Jehova zhromažďuje svoju rodinu

‚Úpenlivo vás prosím, aby ste sa vážne usilovali o zachovanie jednoty ducha.‘ (EF. 4:1, 3)

AKO BY SI VYSVETLIL?

Čo je účelom „správy“, ktorú Boh uviedol do činnosti?

Ako môžeme ‚zachovávať jednotu ducha‘?

Čo nám pomôže stať sa „voči sebe navzájom láskavými“?

1., 2. Aké je Jehovovo predsavzatie so zemou a s ľuďmi?

ČO TI príde na myseľ, keď počuješ slovo rodina? Teplo domova? Radostná atmosféra? Duch spolupráce? Oáza pokoja, kde môže človek rásť, učiť sa a vymieňať si myšlienky? Ak máš milujúcu rodinu, zrejme si predstavíš niečo také. Pôvodcom rodiny je sám Jehova. (Ef. 3:14, 15) Jeho predsavzatím bolo, aby sa všetci nebeskí i pozemskí inteligentní tvorovia tešili z pocitu bezpečia, vzájomnej dôvery a pravej jednoty.

² Keď ľudia zhrešili, prestali patriť do Božej rodiny, no Božie predsavzatie to nezmarilo. Jehova sa postará o to, aby bola rajská zem naplnená potomkami Adama a Evy. (1. Mojž. 1:28; Iz. 45:18) Urobil potrebné prípravy, aby sa jeho zámer uskutočnil. O niektorých sa píše v liste Efezanom, ktorého hlavnou témou je jednota. Rozoberme si niekoľko veršov z tohto listu a pozrime sa, ako môžeme podporiť Jehovovo predsavzatie zjednotiť všetkých tvorov.

„SPRÁVA“ A JEJ ÚČEL

3. Čo je „správa“, o ktorej sa píše v Efezanom 1:10, a kedy sa začala jej prvá etapa?

³ Jehova vždy koná v súlade so svojím predsavzatím. Preto „na plnej hranici ustanovených časov“ uviedol do činnosti „správu“ — opatrenie, ktoré povedie k zjednoteniu všetkých jeho inteligentných tvorov. (Prečítajte Efezanom 1:8–10.) Toto zjednocovanie prebieha v dvoch etapách. V prvej etape je zbor pomazaných kresťanov pripravovaný na život v nebesiach pod vedením  Ježiša Krista, ich duchovnej Hlavy. Táto etapa sa začala na Letnice 33 n. l., keď Jehova začal zhromažďovať tých, ktorí majú vládnuť s Kristom v nebi. (Sk. 2:1–4) Keďže pomazaní boli vyhlásení za spravodlivých a hodných života na základe Kristovej výkupnej obete, bez váhania sa hlásia k tomu, že ich Boh prijal za svoje deti. (Rim. 3:23, 24; 5:1; 8:15–17)

4., 5. Čo sa deje v druhej etape Božej „správy“?

⁴ V druhej etape sú zhromažďovaní ľudia, ktorí budú žiť v pozemskom raji, keď bude vládnuť Kristovo mesiášske Kráľovstvo. Prvými obyvateľmi rajskej zeme budú členovia „veľkého zástupu“. (Zjav. 7:9, 13–17; 21:1–5) V priebehu tisícročnej vlády sa k nim pripoja miliardy vzkriesených. (Zjav. 20:12, 13) Koľko nových príležitostí prejaviť našu jednotu! Na konci tisícročného panovania budú všetky tieto „veci na zemi“ podrobené záverečnej skúške. Tých, ktorí sa dokážu verní, Boh prijme za svoje pozemské deti. (Rim. 8:21; Zjav. 20:7, 8)

⁵ V súčasnosti prebiehajú obe etapy Božej „správy“ — zhromažďovanie vecí v nebesiach i vecí na zemi. Ako túto „správu“ môže podporovať každý z nás?

USILUJ SA „O ZACHOVANIE JEDNOTY DUCHA“

6. Na základe ktorých textov vieme, že kresťania sa majú zhromažďovať?

⁶ Z Písma vyplýva, že kresťania sa musia zhromažďovať. (1. Kor. 14:23; Hebr. 10:24, 25) To neznamená len byť spolu na jednom mieste, ako je to napríklad vtedy, keď ľudia idú do nákupného centra alebo na športové podujatie. Pravá jednota znamená oveľa viac. Dosiahneme ju, keď budeme uplatňovať to, čo nás Jehova vyučuje, a keď sa dáme formovať jeho svätým duchom.

7. Čo znamená ‚usilovať sa o zachovanie jednoty ducha‘?

⁷ Jehova prijíma pomazaných za synov a iné ovce za priateľov, pričom obe skupiny vyhlasuje na základe Kristovej výkupnej obete za spravodlivé. No kým budeme žiť v tomto systéme, budú medzi nami vznikať nezhody. (Rim. 5:9; Jak. 2:23) Inak by sme nepotrebovali radu inšpirovanú Bohom, aby sme sa „navzájom znášali“. Čo je potrebné na dosiahnutie jednoty? Musíme nadobudnúť úplnú „pokoru mysle a miernosť“. Navyše, Pavol nás nabáda, aby sme sa vážne „usilovali o zachovanie jednoty ducha v zjednocujúcom zväzku pokoja“. (Prečítajte Efezanom 4:1–3.) Riadiť sa touto radou znamená podvoliť sa vplyvu Božieho ducha, aby sme mohli prinášať jeho ovocie. Na rozdiel od skutkov tela, ktoré vždy pôsobia rozdeľujúco, ovocie ducha pomáha naprávať naštrbené vzťahy.

8. Ako skutky tela plodia nejednotu?

⁸ Všimnime si, ako „skutky tela“ plodia nejednotu. (Prečítajte Galaťanom 5:19–21.) Smilstvom sa človek oddeľuje od Jehovu a od zboru a cudzoložstvo môže obrať deti o rodiča a nevinného partnera o manžela či manželku. Ak sa človek dopúšťa nečistoty, vráža to klin medzi neho a Boha, ako aj tých, ktorí ho milujú. Veď každý, kto sa pokúsil zlepiť dve veci, vie, že ak má spoj pevne držať, oba lepené povrchy musia byť čisté. Bezočivé správanie jednotlivca je prejavom hrubej  neúcty k Božím spravodlivým zákonom. Aj ostatné skutky tela odcudzujú ľudí od seba navzájom i od Boha. Také správanie je v úplnom rozpore s Jehovovými vlastnosťami.

9. Ako sa môžeme preskúmať, či sa vážne usilujeme „o zachovanie jednoty ducha“?

⁹ Preto by sa mal každý z nás zamyslieť: ‚Nakoľko vážne sa usilujem „o zachovanie jednoty ducha v zjednocujúcom zväzku pokoja“? Ako reagujem, keď vzniknú problémy? Sťažujem sa každému naokolo a dúfam pritom, že aspoň niektorí sa postavia na moju stranu? Čakám, že v môj prospech zakročia starší, no sám nerobím nič pre obnovenie pokojných vzťahov? Vyhýbam sa tým, ktorí proti mne niečo majú, a držím si ich od tela, aby som to s nimi nemusel riešiť?‘ Takým konaním by sme nepodporovali Jehovovo predsavzatie opäť zjednotiť všetky veci v Kristovi.

10., 11. a) Nakoľko dôležité sú pokojné vzťahy s našimi bratmi? b) Aké konanie prispieva k pokoju a duchovnému rastu?

¹⁰ Ježiš povedal: „Ak teda nesieš svoj dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar pred oltárom a odíď; najprv sa zmier so svojím bratom a potom, keď sa vrátiš, obetuj svoj dar. Usiluj sa rýchlo zmieriť.“ ​(Mat. 5:23–25) Jakub napísal, že „semeno ovocia spravodlivosti sa rozsieva v pokojných podmienkach pre tých, ktorí pôsobia pokoj“. (Jak. 3:17, 18) Ak nám chýba pokoj, nemôžeme konať to, čo je správne.

¹¹ Znázornime si to. Odhaduje sa, že v niektorých krajinách spustošených vojnou by sa dalo obrábať o 35 percent pôdy viac, keby sa obyvatelia nemuseli báť pozemných mín. Tam, kde vybuchne mína, roľníci opustia polia, dedinčania stratia živobytie a trpia aj mestá, lebo v nich nie je dosť jedla. Tak ako míny môžu brániť obrábaniu pôdy, aj nám môžu v duchovnom raste brániť črty, ktoré narúšajú pokoj medzi nami a našimi bratmi. Ale ak rýchlo odpúšťame a robíme dobré veci v prospech druhých, vytvárame podmienky, v ktorých môžu všetci prospievať.

12. Ako nám starší pomáhajú dospieť k jednote?

¹² K jednote môžu veľmi prispievať aj „dary v podobe ľudí“. Dostali sme ich, aby nám pomohli dospieť „k jednote vo viere“. (Ef. 4:8, 13) Keď si starší, ktorí s nami spolupracujú vo svätej službe, všimnú, že by sme sa v niečom  mohli zlepšiť, a dajú nám radu z Božieho Slova, pomáhajú nám tým obliekať si novú osobnosť. (Ef. 4:22–24) Pozeráš sa na ich rady ako na spôsob, akým ťa Jehova pripravuje na život v novom svete, nad ktorým bude vládnuť jeho Syn? Starší, máte pred očami tento cieľ, keď druhých usmerňujete? (Gal. 6:1)

„STAŇTE SA VOČI SEBE NAVZÁJOM LÁSKAVÝMI“

13. K čomu by to viedlo, keby sme neuplatňovali rady z Efezanom 4:25–32?

¹³ V liste Efezanom 4:25–29 sú vymenované konkrétne veci, ktorým sa máme vyhýbať. Patrí k nim falošnosť, hnev, lenivosť a skazená reč. Uvádza sa tam tiež, že naša reč má slúžiť na povzbudenie. Keby niekto neuplatňoval tieto rady, narúšal by jednotu, a tak by zarmucoval Božieho svätého ducha, lebo ten pôsobí zjednocujúco. (Ef. 4:30) Na dosiahnutie pokoja a jednoty je nevyhnutné uplatňovať i to, o čom Pavol písal ďalej: „Nech je od vás vzdialená každá zlomyseľná horkosť a hnev a zlosť a krik a utŕhačná reč spolu so všetkým zlom. Ale staňte sa voči sebe navzájom láskavými, plnými nežného súcitu, ochotne si vzájomne odpúšťajte, podobne ako aj vám Boh ochotne odpustil prostredníctvom Krista.“ ​(Ef. 4:31, 32)

14. a) Čo naznačujú slová „staňte sa... láskavými“? b) Čo nám pomôže byť láskavými?

¹⁴ Slová „staňte sa... láskavými“ naznačujú, že prinajmenšom do istej miery sme neláskaví a že by sme sa v tom mali zlepšiť. Musíme sa naučiť brať do úvahy pocity druhých a považovať ich za dôležitejšie ako naše vlastné. (Fil. 2:4) Niekedy možno máme na jazyku niečo, na čom by sa druhí zasmiali alebo vďaka čomu by sme vyzerali inteligentne. Ale skôr než niečo povieme, položme si otázku: Bolo by to láskavé? Ak to budeme robiť, pomôže nám to ‚stať sa láskavými‘.

UČME SA PREJAVOVAŤ LÁSKU A ÚCTU V RODINE

15. Na čo sa odvolával Pavol v Efezanom 5:28 slovom „takisto“ a čo sa z toho učia manželia?

¹⁵ V Biblii sa prirovnáva vzťah Krista a zboru ku vzťahu manžela a manželky. Manžel sa z toho učí, že má svoju manželku viesť, milovať a starať sa o ňu, a manželka sa učí, že sa má svojmu manželovi podriaďovať. (Ef. 5:22–33) Pavol napísal: „Takisto majú manželia milovať svoje manželky ako vlastné telá.“ ​(Ef. 5:28) Na čo sa vzťahuje výraz „takisto“? V predchádzajúcich veršoch Pavol upriamil pozornosť na to, že „Kristus miloval zbor a vydal sa zaň“ a „očistil [ho] vodným kúpeľom pomocou slova“. Teda ak chce manžel podporiť Jehovovo predsavzatie opäť zhromaždiť všetky veci v Kristovi, musí si všímať potreby svojej rodiny a duchovne ju sýtiť.

16. K čomu to vedie, keď si rodičia plnia zodpovednosť, ktorú im zveril Boh?

¹⁶ Rodičia by mali pamätať na to, že výchova detí je úloha od Jehovu. Je smutné, že v dnešnom svete sú mnohí „bez prirodzenej náklonnosti“. (2. Tim. 3:1, 3) Veľa otcov uteká pred zodpovednosťou, čím svojim deťom škodia a oberajú ich o pocit istoty. Pavol však otcom radí: „Nedráždite svoje deti, ale ich vychovávajte v kázni a v Jehovovom myšlienkovom usmerňovaní.“ ​(Ef. 6:4) Kde inde si majú deti vytvoriť predstavu o láske a autorite, ak nie v rodine? Rodičia,  ktorým sa v tomto ohľade darí, podporujú Jehovovo predsavzatie zjednotiť všetky veci v nebi i na zemi. Ak sa usilujú o to, aby ich domov bol oázou lásky, kde nemá miesto hnev, zlosť a utŕhačná reč, učia svoje deti prejavovať lásku a mať úctu k autorite. Tak ich pripravujú na život v Božom novom svete.

17. Čo je potrebné na to, aby sme dokázali vzdorovať Diablovi?

¹⁷ Musíme pamätať na to, že Diabol, ktorý ako prvý narušil pokoj medzi inteligentnými tvormi, nám bude všemožne brániť v úsilí konať Božiu vôľu. To, že sa prudko zvyšuje rozvodovosť, ľudia spolu žijú bez uzavretia manželstva a spoločnosť toleruje homosexuálne manželstvá, určite zodpovedá jeho zámerom. My však svoje správanie a postoje neprispôsobujeme súčasným trendom. Naším vzorom je Kristus. (Ef. 4:17–21) Sme nabádaní obliecť si „úplnú výzbroj od Boha“ a vzdorovať Diablovi a jeho démonom. (Prečítajte Efezanom 6:10–13.)

„ĎALEJ CHOĎTE V LÁSKE“

18. Čo je kľúčom k našej jednote?

¹⁸ Kľúčom k našej jednote je láska. So srdcom naplneným láskou k „jednému Pánovi“, „jednému Bohu“ a k sebe navzájom sme odhodlaní ‚zachovávať jednotu ducha v zjednocujúcom zväzku pokoja‘. (Ef. 4:3–6) Takúto lásku mal Ježiš na mysli, keď sa modlil: „Neprosím len za nich, ale aj za tých, ktorí uveria vo mňa prostredníctvom ich slova, aby boli všetci jedno, tak ako si ty, Otče, v spojení so mnou a ja v spojení s tebou, aby boli aj oni v spojení s nami... Oznámil som im tvoje meno a oznámim, aby láska, ktorou si ma miloval, bola v nich a ja v spojení s nimi.“ ​(Ján 17:20, 21, 26)

19. Čo si odhodlaný robiť?

¹⁹ Ak pre svoju nedokonalosť niekedy vedieme vnútorný boj, nech nás láska podnieti modliť sa tak ako žalmista: „Zjednoť moje srdce, aby sa bálo tvojho mena.“ ​(Žalm 86:11) Buďme odhodlaní vzdorovať Diablovým pokusom odtiahnuť nás od nášho milujúceho Otca a od tých, ktorí sú v jeho priazni. Vynasnažme sa byť ‚napodobňovateľmi Boha ako milované deti a ďalej choďme v láske‘ — a to v rodine, v službe i v zbore. (Ef. 5:1, 2)

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 29]

Necháva svoj dar pri oltári a ide sa zmieriť so svojím bratom

[Obrázok na strane 31]

Rodičia, učte svoje deti prejavovať úctu