„NAČO sú tieto?“ opýtal sa George Naish a ukazoval na hromadu asi 18 metrov dlhých trámov, ktoré ležali v muničnom sklade v Saskatoone v kanadskej provincii Saskatchewan. Dostal odpoveď, že trámy sa počas prvej svetovej vojny používali na výstavbu signálnych veží. „Napadlo mi, že z tých trámov by sme mohli postaviť rozhlasové veže,“ povedal neskôr brat Naish, „a tak sa zrodila myšlienka postaviť teokratickú rozhlasovú stanicu.“ Už o rok — v roku 1924 — začala vysielať rozhlasová stanica CHUC. Bola jednou z prvých staníc v Kanade, ktoré sa venovali náboženskej tematike.

Kanada je približne taká veľká ako Európa, a preto bola ideálnym miestom na vydávanie svedectva cez rozhlas. „Vďaka nášmu rozhlasovému vysielaniu sa pravda dostala k mnohým ľuďom, ktorých sme nemohli navštíviť osobne,“ spomína Florence Johnsonová, jedna z pracovníčok stanice v Saskatoone. „Rádio bolo vtedy novinkou a ľudia dychtivo počúvali všetko, čo v ňom zaznelo.“ V roku 1926 Bádatelia Biblie (ako sa vtedy nazývali Jehovovi svedkovia) prevádzkovali vlastné rozhlasové stanice v štyroch kanadských mestách. *

Čo všetko bolo možné vypočuť si, keď si niekto naladil tieto stanice? Súčasťou vysielania boli často piesne, ktoré naspievali členovia miestneho zboru, sprevádzaní hudobnými nástrojmi, či dokonca malým orchestrom. Bratia, samozrejme, mali aj kázne a viedli diskusie na biblické témy. Amy Jonesová, ktorá sa na diskusiách podieľala, spomínala: „Keď som sa vo zvestovateľskej službe domácim predstavila, niektorí povedali: ‚Ach, áno, počul som vás v rozhlase.‘“

Bádatelia Biblie v Halifaxe v provincii Nové Škótsko do vysielania zaradili na vtedajšie časy novinku — talk show, do ktorej mohli poslucháči zavolať a položiť biblickú otázku. „Tento typ programu mal ohromný ohlas,“ napísal jeden brat.  „Telefonátov bolo toľko, že sme na ne nestíhali odpovedať.“

Tak ako apoštol Pavol, aj Bádatelia Biblie sa stretávali s rôznymi reakciami na posolstvo, ktoré šírili. (Sk. 17:1–5) Niektorým poslucháčom sa posolstvo páčilo. Napríklad keď Hector Marshall počul v rozhlase o Štúdiách Písiem, objednal si šesť zväzkov. „Myslel som si, že mi tie knihy pomôžu pri vyučovaní v nedeľnej škole,“ napísal neskôr. Než dočítal prvý zväzok, rozhodol sa zo svojej cirkvi odísť. Stal sa z neho horlivý evanjelista a až do svojej smrti v roku 1998 verne slúžil Jehovovi. Colonel J. A. MacDonald, ktorý žil vo východnej časti provincie Nové Škótsko, si v rozhlase vypočul prednášku s názvom „Kráľovstvo, nádej pre svet“ a nasledujúci deň jednému z miestnych bratov povedal: „Ľudia na ostrove Cape Breton si včera vypočuli najlepšiu zvesť, aká kedy v tejto časti sveta zaznela.“

No duchovenstvo bolo nahnevané. V Halifaxe sa niektorí katolíci vyhrážali, že rozhlasovú stanicu, ktorá vysielala programy Bádateľov Biblie, vyhodia do vzduchu. Po nátlaku zo strany duchovenstva vláda v roku 1928 z ničoho nič oznámila, že rozhlasovým staniciam, ktoré vlastnili Bádatelia Biblie, už nepredĺži licenciu na vysielanie. Bratia a sestry na tento čin zareagovali tak, že rozniesli leták Komu patrí éter?, v ktorom boli vyjadrené námietky voči tejto nespravodlivosti. No vládni úradníci aj tak licenciu na vysielanie neobnovili.

Utlmilo to horlivého ducha tejto malej skupiny Jehovových služobníkov v Kanade? „Spočiatku to naozaj vyzeralo tak, že nepriateľovi sa podarilo dosiahnuť veľké víťazstvo,“ priznala Isabel Wainwrightová. „No vedela som, že Jehova tomu mohol zabrániť, ak by to bolo v súlade s jeho predsavzatím. Takže to muselo znamenať, že sa máme zamerať na iný, ešte lepší spôsob zverejňovania dobrého posolstva o Kráľovstve.“ Bádatelia Biblie v Kanade sa prestali vo zvestovaní spoliehať na rozhlas a začali viac osobne navštevovať ľudí v ich domovoch. Rozhlas však určitý čas zohrával mimoriadne dôležitú úlohu v šírení ‚najlepšej zvesti, akú je možné počuť‘. (Z kanadského archívu.)