1., 2. a) Ako Jehova zaobchádzal s izraelským národom? b) Na akú otázku nám tento článok pomôže nájsť odpoveď?

SKUPINA Lévitov za dní Nehemiáša vo verejnej modlitbe uznala, že ich predkovia opakovane ‚odmietali počúvať‘ Jehovove prikázania. Jehova sa však znova a znova preukazoval ako Boh „skutkov odpúšťania, milostivý a milosrdný, pomalý do hnevu a hojný v milujúcej láskavosti“. Aj Izraelitom, ktorí sa v dňoch Nehemiáša vrátili z vyhnanstva do svojej vlasti, Jehova naďalej prejavoval nezaslúženú láskavosť. (Neh. 9:16, 17)

² Každý z nás si môže položiť otázku: ‚Čo pre mňa znamená Jehovova ochota odpustiť?‘ Aby sme na túto dôležitú otázku dostali odpoveď, pozrime sa, ako sa Jehovova ochota odpustiť prejavila v jeho zaobchádzaní s dvoma mužmi — kráľmi Dávidom a Manašem.

3. – 5. Čo viedlo k tomu, že sa Dávid dopustil vážnych hriechov?

³ Dávid bol bohabojný muž, no i tak sa dopustil vážnych hriechov. Dva z nich sa týkali manželského páru Urijaha a Bat-šeby. Bolestné následky týchto hriechov pocítili všetci zainteresovaní. To, ako Boh Dávida naprával, však veľa odhaľuje o jeho ochote odpustiť. Pouvažuj nad tým, čo sa stalo.

⁴ Dávid poslal svoju armádu obliehať Rabbu, hlavné mesto Ammónčanov, ktoré ležalo asi 80 kilometrov na východ od Jeruzalema za riekou Jordán. Zatiaľ čo Dávidovi vojaci bojovali, on zo strechy svojho paláca v Jeruzaleme zahliadol Bat-šebu — vydatú ženu —, ako sa kúpe. Jej manžel nebol doma. Pohľad na Bat-šebu Dávida natoľko rozvášnil, že si  ju dal zavolať do svojho paláca a scudzoložil s ňou. (2. Sam. 11:1–4)

⁵ Keď sa Dávid dozvedel, že Bat-šeba je tehotná, dal zavolať jej manžela naspäť do Jeruzalema, dúfajúc, že bude mať so svojou manželkou pomer. Ale Urijah ani len nevstúpil do svojho domu napriek Dávidovej snahe primäť ho k tomu. A tak kráľ napísal veliteľovi svojej armády tajný list, v ktorom ho žiadal, aby Urijaha umiestnil „dopredu do najťažšieho bojového výpadu“ a aby jeho spolubojovníci ustúpili a nechali ho v boji samého. Urijah sa stal ľahkým terčom a v boji padol, tak ako to Dávid naplánoval. (2. Sam. 11:12–17) Kráľ týmto k cudzoložstvu pridal ešte aj vraždu nevinného muža.

6. Ako Boh zareagoval na Dávidove hriechy a čo nám to o Bohu odhaľuje?

⁶ Jehova, samozrejme, všetko videl. Jeho pozornosti nič neunikne. (Prísl. 15:3) Hoci sa kráľ následne s Bat-šebou oženil, to, čo urobil, „sa v Jehovových očiach javilo ako zlé“. (2. Sam. 11:27) Ako teda Boh zareagoval na Dávidove vážne hriechy? Poslal k Dávidovi proroka Nátana. Jehova je však milosrdný Boh, a preto zjavne hľadal podklad na to, aby Dávidovi mohol odpustiť. Či ťa takýto Jehovov prístup nehreje pri srdci? Nenútil Dávida priznať sa. Jednoducho len použil Nátana, aby kráľovi porozprával príbeh, v ktorom mu názorne ukázal, akého zákerného hriechu sa dopustil. (Prečítajte 2. Samuelovu 12:1–4.) Aký účinný spôsob riešenia takej chúlostivej situácie!

7. Ako Dávid zareagoval na Nátanovo znázornenie?

⁷ Nátanovo znázornenie roznietilo kráľov zmysel pre spravodlivosť. Dávid sa na bohatého muža z príbehu rozhneval a Nátanovi povedal: „Akože žije Jehova, muž, ktorý toto robí, si zaslúži zomrieť!“ Okrem toho povedal, že obeť takejto nespravodlivosti by mala byť odškodnená. Následne prišiel tvrdý úder. „Ty sám si ten muž!“ vyhlásil Nátan. Potom Dávidovi oznámil, že následkom jeho konania ‚neodíde meč od jeho vlastného domu‘, že jeho rodinu postihne nešťastie a že za svoje chyby bude verejne ponížený. Dávid si uvedomil závažnosť toho, čo urobil, a kajúcne priznal: „Zhrešil som proti Jehovovi.“ ​(2. Sam. 12:5–14)

8., 9. Čo odhaľuje 51. žalm o Dávidových najvnútornejších pocitoch a čo sa z neho učíme o Jehovovi?

⁸ V slovách piesne, ktorú kráľ Dávid nato zložil, sa odráža jeho hlboká ľútosť. V 51. žalme sú zaznamenané Dávidove dojemné prosby k Jehovovi, z ktorých jasne vidieť, že urobil viac ako len to, že si priznal chyby. Zo svojich hriechov sa kajal. Dávidovi záležalo hlavne na jeho vzťahu s Bohom. „Proti tebe, proti tebe samému som zhrešil,“ vyznal sa a úpenlivo prosil Jehovu: „Stvor vo mne i čisté srdce, ó, Bože, a vlož do mňa nového ducha, stáleho... Obnov môj jasot z tvojej záchrany a kiež ma podporíš aj ochotným duchom.“ ​(Žalm 51:1–4, 7–12) Si aj ty taký vrúcny a otvorený, keď s Jehovom hovoríš o svojich chybách?

⁹ Jehova neodstránil bolestné následky Dávidových hriechov. Tie ho mali prenasledovať až do konca života. Keďže však videl Dávidovho kajúcneho ducha i ‚zlomené a zdrvené srdce‘, odpustil mu. (Prečítajte Žalm 32:5;  Žalm 51:17) Všemohúci Boh chápe, čo všetko sa skrýva v pozadí hriechu. Preto týchto cudzoložníkov nedal súdiť ľudským sudcom, ktorí by ich podľa mojžišovského Zákona odsúdili na smrť, ale situáciu riešil osobne a Dávidovi a Bat-šebe prejavil milosrdenstvo. (3. Mojž. 20:10) Boh si dokonca vybral ich syna Šalamúna za ďalšieho izraelského kráľa. (1. Par. 22:9, 10)

10. a) Aký faktor možno prispel k tomu, že Jehova odpustil Dávidovi? b) Aké faktory Jehovu podnecujú, aby odpustil nám?

¹⁰ Ďalší faktor, ktorý možno prispel k tomu, že Jehova Dávidovi odpustil, bol ten, že Dávid prejavil milosrdenstvo Saulovi. (1. Sam. 24:4–7) Ježiš vysvetlil, že Jehova sa k nám správa podľa toho, ako sa my správame k druhým. Povedal: „Prestaňte súdiť, aby ste neboli súdení; lebo akým súdom súdite, takým budete súdení; a akou mierou meriate, takou bude merané aj vám.“ ​(Mat. 7:1, 2) Akou útechou je vedieť, že Jehova nám odpustí naše hriechy, hoci by boli také závažné ako cudzoložstvo alebo vražda! Urobí tak vtedy, ak sme aj my ochotní odpúšťať, ak mu svoje hriechy vyznávame a ak dávame najavo, že sa náš postoj zmenil. Tí, ktorí prejavia úprimné pokánie, zažijú „časy osvieženia“ od Jehovu. (Prečítajte Skutky 3:19.)

11. Aké odporné veci robil kráľ Manaše?

¹¹ Pouvažuj o ďalšej biblickej správe, ktorá nám pomáha pochopiť, do akej miery je Jehova ochotný odpustiť. Asi 360 rokov odvtedy, ako sa Dávid ujal vlády, sa judským kráľom stal Manaše. Jeho 55-ročná vláda sa vyznačovala skazenosťou a pre jeho odporné praktiky ho Jehova zavrhol. Manaše okrem iného postavil oltáre Baalovi, klaňal sa „celému nebeskému vojsku“, nechal svojich synov prejsť ohňom a podporoval špiritizmus. Áno, Manaše „vo veľkom meradle urobil to, čo bolo zlé v Jehovových očiach“. (2. Par. 33:1–6)

12. Ako sa Manaše vrátil k Jehovovi?

¹² Manaše bol napokon odvlečený zo svojej domoviny a uvrhnutý do babylonského väzenia. Tam si možno spomenul na to, čo Mojžiš povedal Izraelitom: „Keď budeš v úzkostiach a na sklonku dní si ťa nájdu všetky tieto slová, potom sa budeš musieť vrátiť k Jehovovi, svojmu Bohu, a počúvať jeho hlas.“ ​(5. Mojž. 4:30) Manaše sa naozaj vrátil k Jehovovi. Ako? „Stále sa veľmi  pokoroval“ a „stále sa modlil“ k Bohu (tak ako je to zobrazené na 21. strane). (2. Par. 33:12, 13) Nepoznáme presné znenie Manašeho modlitieb, ale je možné, že sa podobali modlitbe kráľa Dávida, ktorú nachádzame v 51. žalme. Nech už zneli akokoľvek, v Manašeho srdci nastala úplná zmena.

13. Prečo Jehova odpustil Manašemu?

¹³ Ako Jehova reagoval na Manašeho modlitby? „Nechal [sa] od neho úpenlivo prosiť a počul jeho prosbu o priazeň.“ Tak ako Dávid, aj Manaše si uvedomil závažnosť svojich hriechov a prejavil pravé pokánie. Preto mu Boh odpustil a „vrátil ho do Jeruzalema k jeho kraľovaniu“. V dôsledku toho „Manaše spoznal, že Jehova je pravý Boh“. (2. Par. 33:13) Aký utešujúci dôkaz toho, že náš milosrdný Boh je ochotný odpustiť tým, ktorí sa úprimne kajajú!

14. Čo rozhoduje o tom, či Jehova hriešnikovi odpustí?

¹⁴ Len málo Božích služobníkov bude niekedy prosiť o odpustenie za také závažné hriechy, ako boli tie, ktorých sa dopustili Dávid a Manaše. No skutočnosť, že Jehova týmto dvom kráľom odpustil, nám pomáha pochopiť, že je ochotný odpustiť aj ťažké hriechy tým, ktorí prejavujú úprimné pokánie.

15. Ako vieme, že Jehova neodpúšťa hriechy automaticky?

¹⁵ Samozrejme, nebolo by správne prísť k záveru, že Jehova automaticky odpúšťa hriechy všetkým ľuďom. V tejto súvislosti porovnajme postoj Dávida a Manašeho s postojom spurných Izraelitov a Judejčanov. Boh poslal Nátana, aby Dávidovi poukázal na jeho hriech a dal mu možnosť zmeniť postoj. Dávid  bol vďačný za túto príležitosť a využil ju. Keď sa Manaše nachádzal v zúfalej situácii, podnietilo ho to k úprimnému pokániu. Ale obyvatelia Izraela a Júdu často prejavili nekajúcneho ducha. Preto im Jehova neodpustil a opakovane k nim posielal svojich prorokov, aby im ukázal, ako sa pozerá na ich neposlušnosť. (Prečítajte Nehemiáša 9:30.) Jehova neprestal vzbudzovať verných poslov, ako napríklad Ezdráša a Malachiáša, ani vtedy, keď sa Izraeliti vrátili z babylonského vyhnanstva domov do Judska. Keď ľud konal v súlade s Jehovovou vôľou, zažíval veľkú radosť. (Neh. 12:43–47)

16. a) Ako skončil izraelský národ ako celok, keďže neprejavil pokánie? b) Akú možnosť majú jednotlivci, ktorí pochádzajú z prirodzeného Izraela?

¹⁶ Ježiš mal na veci rovnaký pohľad ako jeho Otec. Keď žil na zemi ako človek, vyriekol tieto dojímavé slová: „Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý zabíjaš prorokov a kameňuješ tých, ktorí sú k nemu posielaní — ako často som chcel zhromaždiť tvoje deti, ako sliepka zhromažďuje svoje kuriatka pod svoje krídla! Ale vy ste nechceli.“ Preto Ježiš vyhlásil: „Hľa, váš dom sa vám zanecháva opustený.“ ​(Mat. 23:37, 38) A tak bol tento hriešny a nekajúcny národ nahradený duchovným Izraelom. (Mat. 21:43; Gal. 6:16) Ako sa to týka jednotlivých členov prirodzeného Izraela? Jehova im rád odpustí a preukáže milosrdenstvo, ak budú prejavovať vieru v neho a vo výkupnú obeť Ježiša Krista, ktorá nahradila zvieracie obete. (1. Jána 4:9, 10) Takúto príležitosť budú mať aj ľudia, ktorí zomreli bez toho, aby sa kajali zo svojich hriechov, a budú vzkriesení na očistenú zem. (Ján 5:28, 29; Sk. 24:15)

17., 18. Ako môžeme získať Božie odpustenie?

¹⁷ Ako by sme mali reagovať na Jehovovu ochotu odpustiť? Určite by sme mali konať podobne ako Dávid a Manaše. Mali by sme si uvedomiť, že sme hriešni, prejaviť pokánie, vrúcne prosiť Jehovu o odpustenie a o to, aby v nás stvoril čisté srdce. (Žalm 51:10) Ak sme sa dopustili vážneho hriechu, mali by sme tiež vyhľadať duchovnú pomoc starších. (Jak. 5:14, 15) Bez ohľadu na to, akého závažného hriechu sme sa dopustili, bude pre nás útechou, keď budeme mať na pamäti, že Jehova o sebe Mojžišovi povedal, že je „Boh milosrdný a milostivý, pomalý do hnevu a hojný v milujúcej láskavosti a pravde, zachovávajúci milujúcu láskavosť pre tisíce, odpúšťajúci previnenie a priestupok a hriech“. Jehova sa nezmenil. (2. Mojž. 34:6, 7)

¹⁸ Kajúcnym Izraelitom sľúbil, že úplne vymaže ich hriechy, a použil pri tom veľmi silné znázornenie, v ktorom povedal, že i keby sa ich hriechy ukázali ako „šarlát“, budú vybielené ako „sneh“. (Prečítajte Izaiáša 1:18.) Ako sa Jehovova ochota odpustiť dotýka nás? Jehova je ochotný úplne prepáčiť naše hriechy a zlyhania, ak dávame najavo vďačnosť a máme kajúcny postoj.

19. Čomu sa budeme venovať v nasledujúcom článku?

¹⁹ Ako môžeme Jehovu napodobňovať, pokiaľ ide o naše vzťahy s inými? Ako sa môžeme vyhnúť tomu, aby sme si osvojili nemilosrdný postoj voči tým, ktorí sa dopustili vážneho hriechu, no dávajú najavo úprimné pokánie? Nasledujúci článok nám pomôže preskúmať vlastné srdce s cieľom stať sa viac podobní nášmu Otcovi, Jehovovi, ktorý je „dobrý a pripravený odpúšťať“. (Žalm 86:5)