„Koho sa budem desiť?“
„Koho sa budem desiť?“
„I keby proti mne povstala vojna, i tak budem mať dôveru.“ (ŽALM 27:3)
ČO TI PODĽA TÝCHTO VERŠOV MÔŽE POMÔCŤ, ABY SI MAL VIAC ODVAHY?
1. Na aké otázky nachádzame odpoveď v 27. žalme?
AKO je možné, že naša zvestovateľská činnosť je stále intenzívnejšia, hoci podmienky vo svete sa zhoršujú? Prečo zvestovaniu ochotne venujeme svoj čas i energiu, hoci sa svet zmieta v hospodárskej kríze? Čo nám pomôže bez obáv hľadieť do budúcnosti, zatiaľ čo iní sa jej boja? Odpovede na tieto otázky nachádzame v inšpirovanej piesni kráľa Dávida, ktorá tvorí 27. žalm.
2. K čomu to vedie, keď má človek z niečoho hrôzu, ale čím si môžeme byť istí my?
2 Dávid tento žalm začína slovami: „Jehova je moje svetlo a moja záchrana. Koho sa budem báť? Jehova je pevnosť môjho života. Koho sa budem desiť?“ (Žalm 27:1) Kým strach môže človeka oberať o silu, hrôza ho môže dokonca ochromiť. No ľudia, ktorí sa boja Jehovu, nemusia pociťovať hrôzu. (1. Petra 3:14) Ak je Jehova našou pevnosťou, ‚budeme bývať v bezpečí a nebude nás znepokojovať hrôza z nešťastia‘. (Prísl. 1:33; 3:25) Prečo je to tak?
„JEHOVA JE MOJE SVETLO A MOJA ZÁCHRANA“
3. V akom zmysle je Jehova naším svetlom a čo sa od nás očakáva?
3 Metafora „Jehova je moje svetlo“ poukazuje na skutočnosť, že Jehova nás vyučuje a oslobodzuje z duchovnej temnoty. (Žalm 27:1) Doslovné svetlo nám môže pomôcť odhaliť nebezpečenstvo alebo prekážku na ceste, no neodstráni ju. Na základe toho, čo vidíme, musíme konať. Podobne aj Jehova nám odhaľuje skutočný význam udalostí vo svete. Upozorňuje nás na nebezpečenstvá, ktoré nám v tomto systéme hrozia, a v Biblii nám poskytuje zásady, ktoré vždy fungujú. No je na nás, aby sme to, čo sa dozvedáme, uplatnili. Keď to robíme, sme „múdrejší ako [naši] nepriatelia“ a máme „väčšie pochopenie ako všetci [naši] učitelia“. (Žalm 119:98, 99, 130)
4. a) Prečo mohol Dávid s presvedčením povedať, že Jehova je jeho záchrana? b) Kedy bude Jehova konať ako náš Záchranca?
4 Z Dávidových slov v Žalme 27:1 vyplýva, že Dávid si pripomínal, ako ho Jehova v minulosti oslobodzoval a zachraňoval. Napríklad ho oslobodil „z laby leva a z laby medveďa“. Pomohol mu tiež zvíťaziť nad obrom Goliátom. Neskôr ho oslobodil, keď sa ho kráľ Saul viackrát pokúsil prebodnúť kopijou. (1. Sam. 17:37, 49, 50; 18:11, 12; 19:10) Preto neprekvapuje, že Dávid s presvedčením povedal: „Jehova je... moja záchrana.“ Tak ako Jehova ochraňoval Dávida, ochráni v prichádzajúcom „veľkom súžení“ aj svojich novodobých služobníkov. (Zjav. 7:14; 2. Petra 2:9)
PRIPOMÍNAJ SI, AKO TI JEHOVA POMOHOL
5., 6. a) Ako súvisia naše spomienky s odvahou? b) V čom ti môžu dodať odvahu správy o tom, ako Jehova ochraňoval svojich služobníkov?
5 Žalm 27:2, 3 upriamuje našu pozornosť na niečo, čo je veľmi dôležité, ak máme získať viac odvahy. (Prečítajte.) Dávid si pripomínal situácie, v ktorých mu Jehova pomohol a zachránil ho. (1. Sam. 17:34–37) Tieto spomienky ho napĺňali dôverou v to, že dokáže čeliť i tým najväčším ťažkostiam. Napĺňajú ťa tvoje zážitky podobnou dôverou? Stalo sa ti napríklad, že si sa vrúcne modlil k Jehovovi v súvislosti s nejakým ťaživým problémom a potom si od neho dostal múdrosť a silu zvládnuť ho? Pomohol ti Jehova prekonať niečo, čo ťa oberalo o radosť zo služby, alebo otvoril pred tebou „veľké dvere vedúce k činnosti“? (1. Kor. 16:9) Ako na teba dnes pôsobia tieto spomienky? Napĺňajú ťa dôverou v to, že Jehova ti pomôže prekonať ešte väčšie ťažkosti alebo v nich vytrvať? (Rim. 5:3–5)
6 Čo keby nejaká mocná vláda zosnovala plán zničiť organizáciu Jehovových svedkov? V nedávnej minulosti sa o to pokúsili viacerí, ale neúspešne. Keď si budeme pripomínať, ako Jehova svojmu ľudu pomohol, budeme sa pozerať do budúcnosti s dôverou. (Dan. 3:28)
CEŇ SI PRAVÉ UCTIEVANIE
7., 8. a) O čo podľa Žalmu 27:4 Dávid prosil Jehovu? b) Čo je Jehovov veľký duchovný chrám a ako v ňom Jehovu uctievame?
7 Konať odvážne nám pomôže aj to, keď budeme mať záľubu v pravom uctievaní. (Prečítajte Žalm 27:4.) Za čias Dávida bol „Jehovovým domom“ svätostánok. Dávid však urobil potrebné prípravy, aby jeho syn Šalamún mohol postaviť veľkolepý chrám. Ježiš o niekoľko storočí ukázal, že ľudia, ktorí budú uctievať Jehovu prijateľným spôsobom, sa už nebudú musieť viazať na nejakú budovu posvätenú Bohom. (Ján 4:21–23) Zo slov apoštola Pavla v liste Hebrejom v 8. až 10. kapitole vyplýva, že v roku 29 n. l., keď sa Ježiš svojím krstom ponúkol, že bude konať Jehovovu vôľu, začal existovať veľký duchovný chrám. (Hebr. 10:10) Tento chrám je Jehovovým opatrením, vďaka ktorému môžeme prostredníctvom viery v Ježišovu výkupnú obeť uctievať Jehovu prijateľným spôsobom. Ako v ňom Jehovu uctievame? Tak, že sa modlíme „s pravým srdcom, v plnej istote viery“, že verejne, bez kolísania, vyhlasujeme svoju nádej a že sa na zhromaždeniach i na rodinnom uctievaní vzájomne povzbudzujeme a dbáme jeden o druhého. (Hebr. 10:22–25) Láska k pravému uctievaniu nám v tom pomôže vytrvávať i v týchto kritických časoch.
8 Na celej zemi Jehovovi verní služobníci trávia v službe čoraz viac času, učia sa cudzie jazyky a sťahujú sa na miesta, kde je potrebných viac zvestovateľov. Z ich konania vidieť, že im tak ako žalmistovi záleží len na jedinom — aby mohli ‚hľadieť na Jehovovu príjemnosť‘, čiže nachádzať potešenie v Jehovových krásnych vlastnostiach, a konať svätú službu, nech sa deje čokoľvek. (Prečítajte Žalm 27:6.)
DÔVERUJ V BOŽIU POMOC
9., 10. O čom nás uisťuje Žalm 27:10?
9 Dávid pôsobivo vyjadril, ako veľmi dôveruje, že mu Jehova pomôže. Čítame: „I keby ma opustil vlastný otec a vlastná matka, i tak by sa ma ujal sám Jehova.“ (Žalm 27:10) Z toho, čo sa píše v 1. Samuelovej 22. kapitole, môžeme vyvodiť, že Dávid nezažil, že by ho odvrhli jeho rodičia. No v súčasnosti sa mnohí stretávajú s tým, že ich vlastná rodina zavrhne. Veľa z nich našlo pomoc a ochranu v kresťanskom zbore.
10 Jehova ochotne podporuje svojich služobníkov, aj vtedy keď ich ostatní opustia. Nemali by sme preto očakávať, že ich podporí v akomkoľvek súžení? Čo ak si napríklad robíme starosti, ako sa hmotne postarať o svoju rodinu? Nemali by sme sa spoliehať na Jehovu, že nám pomôže? (Hebr. 13:5, 6) Jehova vie, čím každý jeho verný služobník prechádza a čo potrebuje!
11. Ako môže na druhých zapôsobiť naša dôvera v Jehovu? Uveď príklad.
11 Všimnime si, čo zažila Victoria, záujemkyňa z Libérie. Ešte pred krstom ju i jej tri deti opustil muž, s ktorým žila. Zostala bez domova i bez práce, no ďalej robila duchovné pokroky a dala sa pokrstiť. Nejaký čas nato našla jej 13-ročná dcéra peňaženku plnú peňazí. Aby sa nedostali do pokušenia, povedali si, že ich radšej ani nezrátajú, a rýchlo sa spojili s vojakom, ktorému peňaženka patrila. Ten im povedal, že keby boli všetci ľudia takí poctiví ako Jehovovi svedkovia, svet by bol lepší a pokojnejší. Victoria mu v Biblii ukázala Jehovov sľub o novom svete. Na vojaka jej čestnosť zapôsobila a štedro ju odmenil. Jehovovi svedkovia si svojou pevnou vierou, že Jehova sa o nich postará, získali povesť poctivých ľudí.
12. Čo dáme najavo, keď neprestaneme slúžiť Jehovovi ani vtedy, keď utrpíme materiálnu stratu? Uveď skúsenosť.
12 Thomas, nepokrstený zvestovateľ zo Sierry Leone, nastúpil na strednú školu ako učiteľ, no bezmála rok nedostával plat, lebo sa vybavovali nejaké formality. Posledná vec, ktorú mal absolvovať, aby mohol dostať svoje peniaze, bol pohovor s riaditeľom školy, ktorý bol kňazom. Ten mu povedal, že presvedčenie Jehovových svedkov je pre školu neprijateľné. Trval na tom, že Thomas si musí vybrať medzi prácou a svojou vierou. Predstav si, ako sa Thomas musel cítiť. Čo urobil? Dal výpoveď, čím prišiel o takmer ročný plat. Našiel si inú prácu — v servise rádií a mobilných telefónov. Vidina chudoby môže v ľuďoch vyvolávať hrôzu. No ako vidieť z tohto príkladu i z mnohých ďalších, nás neochromí, lebo neochvejne dôverujeme Jehovovi, Stvoriteľovi všetkého a Ochrancovi svojho ľudu.
13. Ako postupuje dielo zvestovania o Kráľovstve v krajinách, ktoré sú na tom ekonomicky zle?
13 V mnohých krajinách, kde sú ťažké pomery, sú zvestovatelia Kráľovstva pozoruhodne aktívni. Prečo? Jedna odbočka píše: „Veľa ľudí, ktorí prijmú ponuku biblického štúdia, je nezamestnaných, a preto majú cez deň viac času študovať. Bratia zas majú viac času na zvestovanie. Ľuďom, zvlášť v oblastiach, ktoré sú na tom najhoršie, netreba vysvetľovať, že žijeme v posledných dňoch; vidia to na vlastné oči.“ Istý misionár, ktorý 12 rokov slúži v krajine, kde každý zvestovateľ vedie v priemere tri biblické štúdiá, píše: „Keďže mnohí zvestovatelia žijú jednoducho a nerozptyľuje ich veľa vecí, majú viac času na zvestovateľskú službu a vedenie biblických štúdií.“
14. V akých ohľadoch Boh chráni veľký zástup?
14 Jehova sľúbil, že v telesnom i duchovnom ohľade bude svojmu ľudu ako celku pomáhať, bude ho chrániť a oslobodzovať, a my jeho sľubu dôverujeme. (Žalm 37:28; 91:1–3) Vieme, že „veľké súženie“ má prežiť veľký zástup. (Zjav. 7:9, 14) To znamená, že tento zástup ako celok bude v čase, ktorý ostáva tomuto systému, ochránený pred vyhladením. Jehova mu poskytne všetko, čo potrebuje, aby vytrval v skúškach a zachoval si k nemu blízky vzťah. A v záverečnej fáze veľkého súženia svojich služobníkov zachová nažive.
„POUČUJ MA, Ó, JEHOVA, O SVOJEJ CESTE“
15., 16. Aký úžitok máme z uplatňovania Božích rád? Uveď skúsenosť.
15 Ak máme zostať odvážni, musíme byť stále poučovaní o Božích cestách. To je zjavné z Dávidovej prosby: „Poučuj ma, ó, Jehova, o svojej ceste a veď ma chodníkom priamosti kvôli mojim nepriateľom.“ (Žalm 27:11) V súlade s touto modlitbou konáme vtedy, keď dôsledne dbáme na biblické rady, ktoré dostávame prostredníctvom Jehovovej organizácie, a hneď ich uplatňujeme. Mnohí, ktorí sa zbavili zbytočných dlhov, môžu dosvedčiť, že uplatnenie múdrych rád o zjednodušení si života im v nedávnych hospodárskych krízach veľmi pomohlo. Nie sú zaťažení hmotnými vecami, ktoré si už nemôžu dovoliť, a tak sa môžu viac nasadiť v službe. Bude dobré, keď si každý z nás položí otázku: ‚Uplatňujem bez meškania všetko, čo sa dozviem z Biblie a z publikácií verného a rozvážneho otroka, aj vtedy, keď si to odo mňa vyžaduje obete?‘ (Mat. 24:45)
16 Keď Jehovovi dovolíme, aby nás poučoval a viedol chodníkom priamosti, nebudeme mať dôvod na obavy. Istý pravidelný priekopník zo Spojených štátov sa uchádzal o prácu, ktorá by jemu i celej jeho rodine umožnila pokračovať v službe celým časom, no nadriadený mu povedal, že bez vysokoškolského diplomu to miesto nikdy nedostane. Čo keby sa niečo také stalo tebe? Ľutoval by si, že si nezískal vyššie vzdelanie, pretože si začal slúžiť celým časom? O dva týždne dostal nadriadený výpoveď a iný nadriadený sa brata opýtal, aké má ciele. Brat mu pohotovo začal vysvetľovať, že aj s manželkou sú Jehovovi svedkovia a veľa zo svojho voľného času využívajú na to, aby vyučovali ľudí z Biblie, a radi by v tom pokračovali. Nadriadený ho prerušil a povedal: „Ja som vedel, že ste v niečom iný! Keď môj otec ležal na smrteľnej posteli, dve svedkyne za ním každý deň chodili a čítali mu z Biblie. Vtedy som si povedal, že ak raz budem mať možnosť pomôcť nejakému Jehovovmu svedkovi, urobím to.“ Na druhý deň dostal brat presne to miesto, ktoré mu predošlý nadriadený odmietol dať. Je zjavné, že keď dáme záujmy Kráľovstva na prvé miesto, Jehova dodrží svoj sľub a poskytne nám všetko, čo v hmotnom ohľade potrebujeme. (Mat. 6:33)
NEVYHNUTNÁ JE VIERA A NÁDEJ
17. Vďaka čomu sa môžeme pozerať do budúcnosti bez obáv?
17 Dávid ďalej zdôrazňuje, aká dôležitá je viera a nádej, týmito slovami: „Keby som nebol mal vieru, že uvidím Jehovovu dobrotu v zemi živých —!“ (Žalm 27:13) Kde by sme boli, keby nám Boh nedal nádej a keby sme si necenili to, o čom sa píše v 27. žalme?! Preto teraz, keď stojíme pred udalosťami, ktoré povedú k Armagedonu, stále sa modlime k Jehovovi, aby nám dal silu a zachránil nás. (Prečítajte Žalm 27:14.)
[Študijné otázky]
[Obrázok na strane 23]
Dávidovi dodávalo silu, keď si pripomínal, ako ho Jehova oslobodzoval
[Obrázok na strane 25]
Pozeráš sa na hospodárske ťažkosti ako na príležitosť viac sa nasadiť v službe?
