1. Ako sa niektorí ľudia pozerajú na cudzincov a prečo ich postoj nie je správny?

AKO bolo naznačené v predchádzajúcom článku, ľudia používajú slovo „cudzinec“ v hanlivom význame ako prejav neúcty alebo výslovného pohŕdania. Je neúctivé považovať ľudí z iného národa za menejcenných ako ľudí z vlastnej krajiny. A navyše takýto postoj naznačuje neznalosť faktov. Publikácia The Races of Mankind (Ľudské rasy) uvádza: „Ľudia všetkých rás sú presne to, čo o nich hovorí Biblia — bratia.“ Bratia sú často veľmi odlišní, ale stále sú to bratia.

2., 3. Ako sa na cudzincov pozerá Jehova?

² Nech už bývame kdekoľvek, vždy máme medzi sebou cudzincov. Tak to bolo aj v prípade starovekého Izraela, ktorý bol prostredníctvom zmluvy Zákona vo zvláštnom vzťahu s Jehovom. Hoci práva Neizraelitov žijúcich v izraelskom národe boli do istej miery obmedzené, Izraeliti sa k nim mali správať s úctou a zaobchádzať s nimi spravodlivo. Aký znamenitý príklad pre nás! Medzi pravými kresťanmi nesmú byť predsudky. Prečo? Apoštol Peter odpovedá: „S istotou chápem, že Boh nie je predpojatý, ale v každom národe je mu prijateľný ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivosť.“ ​(Sk. 10:34, 35)

³ Cudzincom v starovekom Izraeli prinášalo spolužitie s Izraelitmi úžitok. Zo slov apoštola Pavla vyplýva, že to bolo v súlade s Jehovovou vôľou. Pavol sa pýtal: „Či je on iba Bohom Židov? Či nie je aj Bohom ľudí z národov?“ A odpovedal: „Áno, aj ľudí z národov.“ ​(Rim. 3:29; Joel 2:32)

4. Prečo môžeme povedať, že v „Božom Izraeli“ nie sú žiadni cudzinci?

 ⁴ Izraelský národ prišiel o svoje zvláštne postavenie pred Bohom. Prostredníctvom novej zmluvy ho nahradil zbor pomazaných kresťanov, a preto je nazvaný „Boží Izrael“. (Gal. 6:16) Pavol vysvetlil, že v tomto novom národe „niet Gréka ani Žida, obriezky ani neobriezky, cudzinca, Skýta, otroka, slobodného, ale Kristus je všetko a vo všetkom“. (Kol. 3:11) Teda v tomto zmysle nemali byť v kresťanskom zbore žiadni cudzinci.

5., 6. a) Aká otázka môže vzniknúť v súvislosti s Izaiášom 61:5, 6? b) Kto sú „Jehovovi kňazi“ a „cudzinci“, o ktorých hovoril Izaiáš? c) Čo majú obe tieto skupiny spoločné?

⁵ Niekto by však mohol poukázať na 61. kapitolu knihy Izaiáš, ktorá obsahuje proroctvo spĺňajúce sa na kresťanskom zbore. V šiestom verši tejto kapitoly sa spomínajú tí, ktorí budú slúžiť ako „Jehovovi kňazi“. V piatom verši sa píše o „cudzincoch“, ktorí budú slúžiť pod vedením týchto kňazov a spolupracovať s nimi. Ako máme týmto veršom rozumieť?

⁶ Vieme, že výraz „Jehovovi kňazi“ sa vzťahuje na pomazaných kresťanov. Tí majú „podiel na prvom vzkriesení“ a „budú kňazmi Boha a Krista a budú s ním vládnuť ako králi tisíc rokov“. (Zjav. 20:6) No mnohí kresťania, ktorí Jehovovi lojálne slúžia, majú pozemskú nádej. Hoci s tými, ktorí budú slúžiť v nebi, spolupracujú a majú k nim blízky vzťah, sú, obrazne povedané, „cudzinci“. S radosťou podporujú „Jehovových kňazov“ a spolupracujú s nimi tým, že slúžia ako obrazní „roľníci“ a „vinohradníci“. Pomáhajú im pestovať duchovné ovocie na slávu Boha — starajú sa o ľudí a zhromažďujú ich. Áno, pomazaní i „iné ovce“ vyhľadávajú a potom s láskou pasú jednotlivcov čestného srdca, ktorí túžia navždy slúžiť Bohu. (Ján 10:16)

7. V čom sa dnes kresťania podobajú Abrahámovi a iným verným mužom dávnych čias?

⁷ Ako bolo uvedené v predchádzajúcom článku, praví kresťania sú v skazenom Satanovom svete ako cudzinci alebo dočasní usadlíci. V tomto sa podobajú Abrahámovi a iným verným mužom dávnych čias, o ktorých čítame,  že boli „cudzincami a dočasnými usadlíkmi v krajine“. (Hebr. 11:13) Či už máme nebeskú, alebo pozemskú nádej, je pre nás cťou, že sa môžeme tešiť z takého vzťahu s Jehovom, aký mal Abrahám. Jakub vysvetlil, že „‚Abrahám uveril Jehovovi a počítalo sa mu to za spravodlivosť,‘ a bol nazvaný ‚Jehovov priateľ‘“. (Jak. 2:23)

8. Aký sľub dostal Abrahám a ako sa k nemu staval?

⁸ Boh sľúbil, že prostredníctvom Abraháma a jeho potomkov budú požehnané všetky rodiny zeme, a nielen jeden národ. (Prečítajte 1. Mojžišovu 22:15–18.) Hoci splnenie tohto sľubu bolo vecou ďalekej budúcnosti, Abrahám dôveroval, že sa splní. Viac ako polovicu života putoval spolu so svojou rodinou z miesta na miesto. Po celý ten čas si zachovával priateľstvo s Jehovom.

9., 10. a) V akých ohľadoch môžeme napodobňovať Abrahámov príklad? b) Aké pozvanie môžeme rozširovať aj my?

⁹ Abrahám nevedel, ako dlho bude musieť čakať na to, kým sa jeho nádej naplní, no jeho oddanosť Jehovovi a láska k nemu nikdy nezoslabla. Jehovov sľub mal stále pred očami a nikdy sa v nijakom národe natrvalo neusadil. (Hebr. 11:14, 15) Urobíme múdro, keď budeme nasledovať Abrahámov príklad — žiť jednoduchým životom a nerobiť si príliš veľké starosti o hmotný majetok, sociálne postavenie či kariéru. Prečo by sme sa mali usilovať viesť takzvaný normálny život vo svete, ktorý sa čoskoro skončí? Prečo by sme mali príliš lipnúť k niečomu, čo je len dočasné? Tak ako v prípade Abraháma, pred nami je niečo lepšie. Sme ochotní trpezlivo čakať, kým sa naša nádej nenaplní. (Prečítajte Rimanom 8:25.)

¹⁰ Jehova stále pozýva ľudí zo všetkých národov, aby sa žehnali prostredníctvom Abrahámovho semena. „Jehovovi kňazi“ spomedzi pomazaných kresťanov, ako aj „cudzinci“ spomedzi iných oviec toto pozvanie rozširujú po celom svete vo viac ako 600 jazykoch.

11. Čo povedal Šalamún v súvislosti s ľuďmi zo všetkých národov?

¹¹ Pri zasvätení Jehovovho chrámu v roku 1026 pred n. l. Šalamún v súlade s Jehovovým sľubom spomenul, že Jehovu budú chváliť ľudia zo všetkých národov. Vo vrúcnej modlitbe povedal: „Tiež cudzinec, ktorý nie je časťou tvojho ľudu Izraela a ktorý skutočne príde zo vzdialenej krajiny kvôli tvojmu menu (oni totiž budú počuť o tvojom veľkom mene a o tvojej silnej ruke a o tvojom vystretom ramene), a skutočne príde a bude sa modliť smerom k tomuto domu, kiež sám vypočuješ z nebies, svojho ustanoveného miesta bývania, a urobíš podľa všetkého, o čo volá k tebe cudzinec, aby všetky národy zeme poznali tvoje meno, aby sa ťa báli rovnako ako tvoj ľud Izrael.“ ​(1. Kráľ. 8:41–43)

12. Prečo sa môžu niektorí ľudia pozerať na Jehovových svedkov ako na čudákov alebo na „cudzincov“?

¹² Cudzincom by sme mohli nazvať v zásade každého, kto je mimo vlastnej krajiny, alebo človeka, ktorý je v nejakej komunite či skupine ľudí nový. Tento opis dobre vystihuje postavenie Jehovových svedkov. Sú v prvom rade oddaní Božiemu Kráľovstvu, nebeskej vláde na čele s Kristom. Preto si v politických záležitostiach nekompromisne zachovávajú neutralitu, aj keď ich niektorí  považujú za čudákov nezapadajúcich do dnešnej spoločnosti.

13. a) Prečo je často len vecou pohľadu, že niekto je označený za „cudzinca“? b) Bolo súčasťou Jehovovho pôvodného predsavzatia to, aby boli ľudia cudzincami? Vysvetli to.

¹³ Cudzincov je často možné spoznať podľa určitých charakteristických čŕt. Môže to byť jazyk, ktorým hovoria, môžu to byť ich zvyky alebo telesné črty, či dokonca štýl obliekania. No aj tak majú s ostatnými ľuďmi, a to bez ohľadu na národnú príslušnosť, viac spoločných rysov ako tých, ktoré ich odlišujú. V skutočnosti je človek cudzincom len preto, že sa od iných v niečom odlišuje. Keď sa naučíme pozerať za tieto skutočné alebo domnelé rozdiely, slovo „cudzinec“ takmer stratí svoj význam. Ak by všetci na zemi žili pod jedným politickým zriadením alebo vládou, nikto by nebol v tomto ohľade cudzincom. Jehovovým pôvodným zámerom bolo, aby všetci ľudia žili ako jedna rodina pod jednou vládou — jeho vládou. Je možné, aby ľudia zo všetkých národov zažili aspoň v obmedzenej miere niečo také aj dnes?

14., 15. Čo pochopili Jehovovi svedkovia ako skupina?

¹⁴ V tomto sebeckom svete plnom nacionalizmu je osviežením nájsť jednotlivcov, ktorí sa naozaj pozerajú za národnostné hranice. Je pravda, že prekonať predsudky nie je ľahké. Zakladateľ televíznej stanice CNN Ted Turner sa o spolupráci s mnohými talentovanými ľuďmi z rôznych krajín vyjadril takto: „Spoznať sa s týmito ľuďmi bol nezabudnuteľný zážitok. Už sa na ľudí z iných krajín nepozerám ako na „cudzincov“, ale ako na spoluobyvateľov tejto planéty. Vyjadrenie ‚cudzinecký‘ som začal považovať za hanlivé, a preto som v CNN vytvoril pravidlo, že toto slovo sa nebude používať ani vo vysielaní, ani v rozhovoroch na pracovisku. Namiesto neho sa bude používať slovo ‚medzinárodný‘.“

¹⁵ V krajinách po celom svete si Božie zmýšľanie osvojili ako skupina len Jehovovi svedkovia. Naučili sa pozerať na veci tak ako Jehova a podarilo sa im vo svojom zmýšľaní i cítení prekonať národnostné rozdiely. Na tých, ktorí patria do inej národnostnej skupiny, sa nepozerajú s nedôverou, podozrievavo a už vôbec nie s otvorenou nenávisťou. Naučili sa ceniť si rozdielne črty a schopnosti týchto ľudí a považovať ich za niečo krásne. Zamyslel si  sa niekedy hlbšie nad týmito úžasnými výsledkami a nad tým, aký pozitívny vplyv to má na tvoje vzťahy s druhými?

16., 17. Čo bude pre teba osobne znamenať splnenie Zjavenia 16:16 a Daniela 2:44?

¹⁶ Čoskoro sa všetky dnešné národy sveta zhromaždia v záverečnej vojne, ktorá „sa hebrejsky volá Har-magedon“, proti Ježišovi Kristovi a jeho nebeskému vojsku. Bude to vojna národov proti Božej vláde. (Zjav. 16:14, 16; 19:11–16) Pred viac ako 2 500 rokmi Boh inšpiroval proroka Daniela, aby predpovedal, čo to bude znamenať pre ľudské vlády, ktoré odporujú Božiemu predsavzatiu. Daniel napísal: „Za dní tých kráľov zriadi nebeský Boh kráľovstvo, ktoré nebude nikdy zničené. A kráľovstvo nebude prenesené na nijaký iný ľud. Rozdrví a ukončí všetky tieto kráľovstvá a ono samo bude stáť až na neurčité časy.“ ​(Dan. 2:44)

¹⁷ Vieš si predstaviť, čo to bude znamenať pre teba osobne? Ľuďmi vytvorené štátne hranice, ktoré v určitom zmysle robia z každého človeka cudzinca, už nebudú existovať. Zostanú len odlišnosti vo výzore a v bežných telesných črtách, a tie budú dokladom úžasnej rozmanitosti Jehovových stvoriteľských diel. Táto vzrušujúca vyhliadka by mala každého z nás motivovať k tomu, aby sme neprestajne a zo všetkých síl prinášali chválu a česť nášmu Stvoriteľovi, Bohu Jehovovi.

18. Ktoré nedávne zmeny dokazujú, že slovo „cudzinec“ môže stratiť svoj význam?

¹⁸ Je nereálne očakávať takúto celosvetovú zmenu? Nie, nie je. Práve naopak, je to veľmi rozumné. Medzi Jehovovými svedkami slovo „cudzinec“ už takmer stratilo svoj význam, pre nich je totiž nepodstatné, z akého národa jednotliví členovia pochádzajú. Napríklad, nedávno boli zlúčené viaceré menšie odbočky, aby sa zjednodušil dohľad nad nimi a zvýšila účinnosť zvestovania dobrého posolstva o Kráľovstve. (Mat. 24:14) Ak to bolo z právneho hľadiska možné, pri tomto zlučovaní sa štátne hranice nebrali do úvahy. To je ďalší viditeľný dôkaz toho, že Ježiš Kristus, vládca, ktorého právoplatne ustanovil Jehova, odstraňuje hranice medzi ľuďmi a že čoskoro ‚dovŕši svoje víťazstvo‘! (Zjav. 6:2)

19. Čo je možné vďaka čistému jazyku pravdy?

¹⁹ Jehovovi svedkovia pochádzajú z mnohých národov a hovoria mnohými jazykmi, no všetci sa usilujú hovoriť čistým jazykom pravdy. To medzi nimi vytvára nepretrhnuteľné puto jednoty. (Prečítajte Sofoniáša 3:9.) Táto medzinárodná rodina nie je časťou tohto skazeného systému napriek tomu, že žije uprostred neho. Táto zjednotená rodina je len ukážkou toho, aký svet je pred nami — svet bez cudzincov. Každý jednotlivec, ktorý v ňom bude žiť, s radosťou prisvedčí, že slová publikácie citovanej v úvode sú pravdivé. „Ľudia všetkých rás sú presne to, čo o nich hovorí Biblia — bratia.“