Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Otázky čitateľov

Otázky čitateľov

Spolu s manželkou sme sa ešte pred spoznaním pravdy rozhodli pre mimotelové oplodnenie (in vitro fertilizácia), pretože sme túžili po dieťati. Niektoré z oplodnených vajíčok (embryí) boli zmrazené a uskladnené. Je nutné uchovávať ich alebo sa môžu zničiť?

To je len jedna z mnohých závažných morálno-etických otázok, pred ktorými stoja manželské páry, keď sa rozhodnú pre mimotelové oplodnenie (IVF). Každý pár nesie pred Jehovom zodpovednosť za to, čo sa rozhodne urobiť. Môže im však pomôcť, keď sa o tejto metóde asistovanej reprodukcie dozvedia viac.

V roku 1978 bola istá Angličanka prvou ženou, ktorá nosila, ako mnohí hovorili, „dieťa zo skúmavky“. Keďže mala nepriechodné vajíčkovody a spermie sa nemohli dostať k jej vajíčkam, nemohla počať prirodzeným spôsobom. Lekári jej chirurgicky odobrali zrelé vajíčko, dali ho na sklenenú misku a oplodnili spermiou jej manžela. Embryo sa nejaký čas vyvíjalo v živnom roztoku a potom bolo vložené do jej maternice, kde sa uhniezdilo. Po čase porodila dievčatko. Tento postup a jeho obmeny sa stali známe ako oplodnenie in vitro (v skúmavke) alebo IVF.

Metódy IVF sa môžu v jednotlivých krajinách líšiť, no vo všeobecnosti je postup nasledovný: Niekoľko týždňov sú manželke podávané silné lieky podporujúce plodnosť, ktoré majú pomôcť vaječníkom produkovať čo najviac vajíčok. Manžel poskytne čerstvé spermie získané masturbáciou. Vajíčka a vyčistené spermie sa potom v laboratóriu spoja, čo môže viesť k oplodneniu viacerých vajíčok. Tie sa začnú deliť a stanú sa z nich ľudské embryá. Približne na druhý deň sú tieto maličké embryá dôkladne preskúmané, aby sa oddelili defektné od tých, ktoré vyzerajú zdravé a je pravdepodobné, že sa v maternici uhniezdia a budú ďalej vyvíjať. Asi na tretí deň sa najkvalitnejšie z nich premiestnia do maternice; zvyčajne dve alebo tri, aby sa zvýšila šanca na otehotnenie. Ak sa aspoň jedno z nich uhniezdi, žena otehotnie a po čase môže porodiť dieťa.

Ale čo v prípade, ak sa do maternice nepremiestnia všetky embryá, napríklad tie, ktoré nevyzerajú zdravé alebo sú defektné? Bez potrebnej starostlivosti po čase zahynú. Ešte skôr ako sa to stane, sú často niektoré prebytočné embryá zamrazené v tekutom dusíku. Prečo? Ak by prvý pokus o IVF zlyhal, je možné použiť ich pri opakovanom pokuse, a tak znížiť výdavky. To však vedie k etickým problémom. Tak ako pár, ktorý položil otázku uvedenú v úvode, mnohí sa nevedia rozhodnúť, čo urobiť so svojimi zmrazenými embryami. Možno už nechcú ďalšie deti alebo si pre vek či z finančných dôvodov nemôžu dovoliť ďalší pokus. Môžu mať strach z komplikácií, ktoré súvisia s viacnásobným tehotenstvom. * Situáciu môže navyše skomplikovať smrť partnera či uzavretie nového manželstva. Je to naozaj náročná situácia, a preto mnohé páry platia poplatky za uskladnenie celé roky.

V roku 2008 sa istý popredný embryológ pre noviny The New York Times vyjadril, že mnohí pacienti stoja pred mučivou dilemou, pretože sa nevedia rozhodnúť, čo urobiť s nadbytočnými embryami. V článku sa písalo: „Na klinikách v tejto krajine je zmrazených najmenej 400 000 embryí a každý deň pribúdajú ďalšie... Embryá, ktoré sú správne zmrazené, je možné udržať životaschopné desať rokov alebo aj dlhšie, no nie všetky prežijú, keď sa rozmrazia.“ ​(Kurzíva od nás.) Tento fakt vedie niektorých kresťanov k zamysleniu. Prečo?

Kresťanské páry, ktoré stoja pred otázkami súvisiacimi s IVF, urobia dobre, keď pouvažujú nad inou situáciou z lekárskej praxe. Kresťan môže byť postavený pred otázku, aké rozhodnutie urobiť v prípade umierajúceho člena rodiny, ktorý je umelo udržiavaný pri živote, napríklad dýchacím prístrojom. Pre pravých kresťanov je neprípustné, aby zanedbávali zdravotnú starostlivosť, pretože v súlade so zásadami uvedenými v 2. Mojžišovej 20:13Žalme 36:9 považujú život za mimoriadne cenný. V Prebuďte sa! z 8. mája 1974 sa písalo: „Tí, ktorí túžia žiť v súlade s biblickými zásadami, si vážia Boží pohľad na svätosť života, a preto z úcty k svojmu svedomiu a z poslušnosti vládnym zákonom by sa nikdy neuchýlili k priamej eutanázii,“ teda k zámernému ukončeniu pacientovho života. V niektorých prípadoch však pacienta pri živote umelo udržiavajú iba prístroje. Rodinní príslušníci sa musia sami rozhodnúť, či budú v umelom udržiavaní života pokračovať, alebo nie.

Je pravda, že to nie je úplne rovnaká situácia, ako v prípade manželského páru, ktorý sa rozhodol pre IVF a uskladnenie embryí. No môže im byť navrhnuté, aby embryá zmrazené dusíkom dali vybrať z chladiaceho boxu a nechali rozmraziť. Ak embryá nebudú v umelom prostredí chladiaceho boxu, znehodnotia sa a prestanú byť životaschopné. Rozhodnutie v tejto situácii leží na pleciach manželského páru. (Gal. 6:7)

Dvojica, ktorá si zvolila IVF, lebo túži po dieťati, sa možno rozhodne niesť náklady na skladovanie prebytočných embryí alebo sa možno rozhodne použiť embryá pri ďalšom IVF pokuse o otehotnenie. No iná dvojica sa môže rozhodnúť nepokračovať v udržiavaní zmrazených embryí, pretože podľa nej sú v životaschopnom stave udržiavané umelo. Kresťania sa v takejto situácii musia rozhodnúť na základe svojho biblicky školeného svedomia a za toto rozhodnutie budú niesť zodpovednosť pred Bohom. Ich túžbou by malo byť zachovať si čisté svedomie a brať ohľad aj na svedomie druhých. (1. Tim. 1:19)

Kresťania sa v takejto situácii musia rozhodnúť na základe svojho biblicky školeného svedomia a za toto rozhodnutie budú niesť zodpovednosť pred Bohom

Podľa jedného odborníka v reproduktívnej endokrinológii je väčšina párov „zmätená a veľmi ťažko nesú zodpovednosť za rozhodnutie, čo urobiť so svojimi [zmrazenými] embryami“. Dospel k záveru, že „mnohým párom sa žiadne riešenie nezdá dobré“.

Je zrejmé, že praví kresťania by ešte predtým, ako sa rozhodnú pre IVF, mali zobrať do úvahy všetky závažné dôsledky tejto metódy. Biblia radí: „Rozumný je ten, kto uvidel nešťastie a ide sa skryť, ale neskúsení išli ďalej a musia trpieť.“ ​(Prísl. 22:3)

Pár, ktorý nie je zosobášený, študuje Bibliu a chce sa dať pokrstiť, no muž je v krajine nelegálne a vláda neumožňuje nelegálnym prisťahovalcom uzavrieť manželstvo. Môže tento pár podpísať Vyhlásenie o zaviazaní sa k vernosti a potom sa dať pokrstiť?

Može sa zdať, že ich problém by sa tým vyriešil, ale nie je to biblický spôsob riešenia tohto problému. Aby sme pochopili prečo, pouvažujeme najskôr o tom, na čo slúži Vyhlásenie o zaviazaní sa k vernosti a kde a ako je možné toto vyhlásenie použiť.

Tento dokument je písomným vyhlásením, ktoré dvojica podpíše pred svedkami, lebo jej z dôvodov uvedených nižšie nie je umožnené uzavrieť manželstvo. V tomto dokumente sa zaväzujú, že si budú verní a že svoj zväzok legalizujú, keď to bude možné. Zbor sa na nich pozerá ako na takých, ktorí si pred Bohom a ľuďmi sľúbili vernosť. Ich zväzok je rovnako záväzný, ako keby bol potvrdený štátnymi úradmi.

Prečo a kedy sa používa Vyhlásenie o zaviazaní sa k vernosti? Jehova je pôvodcom manželstva a má ho vo veľkej vážnosti. Jeho Syn povedal: „Čo Boh spriahol, nech žiaden človek nerozdeľuje.“ ​(Mat. 19:5, 6; 1. Mojž. 2:22–24) Potom dodal: „Každý, kto sa rozvádza so svojou manželkou okrem dôvodu smilstva [sexuálnej nemravnosti] a ožení sa s inou, cudzoloží.“ ​(Mat. 19:9) Teda smilstvo, inými slovami sexuálna nemravnosť, je jediným dôvodom na rozvod, ktorým sa manželský zväzok môže ukončiť. Napríklad ak má manžel sexuálny styk mimo manželstva, jeho nevinná manželka sa môže rozhodnúť, či sa s ním rozvedie, alebo nie. Ak sa s ním rozvedie, je voľná vstúpiť do manželstva s niekým iným.

No v niektorých krajinách, najmä v minulosti, hlavné náboženstvo krajiny toto jasné stanovisko Biblie neakceptovalo. Učilo, že rozvod nie je možný za žiadnych okolností. A preto na niektorých miestach, kde mala cirkev veľký vplyv, občiansky zákonník nedáva možnosť na rozvod, a to ani z opodstatneného dôvodu, ktorý uviedol Ježiš. V iných krajinách je rozvod možný, ale cesta k nemu je zdĺhavá, komplikovaná a náročná. Kým dvojica dosiahne rozvod, môže prejsť veľmi veľa rokov. Cirkev alebo vláda, akoby ‚bránili‘ tomu, čo je v Božích očiach prijateľné. (Sk. 11:17)

Dvojica môže bývať v krajine, kde je nemožné alebo extrémne komplikované dosiahnuť rozvod, napríklad keď to trvá roky. Ak v rozumnej miere vynaložila všetko úsilie zákonne ukončiť existujúce manželstvo a v Božích očiach spĺňa požiadavky vstúpiť do manželstva, môže podpísať Vyhlásenie o zaviazaní sa k vernosti. Toto milosrdné opatrenie kresťanského zboru platí len v takýchto krajinách. No vo väčšine krajín je rozvod možný, aj keď dosiahnuť ho nemusí byť vždy jednoduché a lacné. V takých krajinách toto opatrenie neplatí.

Niektoré páry, ktoré žijú v krajine, kde je rozvod možný, požiadali, že by chceli podpísať Vyhlásenie o zaviazaní sa k vernosti, aby sa vyhli komplikáciám. To však nie je účel tohto dokumentu.

V úvode bola opísaná situácia dvojice, ktorá žije spolu v nemorálnom zväzku a chce vstúpiť do manželstva. Obaja sú biblicky voľní; ani jeden z nich nie je viazaný k predchádzajúcemu partnerovi. No muž nie je v krajine legálne a vláda nedáva nelegálnym prisťahovalcom povolenie uzavrieť manželstvo. (V mnohých krajinách úrady takéto povolenie vydajú aj v prípade, že jeden alebo i obaja partneri sú v krajine nelegálne.) V danej krajine je rozvod možný. A preto podpísanie Vyhlásenia o zaviazaní sa k vernosti v tomto prípade neprichádza do úvahy. Je dobré uvedomiť si, že nikto z tejto dvojice sa nesnaží dosiahnuť rozvod, v ktorom by mu bolo bránené. Obaja sú voľní na vstup do manželstva. Čo by mohla táto dvojica urobiť, keďže muž je v krajine nelegálne? Možno budú musieť odísť do inej krajiny, kde jeho situácia nebude prekážkou. Alebo by mohli uzavrieť manželstvo v krajine, v ktorej sa teraz nachádzajú, keď muž podnikne kroky k tomu, aby svoj pobyt legalizoval.

Áno, tento pár môže dať svoj život do súladu s Božími normami i so zákonom cézara. (Mar. 12:17; Rim. 13:1) Dúfame, že tak urobí. Potom im v krste už možno nebude nič brániť. (Hebr. 13:4)

^ 6. ods. Čo v prípade, ak sa plod zdá abnormálny alebo ak sa uhniezdi viac embryí? Úmyselné ukončenie tehotenstva by sa rovnalo potratu. Pri IVF sú viacpočetné tehotenstvá (dvojčatá, trojčatá atď.) relatívne bežné a zvyšujú riziko predčasného pôrodu či krvácania počas tehotenstva. Ak žena nosí viac ako jeden plod, môže byť na ňu vyvíjaný nátlak, aby sa rozhodla pre „selektívnu redukciu“ a súhlasila s tým, že nadbytočné plody budú zabité. To by bol úmyselný potrat rovnajúci sa vražde. (2. Mojž. 21:22, 23; Žalm 139:16)