„Je odmena za vašu činnosť“

KRÁĽ Asa náhlivo vedie svoju armádu hlbokým údolím judskej vysočiny k nížine ležiacej pri mori. Na mieste, kde sa údolie rozširuje, sa zastavuje a to, čo vidí, mu vyráža dych. Pred ním je obrovský tábor nepriateľov. Ide o miliónovú armádu Etiópčanov! Asových vojakov je len niečo vyše polovice.

Boju sa už nedá vyhnúť. Čo je pre Asu v tejto chvíli najdôležitejšie? Dať rozkazy generálom? Povzbudiť vojakov? Napísať listy rodine? Nie! Asa sa v tejto kritickej situácii modlí.

Skôr ako sa pozrieme na to, o čo sa modlil a čo sa potom stalo, povedzme si o ňom niečo viac. Prečo konal práve takto? Mal dôvody veriť, že mu Boh pomôže? Čo sa zo správy o Asovi dozvedáme o tom, ako Jehova žehná činnosť svojich služobníkov?

KTO BOL ASA A ČO ROBIL

Dvadsať rokov po rozdelení Izraela na dve kráľovstvá bolo už Judsko presiaknuté skazenými pohanskými zvykmi. Keď sa Asa stal v roku 977 pred n. l. kráľom, bol dokonca aj kráľovský dvor duchovne znečistený uctievaním kanaanskych božstiev plodnosti. No z inšpirovanej správy sa dozvedáme, že Asa „konal to, čo bolo dobré a správne v očiach Jehovu, jeho Boha“. Odstránil „cudzozemské oltáre a výšiny a rozbil posvätné stĺpy a pozotínal posvätné koly“. (2. Par. 14:2, 3) Okrem toho z judského kráľovstva vyhnal „mužských chrámových prostitútov“, ktorí sa v mene náboženstva dopúšťali hrubej nemravnosti. No nezostal len pri tom. Nabádal tiež svojich poddaných, „aby hľadali Jehovu, Boha svojich predkov, a uplatňovali zákon a prikázanie“. (1. Kráľ. 15:12, 13; 2. Par. 14:4)

Jehovovi sa Asova zanietenosť za pravé uctievanie páčila a odmenil ho pokojom, ktorý trval roky. Preto mohol kráľ povedať: „Hľadali [sme] Jehovu, nášho Boha. Hľadali sme, a on nám dáva odpočinutie všade dookola.“ Ľud túto situáciu využil na to, aby okolo judských miest vybudoval opevnenia. „Stavali a mali úspech,“ píše sa v Biblii. (2. Par. 14:1, 6, 7)

NA BOJISKU

Keď vezmeme do úvahy, čo sa o Asovi píše, nemalo by nás prekvapovať, že sa pred bojom s najväčšou armádou, o akej čítame v Biblii, modlil. Kráľ Asa vedel, že Boh odmeňuje skutky viery. Preto úpenlivo prosil Jehovu o pomoc. Uvedomoval si, že ak sa bude spoliehať na Boha a bude mať jeho podporu, veľkosť a sila protivníkovej armády bude nepodstatná. Keďže v tomto konflikte išlo aj o Jehovovu povesť, Asa prosil, aby mu Jehova pomohol hlavne z tohto dôvodu. Kráľ sa modlil: „Pomôž nám, ó, Jehova, náš Bože, lebo my sa opierame o teba a v tvojom mene sme prišli proti tomuto zástupu. Ó, Jehova, ty si náš Boh. Nenechaj, aby si smrteľný človek udržal silu proti tebe.“ ​(2. Par. 14:11) Bolo to, akoby povedal: ‚Jehova, tento útok Etiópčanov je útokom proti tebe. Nedovoľ, aby bola privedená  pohana na tvoje meno tým, že slabí ľudia zničia tých, ktorí nosia tvoje meno.‘ A tak sa stalo, že „Jehova porazil Etiópčanov pred Asom a pred Júdom, a Etiópčania sa dali na útek“. (2. Par. 14:12)

Dnes Jehovov ľud čelí veľkému počtu mocných protivníkov, hoci proti nim nebojuje doslovnými zbraňami na nejakom bojisku. Môžeme si byť istí, že Jehova dá víťazstvo všetkým svojim verným služobníkom, ktorí vedú duchovný boj v jeho mene. Každý z nás vedie osobný boj. Musíme napríklad odolávať všadeprítomnému duchu nemravnosti, bojovať s vlastnými slabosťami či chrániť svoju rodinu pred duchovne znečisťujúcimi vplyvmi. Nech už bojujeme s čímkoľvek, Asova modlitba nám môže dodať silu. Asa zvíťazil, pretože mu pomohol Jehova. To ukazuje, čo môžu očakávať všetci, ktorí sa spoliehajú na Boha. Proti Jehovovi neobstojí nikto, nech by bol akokoľvek silný.

POVZBUDENIE A VAROVANIE

Na ceste z boja sa Asa stretol s Azariahom. Tento prorok ho povzbudil, ale aj varoval slovami: „Počuj ma, Asa, a celý Júda a Benjamin! Jehova je s vami, pokiaľ ste vy s ním; a ak ho budete hľadať, dá sa vám nájsť, ale ak ho opustíte, opustí vás... Buďte odvážni a nenechajte klesnúť svoje ruky, lebo je odmena za vašu činnosť.“ ​(2. Par. 15:1, 2, 7)

Tieto slova môžu posilniť našu vieru. Vidíme z nich, že Jehova je s nami, pokiaľ mu verne slúžime. Keď k nemu voláme o pomoc, môžeme si byť istí, že nás počuje. Azariah povedal: „Buďte odvážni.“ Konať to, čo je správne, si často vyžaduje veľkú odvahu, ale vieme, že s Jehovovou pomocou to dokážeme.

Asova stará matka Maacha dala urobiť „hroznú modlu k posvätnému kolu“. Asa stál pred náročnou úlohou zosadiť ju z kráľovského postavenia „panej“. Kráľ túto úlohou zvládol — starú matku zosadil a modlu spálil. (1. Kráľ. 15:13) Za svoju odhodlanosť a odvahu bol požehnaný. Aj my sa musíme neochvejne držať Jehovu a jeho spravodlivých noriem, či už sú naši príbuzní lojálni Bohu, alebo nie. Ak to budeme robiť, Jehova nás za našu vernosť odmení.

Asovou odmenou bolo napríklad to, že videl, ako mnohí Izraeliti z odpadlíckeho severného kráľovstva prúdili do Judska, pretože si uvedomili, že Jehova bol s Asom. Tak veľmi si cenili čisté uctievanie, že sa rozhodli zanechať svoj domov a bývať medzi Jehovovými služobníkmi. Potom Asa a celé Judsko uzavrelo dohodu, „že budú hľadať Jehovu, Boha svojich predkov, celým svojím srdcom a celou svojou dušou“. K čomu to viedlo? Boh „sa im dal nájsť; a Jehova im dával odpočinok všade dookola“. (2. Par. 15:9–15) Aj nám prináša veľkú radosť, keď vidíme, ako sa tí, ktorí milujú spravodlivosť, pridávajú k čistému uctievaniu Jehovu.

Azariahove slová však obsahovali aj túto vážnu výstrahu: „Ak [Jehovu] opustíte, opustí vás.“ Nech sa nám to nikdy nestane, pretože to môže  mať tragické následky! (2. Petra 2:20–22) Nevieme presne, prečo Asa dostal toto varovanie, ale vieme, že ho neposlúchol.

„KONAL SI V TOMTO POCHABO“

V 36. roku Asovej vlády pritiahol proti Judsku izraelský kráľ Báša. Začal budovať opevnenie okolo pohraničného mesta Ráma zrejme preto, aby zabránil svojim poddaným pridať sa na Asovu stranu a na stranu pravého uctievania. Toto mesto ležalo len osem kilometrov na sever od Jeruzalema. Namiesto toho, aby Asa postupoval presne tak ako v prípade útoku Etiópčanov, hľadal pomoc u ľudí. Poslal dar sýrskemu kráľovi a požiadal ho, aby severné izraelské kráľovstvo napadol. Keď Sýrčania začali podnikať útoky, Báša sa z Rámy stiahol. (2. Par. 16:1–5)

Jehovovi sa Asovo konanie nepáčilo, a preto za ním poslal proroka Chananiho. Asa mal vedieť, že „Jehovove oči chodia sem a tam po celej zemi, aby ukázal svoju silu v prospech tých, ktorých srdce je celé voči nemu“. Veď predsa videl, čo Jehova urobil Etiópčanom. Možno mu v tejto situácii niekto zle poradil alebo si myslel, že Bášovo vojsko nie je až také nebezpečné a že to zvládne sám. Nech to bolo akokoľvek, Asa sa obrátil na ľudí, a nie na Jehovu. „Konal si v tomto pochabo,“ povedal mu Chanani, „odteraz budú proti tebe vojny.“ ​(2. Par. 16:7–9)

Asa na toto pokarhanie zareagoval zle. Rozhneval sa a proroka dal do klady. (2. Par. 16:10) Prečo to urobil? Myslel si, že po mnohých rokoch vernej služby si nezaslúži, aby ho niekto takto naprával? Alebo mu už s pribúdajúcimi rokmi chýbal zdravý úsudok? To nám Biblia nehovorí.

V 39. roku jeho vlády ho postihla vážna choroba nôh. Z biblickej správy sa dozvedáme, že „ani v svojej chorobe nehľadal Jehovu, ale ránhojičov“. Zdá sa, že v tom čase už zanedbával svoju duchovnosť. Je zrejmé, že v takomto duchovnom stave zotrval až do smrti v 41. roku svojej vlády. (2. Par. 16:12–14)

No i tak sa zdá, že Asove dobré vlastnosti a horlivosť v pravom uctievaní prevýšili jeho chyby. Nikdy neprestal slúžiť Jehovovi. (1. Kráľ. 15:14) Čo sa teda môžeme naučiť z jeho životného príbehu? Pomáha nám vidieť, že si stále potrebujeme v mysli osviežovať spomienky na to, ako nám Jehova v minulosti pomohol, pretože nás to podnieti hľadať uňho pomoc, keď sa stretneme s novými skúškami. Nemali by sme si nikdy myslieť, že biblické rady nepotrebujeme, lebo Bohu verne slúžime už roky. Ak urobíme chybu, Jehova nás pokarhá bez ohľadu na to, ako dlho mu slúžime. Aby sme z naprávania mohli mať úžitok, musíme ho prijať s miernosťou. V prvom rade chceme pamätať na to, že Jehova bude s nami, pokiaľ my budeme s ním. Jeho oči hľadajú po celej zemi tých, ktorí sú mu verní. Odmeňuje ich tak, že svoju silu používa v ich prospech. Jehova pomáhal Asovi a môže pomôcť aj nám.

[Zvýraznený text na strane 9]

Jehova odmeňuje svojich verných, ktorí vedú duchovný boj

[Zvýraznený text na strane 10]

Konať to, čo je správne v Jehovových očiach, si vyžaduje odvahu