1., 2. Z čoho môže prameniť záujem niektorých ľudí o figy?

MÁŠ rád figy, či už čerstvé, alebo sušené? Mnohí majú, a preto sa jedlé figy pestujú na mnohých miestach. Starovekí Židia si ovocie figovníkov veľmi cenili. (Náh. 3:12; Luk. 13:6–9) Figy obsahujú vlákninu, antioxidanty a minerálne látky, a tak niektorí hovoria, že sú dobré na srdce.

² Jehova raz prirovnal figy k srdciam. Neopisoval však výživnú hodnotu fíg; hovoril obrazne. To, čo povedal prostredníctvom proroka Jeremiáša, má praktický význam aj pre tvoje srdce a pre srdce tvojich blízkych. Zatiaľ čo budeme uvažovať o tom, čo povedal, zamysli sa, aký význam to môže mať pre kresťanov.

3. Čo znázorňovali figy, o ktorých čítame v 24. kapitole Jeremiáša?

³ Pouvažujme najskôr o tom, čo Boh v Jeremiášových dňoch povedal o figách. V roku 617 pred n. l. bol judský národ v zlom duchovnom stave. Boh dal Jeremiášovi videnie toho, čo mala priniesť budúcnosť, a ukázal to na príklade dvoch druhov fíg — „veľmi dobrých fíg“ a „veľmi zlých fíg“. (Prečítajte Jeremiáša 24:1–3.) Zlé figy znázorňovali kráľa Cedekijaha a jemu podobných ľudí, ktorí mali pocítiť tvrdú ruku kráľa Nabuchodonozora a jeho vojsk. A čo Ezechiel, Daniel a jeho traja priatelia, ktorí už boli v Babylone, a čo niektorí Židia, ktorí tam mali byť čoskoro odvedení? Tí sa podobali dobrým figám. Ostatok z nich sa mal vrátiť a znovu vystavať Jeruzalem i jeho chrám, čo sa neskôr naozaj uskutočnilo. (Jer. 24:8–10; 25:11, 12; 29:10)

4. Aké povzbudenie môžeme načerpať z toho, čo Boh povedal o dobrých figách?

⁴ O tých, ktorých znázorňovali dobré figy, Jehova povedal: „Ja im dám srdce, aby ma poznali, že som Jehova; a stanú sa mojím ľudom.“ (Jer. 24:7) Tento  text je námetom tohto článku a je veľmi povzbudzujúci. Boh je ochotný dať jednotlivcom srdce, ktoré ho bude poznať. V tomto prípade sa „srdce“ vzťahuje na povahu človeka. Určite chceš mať také srdce a byť časťou Božieho ľudu. Tento cieľ dosiahneš týmito krokmi: štúdium a uplatňovanie Božieho Slova, pokánie a obrátenie sa, zasvätenie života Bohu a krst v mene Otca, Syna a svätého ducha. (Mat. 28:19, 20; Sk. 3:19) Možno si už tieto kroky urobil alebo patríš medzi tých, ktorí pravidelne navštevujú zhromaždenia Jehovových svedkov a snažia sa o to.

5. O čích srdciach písal Jeremiáš v prvom rade?

⁵ Či už sme urobili všetky z uvedených krokov, alebo len niektoré, aj tak potrebujeme venovať pozornosť nášmu postoju a správaniu. Dôvody, prečo je to tak, pochopíš, keď budeme uvažovať o ďalších veciach, ktoré Jeremiáš napísal o srdci. Niektoré kapitoly knihy Jeremiáš sa zaoberali okolitými národmi, no v prvom rade sa táto kniha zaoberala situáciou v Judsku počas vlády piatich judských kráľov. (Jer. 1:15, 16) Áno, tento prorok písal o mužoch, ženách a deťoch, ktorí patrili do národa zasväteného Jehovovi. Ich predkovia vstúpili do tohto vzťahu dobrovoľne. (2. Mojž. 19:3–8) A v Jeremiášových dňoch ľudia potvrdili, že sú zasvätení Bohu. Povedali: „Prišli sme k tebe, lebo ty, ó, Jehova, si náš Boh.“ (Jer. 3:22) Čo myslíš, aký bol stav ich srdca?

6. Prečo by nás malo veľmi zaujímať to, čo Boh povedal o srdci?

⁶ Dnešní lekári môžu za pomoci modernej techniky zistiť, v akom stave je srdce a ako funguje. No Jehova môže urobiť oveľa viac a v Jeremiášových dňoch to urobil. Jeho schopnosti sú neporovnateľné, čo môžeme vidieť z týchto slov: „Srdce je zradnejšie ako čokoľvek iné a je na zúfanie. Kto ho môže poznať? Ja, Jehova, prehľadávam srdce... aby som dal každému podľa jeho ciest, podľa ovocia jeho počínania.“ (Jer. 17:9, 10) Takéto „skúmanie srdca“ sa netýka nejakej zdravotnej prehliadky doslovného srdca, ktoré za 70 či 80 rokov ľudského života udrie asi 3 000 000 000-krát. Jehova mal na mysli obrazné srdce. Toto „srdce“ je symbolom toho, aký je človek vo svojom vnútri, vrátane túžob, myšlienok, povahy, postojov a cieľov. Aj ty máš také srdce. Boh ho môže preskúmať a do určitej miery to môžeš urobiť aj ty.

7. Ako Jeremiáš opísal stav srdca väčšiny Židov svojej doby?

⁷ Pri príprave na toto skúmanie si môžeme položiť otázku: ‚Aký bol stav obrazného srdca väčšiny Židov v Jeremiášových dňoch?‘ Odpoveď nám pomôže nájsť jedno nezvyčajné slovné spojenie, ktoré použil Jeremiáš: „Celý dom Izraela je neobrezaný v srdci.“ Jeremiáš tým nemal na mysli doslovnú obriezku židovských mužov, pretože povedal: „‚Hľa, prichádzajú dni,‘ je Jehovov výrok, ‚keď ja budem účtovať s každým obrezaným, a predsa v neobriezke.‘“ Teda aj obrezaní Židia boli „neobrezaní v srdci“. (Jer. 9:25, 26) Tak čo mal na mysli?

8., 9. Čo mala väčšina Židov urobiť, pokiaľ išlo o ich srdce?

⁸ Pomôckou pri hľadaní významu slovného spojenia „neobrezaný v srdci“ nám môže byť Božia výzva Židom: „Odnímte predkožky svojich sŕdc, judskí muži a obyvatelia Jeruzalema; aby môj zúrivý hnev nevyšiel ako oheň... pre vaše zlé počínanie.“ Z čoho však ich zlé počínanie pramenilo? Zvnútra, z ich  srdca. (Prečítajte Marka 7:20–23.) Áno, prostredníctvom Jeremiáša Boh presne určil zdroj zlého počínania Židov. Ich srdce bolo tvrdošijné a spurné. Ich pohnútky a myslenie sa Bohu nepáčili. (Prečítajte Jeremiáša 5:23, 24; 7:24–26.) Boh im povedal: „Dajte sa obrezať Jehovovi a odnímte predkožky svojich sŕdc.“ (Jer. 4:4; 18:11, 12)

⁹ Teda Židia v Jeremiášových dňoch potrebovali operáciu obrazného srdca — ‚obriezku srdca‘ — podobne ako tí v Mojžišových dňoch. (5. Mojž. 10:16; 30:6) Nabádanie „odnímte predkožky svojich sŕdc“ znamenalo, že sa mali zbaviť všetkého, čo ich srdce robilo necitlivým — zmýšľania, túžob a pohnútok, ktoré boli v rozpore s Božou vôľou. (Sk. 7:51)

10. Čo by sme v súlade s Dávidovým príkladom mali chcieť urobiť?

¹⁰ Môžeme byť veľmi vďační za to, že nám Boh ponúka možnosť hlbšie nazrieť do nášho obrazného srdca. Niekto by sa však mohol spýtať: ‚Ale prečo by to malo zaujímať Jehovových svedkov dnes?‘ Nie preto, že by mnohí kresťania v zboroch chodili v skazenosti alebo by boli na ceste k tomu, že sa z nich stanú „zlé figy“, ako to bolo v prípade Židov v dňoch Jeremiáša. Práve naopak, novodobí Boží služobníci sú oddaným a čistým ľudom. No aj tak by sme sa mali zamyslieť nad Dávidovou úpenlivou prosbou: „Preskúmaj ma, ó, Bože, a spoznaj moje srdce. Vyskúšaj ma a spoznaj moje znepokojujúce myšlienky a hľaď, či je vo mne nejaká boľavá cesta.“ (Žalm 17:3; 139:23, 24)

11., 12. a) Prečo by mal každý z nás preskúmať svoje srdce? b) Čo Boh nebude robiť?

¹¹ Jehova chce, aby každý z nás získal taký stav srdca, ktorý mu je prijateľný, a zachoval si ho. O spravodlivých Jeremiáš vyhlásil: „Ty, ó, Jehova vojsk, skúmaš spravodlivého; vidíš obličky i srdce.“ (Jer. 20:12) Ak Všemohúci skúma srdce dokonca aj spravodlivého, nemali by sme sa aj my čestne preskúmať? (Prečítajte Žalm 11:5.) Počas tohto skúmania možno zistíme, že nejaký postoj, cieľ alebo skrytý pocit si vyžaduje našu pozornosť. Možno uvidíme, že niečo robí naše srdce menej citlivým, ako keby sme mali ‚predkožku srdca‘, ktorú by sme mali odstrániť. V takom prípade potrebujeme obraznú operáciu srdca. Súhlasíš s tým, že by bolo dobré preskúmať svoje obrazné srdce? Ak áno, na čo by si sa mal zamerať? A ako môžeš urobiť potrebné zmeny? (Jer. 4:4)

¹² Jedna vec je istá: nemali by sme očakávať, že Jehova nás bude k zmenám nútiť. O „dobrých figách“ povedal, že ‚im dá srdce, aby ho poznali‘. Nepovedal, že ich prinúti zmeniť srdce. Sami museli túžiť po citlivom srdci, ktoré by dokazovalo, že pozná Boha. Či nepotrebujeme aj my to isté?

13., 14. V akom zmysle môže kresťanovi ublížiť jeho srdce?

¹³ Ježiš povedal: „Zo srdca prichádzajú napríklad zlé úvahy, vraždy, cudzoložstvá,  smilstvá, krádeže, falošné svedectvá, rúhania.“ (Mat. 15:19) Je jasné, že ak by brata podnietilo necitlivé srdce dopustiť sa cudzoložstva alebo smilstva a zotrval by v nekajúcnom postoji, mohol by stratiť Božiu priazeň natrvalo. No aj človek, ktorý sa nedopustil takého zla, možno dovoľuje, aby v jeho srdci rástla nesprávna túžba. (Prečítajte Matúša 5:27, 28.) Práve vtedy by mu pomohlo sebaskúmanie. Dôkladne skúmaš svoje srdce? Možno zistíš, že voči niekomu opačného pohlavia prechovávaš nevhodné city, tajné túžby, ktoré Boh nemôže prehliadať, a musia byť odstránené.

¹⁴ Alebo iná situácia: nejaký brat síce nikoho „nezavraždil“, no v jeho srdci bujnie nevraživosť, ktorá prerastá v nenávisť voči spolukresťanovi. (3. Mojž. 19:17) Bude sa snažiť zbaviť pocitov, ktoré môžu jeho srdce znecitlivieť? (Mat. 5:21, 22)

15., 16. a) Uveď príklad, ako môže mať kresťan ‚neobrezané srdce‘. b) Prečo sa podľa teba Jehovovi nepáči „neobrezané srdce“?

¹⁵ Je radostné, že väčšina kresťanov takúto „srdcovú chybu“ nemá. Ježiš však hovoril o „zlých úvahách“. Sú to postoje a názory, ktoré môžu mať neblahý vplyv na mnohé oblasti života. Niekto môže mať napríklad pokrivený pohľad na lojálnosť voči príbuzným. Samozrejme, že kresťania si na rozdiel od mnohých v týchto „posledných dňoch“ chcú rozvíjať „prirodzenú náklonnosť“ k príbuzným. (2. Tim. 3:1, 3) Je však možné, že niekto ide v tomto ohľade do extrému. Mnohí sa riadia porekadlom „Krv nie je voda“. A preto za každú cenu bránia svojich príbuzných a stavajú sa na ich stranu. Ak niekto ich príbuzného urazí, berú to veľmi osobne. Pouvažuj nad tým, k čomu také intenzívne pocity priviedli Díniných bratov. (1. Mojž. 34:13, 25–30) A predstav si, čo muselo byť v Abšalómovom srdci, keď zavraždil svojho nevlastného brata Amnóna. (2. Sam. 13:1–30) Neboli za tým v oboch prípadoch „zlé úvahy“?

¹⁶ Pochopiteľne, praví kresťania nevraždia. Môžu však prechovávať intenzívne negatívne pocity voči bratovi, ktorý či už skutočne, alebo domnelo urazil niektorého z ich príbuzných. Keď im takýto brat chce prejaviť pohostinnosť, odmietnu to; alebo mu oni pohostinnosť nikdy neprejavia. (Hebr. 13:1, 2) Silné negatívne pocity podobného druhu  a odmietanie pohostinnosti sú prejavom nedostatku lásky a nemali by sa brať na ľahkú váhu. Ten, ktorý skúma srdcia, by to mohol posúdiť ako ‚neobrezanosť srdca‘. (Jer. 9:25, 26) Spomeň si na tých, ktorých Jehova nabádal: „Odnímte predkožky svojich sŕdc.“ (Jer. 4:4)

17. Ako nám bázeň pred Bohom pomôže mať citlivejšie srdce?

¹⁷ Čo ak si preskúmal svoje srdce a zistil, že nie je na Jehovove pripomienky také citlivé, ako by mohlo byť, a že je do určitej miery „neobrezané“? Možno si rozpoznal, že má strach z ľudí, túži po sláve a luxuse alebo dokonca má sklon k tvrdošijnosti či nezávislosti. Nie si prvý s takým problémom. (Jer. 7:24; 11:8) Jeremiáš napísal, že neverní Židia v jeho dobe mali „zatvrdilé a spurné srdce“. Potom dodal: „Nepovedali si však v srdci: ‚Bojme sa teraz Jehovu, nášho Boha, Toho, ktorý dáva lejak a jesenný dážď a jarný dážď.‘“ (Jer. 5:23, 24) Z toho vyplýva, že v odstránení „predkožky srdca“ nám pomôže, keď si vypestujeme väčšiu bázeň pred Bohom a vďačnosť. Takýto zdravý strach nám môže pomôcť získať srdce citlivejšie na Božiu vôľu.

18. Aký sľub dal Jehova tým, ktorí budú v novej zmluve?

¹⁸ Keď budeme s Jehovom spolupracovať, ‚dá nám srdce, aby sme ho poznali‘. Také srdce predsa sľúbil pomazaným kresťanom v novej zmluve: „Ja vložím svoj zákon do nich a napíšem im ho do srdca. A ja sa stanem ich Bohom a oni sa stanú mojím ľudom.“ V súvislosti s pravým poznaním o sebe dodal: „Už nebudú učiť každý svojho druha a každý svojho brata hovoriac: ‚Poznajte Jehovu!‘, lebo ma budú poznať všetci od najmenšieho z nich až po najväčšieho z nich... Odpustím totiž ich previnenie a na ich hriech už viac nebudem spomínať.“ (Jer. 31:31–34) *

19. Akú nádhernú vyhliadku majú praví kresťania?

¹⁹ Či už sa tešíš na večný úžitok z novej zmluvy v podobe života v nebesiach, alebo na zemi, mal by si chcieť poznať Jehovu a patriť k jeho ľudu. Nevyhnutným predpokladom na získanie tohto úžitku je odpustenie hriechov na základe Kristovej výkupnej obete. Už len samotný fakt, že môžeš získať odpustenie, by ťa mal podnietiť k tomu, aby si aj ty odpúšťal, a to aj tým, ku ktorým azda prechovávaš nevraživosť. Ak budeš ochotný odstrániť zo svojho srdca akúkoľvek nenávisť, prospeje mu to. Tak ukážeš nielen to, že chceš slúžiť Jehovovi, ale aj to, že ho čoraz lepšie poznáš. Budeš ako tí, o ktorých Jehova prostredníctvom Jeremiáša povedal: „Skutočne ma budete hľadať a nájdete ma, veď ma budete hľadať celým srdcom. A ja sa vám nechám nájsť.“ (Jer. 29:13, 14)