Niekoľko skúseností z Británie ti pomôže pochopiť, prečo by si nikdy nemal strácať nádej. Uvidíš tiež, ako môžeš takpovediac ‚posielať svoj chlieb po vodnej hladine‘ a pomôcť tým, ktorí ešte nezareagovali na biblickú pravdu. (Kaz. 11:1)

V tomto smere je nesmierne dôležitá vytrvalosť. Musíš sa pevne držať pravdy a lipnúť k Jehovovi. (5. Mojž. 10:20) To robila aj Georgina. Keď v roku 1970 začala študovať Bibliu s Jehovovými svedkami, jej manžel Kyriacos zúril. Snažil sa ju zastaviť, nedovolil svedkom, aby ju doma navštevovali, a zobral jej všetky publikácie svedkov, ktoré doma našiel.

Keď Georgina začala navštevovať zhromaždenia, Kyriacos sa rozhneval ešte viac. Raz sa vybral do sály Kráľovstva, aby tam vyvolal hádku. Jedna sestra rozpoznala, že hovorí lepšie po grécky ako po anglicky, a zavolala grécky hovoriacemu bratovi z iného zboru, aby im prišiel pomôcť. Bratov láskavý prístup Kyriacosa upokojil a niekoľko mesiacov spolu dokonca študovali Bibliu. Potom prestal študovať.

Ďalšie tri roky musela Georgina znášať jeho odpor. Kyriacos povedal, že ak sa dá niekedy pokrstiť, odíde od nej. V deň krstu sa Georgina úpenlivo modlila k Jehovovi, aby ju Kyriacos neopustil. Keď prišli svedkovia, ktorí ju mali zobrať na zjazd, Kyriacos im povedal: „Choďte napred, my pôjdeme za vami našim autom.“ Kyriacos sa zúčastnil dopoludňajšej časti programu a videl, ako sa jeho manželka krstí!

Potom sa Kyriacosov odpor zmiernil a postupne robil v živote veľké zmeny. Takmer 40 rokov po prvom Georgininom kontakte so svedkami sa dal pokrstiť! Čo mu pomohlo? Hovorí: „Veľmi sa mi páčilo, že Georgina bola taká neoblomná.“ Georgina vyhlásila: „Hoci môj manžel odporoval, nemala som v úmysle prestať uctievať svojho Boha. Po celý ten čas som sa neprestala modliť k Jehovovi a nikdy som nestratila nádej.“

Ďalší faktor, ktorý môže pomôcť tvojmu manželskému partnerovi, je ten, že si budeš rozvíjať kresťanskú osobnosť. Apoštol Peter kresťanské manželky nabádal: „Buďte podriadené vlastným manželom, aby niektorí, ak nie sú poslušní slovu, boli získaní bez slova správaním svojich manželiek.“ (1. Petra 3:1) Christine žila v súlade s touto radou, hoci trvalo mnoho rokov, kým sa jej podarilo získať manžela. Keď sa pred viac ako 20 rokmi stala svedkyňou, jej manžel John k životu Boha nepotreboval. Hoci nechcel mať so žiadnym náboženstvom nič spoločné, videl, že pre Christine nová viera veľa znamená. „Videl som, že ju to robilo šťastnou,“ hovorí John. „Vypestovala si naozaj silnú osobnosť a stala sa z nej spoľahlivá žena, a to mi pomohlo prejsť mnohými náročnými situáciami.“

Christine sa nikdy nesnažila svoje náboženstvo manželovi nanútiť. Ten to potvrdil a povedal: „Christine hneď od začiatku rozpoznala, že bude najlepšie, keď ma nechá tak. Bola trpezlivá a nechala ma, aby som veci pochopil svojím tempom a svojím spôsobom.“ Keď našla v Strážnej veži alebo v Prebuďte sa! nejaké články, o ktorých vedela, že by Johna zaujali, napríklad o vede a prírode, ukázala mu ich a povedala: „Myslím, že toto si rád prečítaš.“

Keď šiel John do dôchodku, začal sa venovať záhradníčeniu. Mal voľnejšiu myseľ a mohol viac uvažovať o hlbších otázkach života. Začal si klásť otázku: ‚Sme výsledkom sledu náhod alebo nás niekto vytvoril s určitým zámerom?‘ Jedného dňa sa ho brat, s ktorým debatoval, opýtal: „Čo by si povedal na štúdium?“ John spomína: „Vtedy som už veril v Boha, a tak som jeho ponuku prijal.“

Bolo dôležité, že Christine nikdy nestratila nádej! Dvadsať rokov sa modlila o to, aby John prijal pravdu, a nakoniec sa tak stalo — dal sa pokrstiť. Teraz spolu horlivo slúžia Jehovovi. John hovorí: „Získali ma hlavne dve veci — láskavý prístup a priateľské správanie svedkov. A keď  je váš manželský partner Jehovovým svedkom, máte lojálneho, spoľahlivého a obetavého druha.“ Christine uplatnila slová z 1. Petra 3:1 a vyplatilo sa to!

Čo v prípade záujemcov, ktorí z nejakého dôvodu stratia počiatočný záujem? „Zasievaj ráno svoje semeno a nenechaj svoju ruku odpočinúť až do večera,“ napísal kráľ Šalamún, „lebo nevieš, kde to bude mať úspech, či tu, či tam alebo či oboje bude rovnako dobré.“ (Kaz. 11:6) Niekedy to trvá roky, kým semená pravdy vzklíčia. Napokon môže záujemca pochopiť, aké dôležité je približovať sa k Bohu. (Jak. 4:8) Jedného dňa môžeš zažiť príjemné prekvapenie.

Zamysli sa nad príkladom Alice, ktorá sa z Indie presťahovala do Anglicka. V roku 1974 začala študovať Bibliu. Hoci hovorila jazykom hindi, chcela si zlepšiť angličtinu. Štúdium niekoľko rokov pokračovalo a Alice prišla z času na čas aj na zhromaždenie anglicky hovoriaceho zboru. Vedela, že to, čo sa učí, je pravda, no považovala to len za záľubu. Okrem toho venovala veľa času zarábaniu peňazí a milovala párty. Nakoniec prestala študovať.

Asi o 30 rokov dostala Stella, ktorá s Alice študovala, list. Písalo sa v ňom: „Som si istá, že budeš nadšená, keď sa dozvieš, že záujemkyňa, s ktorou si v roku 1974 študovala Bibliu, bola na nedávnom oblastnom zjazde pokrstená. Zohrala si v mojom živote veľmi dôležitú úlohu. Zasiala si do mňa semeno pravdy, a hoci som vtedy nebola pripravená zasvätiť svoj život Bohu, uchovala som si toto semeno v mysli i srdci.“

Čo sa stalo? Alice hovorí, že keď jej manžel v roku 1997 zomrel, bola veľmi skľúčená. Modlila sa k Bohu. O necelých 10 minút, zazvonili pri jej dverách dvaja svedkovia, ktorí hovorili pandžábsky, a nechali jej traktát Aká je nádej pre milovaných zomrelých? Alice cítila, že jej modlitba bola vypočutá, a rozhodla sa spojiť s Jehovovými svedkami. Ale kde ich nájsť? Náhodou našla starý zápisník s adresou pandžábsky hovoriaceho zboru, ktorú jej dala Stella. Prišla do sály Kráľovstva a pandžábsky hovoriaci bratia a sestry ju vrelo privítali. „Tento hrejivý pocit mi zostal a pomohol mi nájsť útechu v mojej skľúčenosti,“ povedala.

Začala pravidelne navštevovať zhromaždenia a obnovila biblické štúdium. Naučila sa plynule hovoriť a čítať po pandžábsky. V roku 2003 bola pokrstená. V závere listu, ktorý poslala Stelle, sa písalo: „Veľmi pekne ti ďakujem za semená pravdy, ktoré si zasiala pred 29 rokmi, a za dobrý príklad.“

„Veľmi pekne ti ďakujem za semená pravdy, ktoré si zasiala pred 29 rokmi, a za dobrý príklad.“ (Alice)

Čo sa z týchto skúseností môžeš naučiť? Možno to bude trvať dlhšie, ako si myslíš, no ak je človek duchovne hladný, úprimný a pokorný, Jehova dovolí, aby semená pravdy v jeho srdci rástli. Spomeň si na Ježišove slová v jednom z jeho podobenstiev: „Semeno klíči a rastie, ale [rozsievač] ani nevie ako. Zem pozvoľna prináša sama od seba plody, najprv steblo, potom klas, nakoniec plné zrno v klase.“ (Mar. 4:27, 28) Tento rast je postupný a ‚sám od seba‘. V zásade žiaden hlásateľ Kráľovstva nevie, ako sa to deje. A preto hojne rozsievaj. Potom budeš aj hojne žať.

Nezabudni, že modlitba je dôležitá. Georgina i Christine sa neprestali modliť k Jehovovi. Ak ‚vytrvávaš v modlitbe‘ a nikdy nestratíš nádej, „po mnohých dňoch“ možno nájdeš „chlieb“, ktorý si predtým poslal po vode. (Rim. 12:12; Kaz. 11:1)