeho ducha a vedel, že je potrebné prejavovať milosrdenstvo a súcit. Bol rozumný v tom, čo očakával od svojich nasledovníkov, a aj keď ho občas sklamali, bol k nim láskavý. Napríklad v tú noc, keď bol zatknutý, jeho traja apoštoli opakovane zaspali, hoci ich nabádal, aby boli bdelí. Napriek tomu im súcitne povedal: „Duch je pravdaže dychtivý, ale telo je slabé.“ ​(Mar. 14:34–42)

Otázky na zamyslenie:

Nesnažím sa zavádzať strnulé pravidlá alebo robiť zákon zo svojich osobných názorov? Som rozumný v tom, čo očakávam od druhých?

Ukázali sme si, aký veľký rozdiel bol medzi učením Ježiša a učením farizejov. Vidíš nejakú oblasť, v ktorej by si sa mohol zlepšiť? Ak áno, nebolo by dobré zamerať sa na ňu?

[Obrázok na strane 28]

Farizeji nosili puzdrá, ktoré obsahovali citáty z Písiem (Mat. 23:2, 5)

[Obrázky na strane 29]

Pokorní kresťanskí starší na rozdiel od pyšných farizejov slúžia druhým

[Obrázok na strane 30]

Si podobne ako Ježiš rozumný v tom, čo očakávaš od druhých?