1., 2. Čo sa o teokratických zjazdoch dozvieme v tomto článku?

MEDZINÁRODNÉ a oblastné zjazdy sú neoddeliteľnou súčasťou novodobej histórie Jehovových svedkov už veľa desaťročí. Sú to mimoriadne radostné udalosti a mnohí z nás sa ich zúčastnili veľakrát.

² Boží ľud usporadúval sväté zhromaždenia už pred tisícročiami. Priblížime si niektoré z nich, ukážeme si, v čom boli podobné dnešným zjazdom, a zameriame sa na to, aký úžitok prinášajú tým, ktorí sa ich zúčastnia. (Žalm 44:1; Rim. 15:4)

3. a) Čím sa vyznačovalo prvé zhromaždenie Božieho ľudu spomínané v Biblii? b) Akým spôsobom Jehova zvolával svoj ľud?

³ Prvé veľké zhromaždenie Božieho ľudu spomínané v Biblii, na ktorom boli jeho členovia duchovne vyučovaní, sa uskutočnilo na úpätí vrchu Sinaj. Bol to naozaj medzník v histórii pravého uctievania. Na tomto nezabudnuteľnom zhromaždení, Jehova ukázal Izraelitom svoju moc, keď im dal svoj Zákon. (2. Mojž. 19:2–9, 16–19; prečítajte 2. Mojžišovu 20:18; 5. Mojžišovu 4:9, 10.) Bol to zlom v Božom zaobchádzaní s Izraelom. Netrvalo dlho a Jehova zaviedol spôsob, ako zvolávať svoj ľud. Prikázal Mojžišovi, aby urobil dve strieborné trúbky, ktoré mali slúžiť na zvolávanie ‚celého zhromaždenia pri vchode do stanu stretnutia‘. (4. Mojž. 10:1–4) Predstav si, akú radosť musel mať ľud pri takýchto príležitostiach!

4., 5. Prečo boli zhromaždenia, ktoré zvolali Mojžiš a Jozua zvlášť význačné?

⁴ Na konci 40-ročného putovania pustatinou Izraeliti stáli na prahu Zasľúbenej krajiny. V tomto mimoriadne  dôležitom momente dal Mojžiš relatívne mladému izraelskému národu príkaz, aby sa zhromaždil. Bol to vhodný čas na to, aby im pripomenul, čo všetko pre nich Jehova urobil a čo ešte urobí. (5. Mojž. 29:1–15; 30:15–20; 31:30)

⁵ Možno práve na tomto zhromaždení Mojžiš národu vysvetlil, že sa budú pravidelne schádzať, aby ich Jehova vyučoval. V sabatných rokoch počas Sviatku prístreškov sa mali na mieste, ktoré Jehova vybral, zhromaždiť muži, ženy, deti i cudzí usadlíci, aby ‚počúvali a aby sa učili báť Jehovu, svojho Boha, a dbali na uplatňovanie všetkých slov zákona‘. (Prečítajte 5. Mojžišovu 31:1, 10–12.) Takže už v tomto ranom období histórie Božieho ľudu bolo jasné, že sa mal pravidelne zhromažďovať a uvažovať o Jehovovom slove i zámeroch. Keď Izraeliti dobyli Zasľúbenú krajinu, ešte stále boli obkľúčení pohanskými národmi. Jozua ich zhromaždil, aby posilnil ich odhodlanie zostať lojálni Jehovovi. Ľud na to zareagoval a dal Jehovovi sľub, že mu bude slúžiť. (Joz. 23:1, 2; 24:1, 15, 21–24)

6., 7. Prečo môžeme povedať, že zjazdy, ktoré sa uskutočnili počas novodobej histórie Jehovovho ľudu, boli dôležitými míľnikmi?

⁶ Prelomové zjazdy sa uskutočnili aj v novodobej histórii Jehovovho ľudu. Boli to zjazdy, ktoré zohrali dôležitú úlohu vo vývoji teokracie a v porozumení biblických právd. (Prísl. 4:18) V roku 1919 usporiadali Bádatelia Biblie zjazd v meste Cedar Point, v štáte Ohio, v USA. Bol to prvý veľký zjazd po prvej svetovej vojne. Toto zhromaždenie, ktorého sa zúčastnilo asi 7 000 ľudí, bolo význačné tým, že dalo podnet k celosvetovej zvestovateľskej kampani. Na tom istom mieste sa v roku 1922 konal deväťdňový zjazd a brat Joseph F. Rutherford dal v jednom zo svojich prejavov mimoriadne silný impulz k zvestovateľskej činnosti, keď poslucháčov burcoval slovami: „Buďte vernými a pravými svedkami Pána. Napredujte v boji, kým nebude spustošená každá stopa Babylona. Hlásajte posolstvo široko-ďaleko. Svet musí vedieť, že Jehova je Boh a že Ježiš Kristus je Kráľ kráľov a Pán pánov. Toto je deň všetkých dní. Hľa, Kráľ vládne! Vy ste jeho verejnými služobníkmi. Preto zvestujte, zvestujte, zvestujte Kráľa a jeho kráľovstvo.“ Všetci prítomní, ako aj Boží ľud na celom svete s radosťou toto nabádanie prijali.

⁷ V roku 1931 boli Bádatelia Biblie nadšením celí bez seba, keď na zjazde v meste Columbus, v štáte Ohio, v USA, prijali meno Jehovovi svedkovia. V roku 1935 vo Washingtone, D. C., brat Rutherford vysvetlil, čo je „veľký zástup“, ktorý kniha Zjavenie opisuje ako „stojaci pred trónom a pred Baránkom“. (Zjav. 7:9–17) V roku 1942, v čase, keď zúrila druhá svetová vojna, mal Nathan H. Knorr strhujúcu prednášku s názvom „Mier — môže byť trvalý?“ V nej odhalil totožnosť „šarlátového divého zvieraťa“, ktoré sa spomína v 17. kapitole knihy Zjavenie, a naznačil, že po vojne bude treba vykonať vo zvestovateľskom diele ešte veľa práce.

8., 9. Prečo boli niektoré zjazdy zvlášť dojímavé?

⁸ Zvlášť pozoruhodnou časťou teokratického zjazdu „Radostné národy“, ktorý sa konal v roku 1946 v Clevelande, v štáte Ohio, bola prednáška brata Knorra „Otázky obnovy a rozvoja“. Jeden z prítomných opísal, akú reakciu  vyvolala táto prednáška: „Keď v ten večer načrtol, koľko zvestovateľskej činnosti bude ešte potrebné vykonať, a keď potom hovoril o plánoch na rozšírenie domova Bétel a tlačiarne v Brooklyne, stál som na pódiu za ním. Obrovské publikum opakovane burácajúco tlieskalo. Hoci sme prítomným z pódia nevideli do tváre, cítili sme ich radosť.“ V roku 1950 na medzinárodnom zjazde v New Yorku boli prítomní šťastní, keď dostali Preklad nového sveta Kresťanských gréckych Písiem, prvú časť moderného prekladu Biblie, v ktorom bolo Božie meno vrátené na svoje miesto v Božom Slove. (Jer. 16:21)

⁹ Mimoriadne dojímavé boli aj zjazdy, na ktorých Jehova zhromažďoval svojich verných svedkov, keď sa skončilo obdobie prenasledovania alebo zákazu ich činnosti. Adolf Hitler sa zaprisahal, že zničí Jehovových svedkov v Nemecku, no v roku 1955 sa v Norimbergu konal oblastný zjazd na mieste, kde predtým Hitler usporadúval vojenské prehliadky, a zúčastnilo sa ho 107 000 delegátov. Mnohým stekali po lícach slzy radosti! V roku 1989 sa v Poľsku na troch zjazdoch „Zbožná oddanosť“ zúčastnilo 166 518 delegátov, medzi ktorými bol aj veľký počet zo Sovietskeho zväzu, Československa a ďalších východoeurópskych krajín. Niektorí z nich boli po prvýkrát na zhromaždení, na ktorom bolo viac ako 15 alebo 20 svedkov. A predstav si tú radosť na medzinárodnom zjazde „Božské vyučovanie“ v Kyjeve na Ukrajine v roku 1993, keď bolo pokrstených 7 402 nových služobníkov Jehovu. Bol to doteraz najväčší zaznamenaný krst Jehovových svedkov. (Iz. 60:22; Hag. 2:7)

10. Ktoré zjazdy sa ti vryli do pamäti a prečo?

¹⁰ Možno aj ty máš v mysli natrvalo zapísané nejaké oblastné alebo medzinárodné zjazdy. Pamätáš si na svoj prvý zjazd alebo na ten, na ktorom si bol pokrstený? Sú to duchovné míľniky tvojho života. Spomienky na ne si starostlivo uchovávaj! (Žalm 42:4)

11. Pri akých príležitostiach sa mali Izraeliti v staroveku každý rok zhromažďovať v Jeruzaleme?

¹¹ Jehova od Izraelitov očakával, že sa trikrát v roku zhromaždia v Jeruzaleme — na Sviatok nekvasených chlebov, na Sviatok týždňov (neskôr nazývaný Letnice) a na Sviatok prístreškov. Boh v súvislosti s týmito sviatkami prikázal: „Pri troch príležitostiach v roku sa každý z vás mužského rodu objaví pred tvárou pravého Pána, Jehovu.“ ​(2. Mojž. 23:14–17) Mnohí Izraeliti si uvedomovali, akú veľkú duchovnú hodnotu mali tieto sviatky, a preto ich navštevovali s celou rodinou. (1. Sam. 1:1–7; Luk. 2:41, 42)

12., 13. Čo si cesta na každoročné sviatky od mnohých Izraelitov vyžadovala?

 ¹² Zamysli sa nad tým, čo si od izraelských rodín cesta na sviatky vyžadovala. Napríklad keď Jozef a Mária cestovali do Jeruzalema z Nazaretu, museli prejsť približne 100 kilometrov jedným smerom. Koľko by asi taká cesta trvala tebe, keby si kráčal aj s malými deťmi? Z biblickej správy o tom, keď Ježiš ako chlapec navštívil Jeruzalem, sa dozvedáme, že príbuzní alebo priatelia niekedy cestovali spolu ako skupina. Musel to byť naozaj zážitok, keď spoločne cestovali, pripravovali jedlo a hľadali vhodné miesto na prenocovanie v neznámom prostredí. No zdá sa, že to bolo dostatočne bezpečné, lebo Ježiš, hoci len 12-ročný, mal určitú mieru voľnosti. Zvlášť pre deti to musela byť nezabudnuteľná skúsenosť. (Luk. 2:44–46)

¹³ Keď boli Izraeliti roztrúsení medzi národmi, museli na sviatky cestovať z ešte väčšej vzdialenosti. Na Letnice roku 33 n. l. prišli do Jeruzalema bohabojní Židia a prozelyti z Itálie, Líbye, Kréty, Malej Ázie a Mezopotámie. (Sk. 2:5–11; 20:16)

14. Aký úžitok prinieslo Izraelitom to, že každý rok navštevovali sviatky v Jeruzaleme?

¹⁴ Pre verných Izraelitov bol na týchto cestách najdôležitejší duchovný aspekt — uctievanie Jehovu po boku tisícov bohabojných ľudí. Ako tieto sviatky vplývali na tých, ktorí sa ich zúčastnili? Odpoveď nájdeme, keď si prečítame Jehovove pokyny k Sviatku prístreškov. Jehova povedal: „Budeš plesať počas svojho sviatku, ty a tvoj syn a tvoja dcéra a tvoj otrok a tvoja otrokyňa a Lévita a cudzí usadlík a chlapec bez otca a vdova, ktorí sú vnútri tvojich brán. Sedem dní budeš sláviť sviatok Jehovovi, svojmu Bohu, na mieste, ktoré si vyvolí Jehova, pretože Jehova, tvoj Boh, ťa požehná v každom tvojom výnose a v každom skutku tvojej ruky, a budeš sa len radovať.“ ​(5. Mojž. 16:14, 15; prečítajte Matúša 5:3.)

15., 16. Aké obete musíš priniesť, aby si navštívil zjazdy? Prečo to stojí za to?

¹⁵ Tieto staroveké zhromaždenia sú vynikajúcim príkladom pre Boží ľud dnes! Hoci sa mnohé veci za stáročia, ktoré odvtedy uplynuli, zmenili, to podstatné zostalo. V biblických časoch si od Božích služobníkov návšteva zjazdov vyžadovala obete. Podobne je to aj dnes. No úžitok vyváži každé úsilie. Tieto podujatia boli, a stále sú, dôležitou súčasťou nášho uctievania. Na nich dostávame informácie a rady, ktoré sú na udržanie si blízkeho vzťahu s Bohom nevyhnutné. Zjazdy nás motivujú uplatňovať to, čo sa učíme, pomáhajú nám vyhnúť sa problémom a povzbudzujú nás, aby sme zostali zameraní na činnosti a záujmy, ktoré sú osviežujúce, a nie vyčerpávajúce. (Žalm 122:1–4)

¹⁶ Účastníci zjazdov môžu potvrdiť, že tieto zhromaždenia sú vždy zdrojom radosti. V jednej správe z veľkého zjazdu, ktorý sa uskutočnil v roku 1946, sa písalo: „Pohľad na tisíce svedkov v pokoji zhromaždených na jednom mieste bol úchvatný a ešte radostnejšie bolo počúvať, ako sa tento zástup pripojil k veľkému orchestru a tribúny sa rozozvučali lahodnými piesňami Kráľovstva na chválu Jehovu.“ Správa pokračovala: „Delegáti sa hlásili v oddelení dobrovoľnej služby a bolo ich dostatok, aby vykonali práce vo všetkých oddeleniach, a to z čírej radosti, že môžu slúžiť bratom.“ Zažil si aj ty podobnú atmosféru  na oblastných alebo medzinárodných zjazdoch? (Žalm 110:3; Iz. 42:10–12)

17. Aké zmeny nastali v súvislosti s organizovaním zjazdov?

¹⁷ Určité veci sa zmenili, aj pokiaľ ide o organizovanie zjazdov. Niektorí z Božieho ľudu si možno ešte pamätajú zjazdy, ktoré trvali osem dní a mali tri časti — dopoludňajšiu, odpoludňajšiu a večernú. Súčasťou programu bola aj zvestovateľská služba. Program sa niekedy začínal o deviatej hodine ráno a často končil až o deviatej hodine večer. Dobrovoľníci celé hodiny tvrdo pracovali na príprave raňajok, obedov a večerí pre návštevníkov zjazdu. Teraz je program zjazdových dní kratší a jedlo si rodiny i jednotlivci vopred pripravia sami, čo im umožňuje viac sa sústrediť na duchovný program.

18., 19. Na čo sa v súvislosti so zjazdmi tešíš ty a prečo?

¹⁸ Veľmi sa tešíme na body programu, ktoré sú časťou našich zjazdov už dlhú dobu. Duchovný „pokrm v pravý čas“, ktorý nám pomáha lepšie porozumieť biblickým proroctvám i náukám, dostávame nielen prostredníctvom zjazdových prednášok, ale aj nových publikácií vydaných na zjazdoch. (Mat. 24:45) Tieto publikácie pomohli mnohým úprimným jednotlivcom porozumieť biblickým pravdám. Podnetné biblické drámy povzbudzujú tak mladých, ako aj vekovo starších preskúmať svoje pohnútky a odolávať bezbožnému zmýšľaniu tohto sveta. Aj prejav ku krstu je pre všetkých z nás príležitosťou prehodnotiť svoj rebríček hodnôt. A aké radostné je vidieť, keď ďalší symbolizujú svoju oddanosť Jehovovi!

¹⁹ Áno, zjazdy sú už dlho súčasťou čistého uctievania a v týchto náročných časoch nám pomáhajú slúžiť Jehovovi s radosťou a mať jeho schválenie. Na týchto zhromaždeniach získavame duchovné povzbudenie a nových priateľov. Pomáhajú nám ceniť si celosvetové bratstvo a sú jedným z hlavných prostriedkov, cez ktoré Jehova žehná svoj ľud a stará sa oň. Nepochybne každý z nás si zariadi veci tak, aby sa mohol zúčastniť na každom zjazde a mať úžitok zo všetkých častí programu. (Prísl. 10:22)