Historik Josephus Flavius, ktorý žil v prvom storočí, vo svojom diele Židovský starovek, kniha XX, hovorí o smrti „muža menom Jakub, brata Ježiša, ktorého nazývali Kristus“. Mnohí učenci považujú tento výrok za autentický. Niektorí však spochybňujú pravosť iného výroku o Ježišovi v tom istom diele. Táto časť, známa ako Testimonium Flavianum (Flaviovo svedectvo), znie:

„Asi v tom čase žil Ježiš, múdry človek, ak ho naozaj možno volať človekom. Pretože to bol niekto, kto konal prekvapujúce divy a bol učiteľom ľudí, ktorí majú radi pravdu. Získal si mnoho Židov a mnoho Grékov. On bol Kristus. Keď ho Pilát potom, ako si vypočul obvinenia od ľudí najvyššie postavených medzi nami, odsúdil na ukrižovanie, tí, ktorí ho mali milovať na prvom mieste, mu neprejavili svoju náklonnosť. Na tretí deň sa im zjavil znovu navrátený do života, pretože Boží proroci to o ňom predpovedali s inými úžasnými vecami. A spoločenstvo kresťanov, ktorí sa tak nazývajú po ňom, až dodnes nevymizlo.“ (Kauza Kristus, L. Strobel, preložil B. Škripek, s. 78)

Už od konca 16. storočia prebieha medzi zástancami autenticity tohto textu a tými, ktorí spochybňujú, že ho napísal Josephus, prudký spor. Serge Bardet, francúzsky historik a odborník na klasickú literatúru, sa snažil rozlúsknuť tento viac ako štvorstoročný problém. Výsledky svojho výskumu uverejnil v knihe Le Testimonium Flavianum—Examen historique considérations historiographiques (Testimonium Flavianum — Historická štúdia v kontexte dejín).

Josephus nebol kresťanský spisovateľ. Bol to židovský historik. Z tohto dôvodu veľký spor vyvoláva najmä to, že nazval Ježiša „Kristom“, pričom použil určitý člen. Bardet na základe svojej analýzy tvrdí, že použitie mena Kristus ako titulu „v každom ohľade zodpovedá gréckemu zvyku spájať mená ľudí s [určitým] členom“. Dodal, že zo židovsko-kresťanského hľadiska „sa nielenže nedá vylúčiť, že Josephus takto použil výraz Christos“, ale že je to kľúč, pri ktorom sa „kritici vo všeobecnosti dopúšťajú veľkej chyby tým, že ho prehliadajú“.

Mohol tento text neskôr prikrášliť nejaký falzifikátor, ktorý napodobnil Josephov štýl? Na základe historických a textových dôkazov dospel Bardet k záveru, že vytvoriť takú napodobneninu by bol takmer zázrak. Vyžadovalo by si to falzifikátora „s imitátorským talentom, ktorý by sa v celom staroveku hľadal len veľmi ťažko“, inými slovami, musel by to byť niekto, kto by bol „rovnako josephovský ako Josephus“.

Prečo potom celý ten spor? Bardet odhalil jadro problému, keď povedal, že „Testimonium sa na rozdiel od väčšiny starovekých textov spochybňuje jednoducho preto, lebo proti nemu niekto vzniesol námietky“. Ďalej povedal, že stanoviská prijímané v priebehu stáročí sú založené viac na „postranných úmysloch“ než na deduktívnej analýze textu, ktorá silne podporuje jeho autenticitu.

Či Bardetova analýza zmení názor učencov na Testimonium Flavianum, sa ešte len uvidí. Popredný odborník na helenistický judaizmus a prvotné kresťanstvo Pierre Geoltrain už svoje stanovisko zmenil. Dlho považoval Testimonium za vsuvku a posmieval sa všetkým, ktorí uznávali jeho autenticitu. Dospel však k záveru, že Bardetova práca poskytuje opodstatnený dôvod na zmenu názoru. V súčasnosti vyhlasuje, že Testimonium by „odteraz už pre nikoho nemalo byť Josephovým ‚nevierohodným svedectvom‘“.

Jehovovi svedkovia majú, pravdaže, oveľa presvedčivejší dôvod prijímať Ježiša ako Krista — je ním svedectvo samotnej Biblie. (2. Tim. 3:16)