1., 2. Ako rozjímanie o Jehovovej obdivuhodnej organizácii posilní našu dôveru k nej?

KEĎ uvažujeme o tom, že patríme do Jehovovej veľkej organizácie, rastie v nás bázeň. Vo videniach zaznamenaných v 1. kapitole Ezechiela a 7. kapitole Daniela je živo opísané, ako pod Jehovovým vedením spejú udalosti k veľkolepému vyvrcholeniu. Ježiš vedie pozemskú časť Jehovovej organizácie tak, aby sa zameriavala na zvestovanie dobrého posolstva, duchovne sa starala o tých, ktorí konajú toto dielo, a podporovala pravé uctievanie Jehovu. To veľmi posilňuje našu dôveru k Jehovovej organizácii. (Mat. 24:45)

² Držíme ako jednotlivci krok s touto obdivuhodnou organizáciou? Rastie naše nadšenie z pravdy alebo opadá? Pri úvahe nad takýmito otázkami si možno všimneme, že sme začali ochabovať alebo že sme stratili niečo zo svojej horlivosti. To sa môže stať. V prvom storočí musel apoštol Pavol nabádať spolukresťanov, aby sa zamýšľali nad príkladom horlivosti, ktorý dal Ježiš. Povedal, že im to pomôže ‚neunaviť sa a nevyčerpať sa v svojich dušiach‘. (Hebr. 12:3) Podobný účel mal aj predchádzajúci článok. Hlboká úvaha o tom, čo všetko robí Jehovova organizácia, nám mala pomôcť udržať si nadšenie a vytrvávať.

3. Čo je potrebné, aby sme neochabli, a čím sa budeme zaoberať v tomto článku?

³ Pavol však ukázal, že na to, aby sme neochabli, musíme robiť viac. Musíme ‚konať to, čo je znamenité‘. (Gal. 6:9) Teda očakáva sa od nás aktivita. Zamyslime sa nad piatimi činnosťami, ktoré nám pomôžu zostať pevnými a udržať krok s Jehovovou organizáciou. Potom môže každý posúdiť, či on alebo jeho  rodina nemá niečomu venovať väčšiu pozornosť.

4. Prečo môžeme povedať, že zhromaždenia sú neodmysliteľnou súčasťou nášho uctievania?

⁴ Zhromaždenia boli pre Jehovových služobníkov vždy veľmi dôležité. V neviditeľnej ríši sú duchovní tvorovia v stanovenom čase pozývaní do Jehovovej bezprostrednej blízkosti. (1. Kráľ. 22:19; Jób 1:6; 2:1; Dan. 7:10) Členovia starovekého izraelského národa sa mali zhromažďovať, „aby počúvali a aby sa učili“. (5. Mojž. 31:10–12) Židia v prvom storočí mali vo zvyku chodiť do synagóg, kde sa čítalo z Písiem. (Luk. 4:16; Sk. 15:21) Zhromaždenia nestratili na dôležitosti ani po založení kresťanského zboru a stále sú významnou súčasťou nášho uctievania. Praví kresťania ‚dbajú jedni o druhých, aby sa podnecovali k láske a k znamenitým skutkom‘. Je potrebné, aby sme ‚sa povzbudzovali navzájom, a to tým viac, keď vidíme, že sa blíži Jehovov deň‘. (Hebr. 10:24, 25)

5. Ako sa môžeme na zhromaždeniach navzájom povzbudzovať?

⁵ Jeden dôležitý spôsob, ako sa na zhromaždeniach navzájom povzbudzujeme, je ten, že sme na nich aktívni. Svoju vieru môžeme dávať verejne najavo napríklad tým, že odpovieme na tlačenú otázku, vysvetlíme, ako biblický text súvisí s rozoberanou látkou, alebo povieme krátku skúsenosť, ktorá potvrdí, že je múdre uplatňovať biblické zásady. (Žalm 22:22; 40:9) Iste budeš súhlasiť s tým, že bez ohľadu na to, koľko rokov už chodíme na zhromaždenia, vždy nás povzbudí, keď počujeme úprimné komentáre bratov a sestier rôzneho veku.

6. Ako nám zhromaždenia pomáhajú zostať duchovne aktívni?

⁶ Z akých ďalších dôvodov nám Boh kladie na srdce, aby sme sa pravidelne zúčastňovali na zhromaždeniach? Naše zhromaždenia a zjazdy nám dodávajú odvahu zvestovať a pomáhajú nám znášať odpor alebo vyrovnávať sa s ľahostajnosťou v obvode. (Sk. 4:23, 31) Rôzne časti programu, v ktorých sa rozoberá Písmo, nás posilňujú a upevňujú našu vieru. (Sk. 15:32; Rim. 1:11, 12) To, čo sa na zhromaždeniach učíme, nám spolu so vzájomným povzbudením pomáha pociťovať radosť a „pokoj odo dní nešťastia“. (Žalm 94:12, 13) Na prípravu všetkých programov, ktoré slúžia na duchovné poučovanie Jehovovho ľudu po celej zemi, dozerá vyučovací výbor vedúceho zboru. Môžeme byť nesmierne vďační za to, čo sa robí, aby sme sa na našich zhromaždeniach mohli každý týždeň tešiť z vynikajúceho vyučovania!

7., 8. a) Predovšetkým z akého dôvodu chodíme na zhromaždenia? b) Ako ti zhromaždenia duchovne pomáhajú?

⁷ Osobný úžitok, ktorý máme zo zhromaždení, však nie je to najdôležitejšie. Hlavný dôvod, prečo na ne chodíme, je uctievať Jehovu. (Prečítajte Žalm 95:6.) Máme nádhernú výsadu chváliť na nich nášho obdivuhodného Boha spevom. (Kol. 3:16) Okrem toho ho na zhromaždeniach chválime podávaním komentárov. Jehova si takéto uctievanie rozhodne zaslúži. (Zjav. 4:11) Preto nie div, že sme nabádaní ‚neopúšťať naše zhromaždenia, ako to majú niektorí vo zvyku‘. (Hebr. 10:25)

⁸ Vnímame kresťanské zhromaždenia ako niečo, čo nám pomáha vytrvávať, kým Jehova nezasiahne proti tomuto zlému systému vecí? Ak áno, potom  ich zaradíme medzi ‚dôležitejšie veci‘, na ktoré si aj v tejto hektickej dobe budeme nachádzať čas. (Fil. 1:10) Nedovolíme, aby sme možnosť uctievať Jehovu spolu s bratmi a sestrami vynechali pre dôvod, ktorý nie je až taký vážny.

9. Z čoho vieme, že zvestovateľská služba je dôležitá?

⁹ Držať krok s Jehovovou organizáciou nám pomáha aj to, keď sa čo najviac zapájame do zvestovateľskej služby. Túto službu začal Ježiš, keď bol na zemi. (Mat. 28:19, 20) Odvtedy bolo zvestovanie o Kráľovstve a robenie učeníkov v centre pozornosti celej Jehovovej organizácie. Mnoho skúseností zo súčasnosti dosvedčuje, že našu činnosť podporujú anjeli a že nás vedú za ľuďmi, ktorí sú „správne naklonení k večnému životu“. (Sk. 13:48; Zjav. 14:6, 7) Pozemská časť Jehovovej organizácie je tu dnes na to, aby podporovala túto mimoriadne dôležitú činnosť. Je aj tvoj život zameraný na službu?

10. a) Na príklade ukáž, ako môžeme zostať nadšení z pravdy. b) Ako ti služba pomáha neochabovať?

¹⁰ Horlivosť v službe nám pomáha byť stále nadšení z pravdy. Pouvažujme nad tým, čo povedal dlhoročný starší a pravidelný priekopník Mitchel: „Veľmi rád hovorím s ľuďmi o pravde. Vždy, keď si prečítam nový článok v Strážnej veži a Prebuďte sa!, žasnem nad múdrosťou,  hlbokými myšlienkami a vyváženosťou. Túžim ísť do služby, aby som videl, ako budú ľudia reagovať a či sa mi podarí roznietiť v nich záujem. Služba mi pomáha udržať si rovnováhu. Všetko ostatné sa snažím stihnúť buď pred službou, alebo po nej.“ Aj nám môže aktivita v svätej službe pomôcť, aby sme zostali v týchto posledných dňoch stáli. (Prečítajte 1. Korinťanom 15:58.)

11. Prečo by sme mali naplno využívať duchovný pokrm, ktorý dostávame od Jehovu?

¹¹ Jehova nás chce posilniť, a preto nám v písomnej podobe poskytuje množstvo duchovného pokrmu. Určite si spomenieš na situáciu, keď si si pri čítaní niektorej publikácie pomyslel: ‚Presne toto som potreboval! Akoby to Jehova dal napísať práve pre mňa!‘ Nebola to náhoda. Týmto spôsobom nás Jehova poúča a vedie. Povedal: „Spôsobím, aby si mal pochopenie, a budem ťa poučovať o ceste, po ktorej by si mal ísť.“ (Žalm 32:8) Snažíme sa čítať všetok duchovný pokrm, ktorý dostávame, a rozjímať nad ním? V týchto náročných posledných dňoch nám to pomôže ďalej prinášať ovocie a duchovne nevyschnúť. (Prečítajte Žalm 1:1–3; 35:28; 119:97.)

12. Čo nám pomôže stále si vážiť duchovný pokrm?

¹² Je dobré uvažovať nad tým, koľko práce sa koná, aby sme pravidelne dostávali zdravý duchovný pokrm. Pod dozorom redakčného výboru vedúceho zboru prebieha výskum, písanie, korektúra, ilustrovanie a preklad tlačených publikácií i materiálu, ktorý sa umiestňuje na našu webovú stránku. Tlačiarenské odbočky doručujú literatúru do zborov. Prečo sa to všetko robí? Aby bol Jehovov ľud dobre duchovne sýtený. (Iz. 65:13) Preto usilovne prijímajme všetok duchovný pokrm, ktorý dostávame cez Jehovovu organizáciu. (Žalm 119:27)

13., 14. Kto podporuje Jehovovu organizáciu v nebi a ako ju môžeme podporovať aj my?

¹³ V Jánovom videní je Ježiš zobrazený ako jazdec na bielom koni, ktorý zvíťazí nad tými, ktorí sa vzbúrili proti Jehovovi. (Zjav. 19:11–15) Našu vieru iste posilňuje vedomie, že hneď za Ježišom sú verní anjeli; sú s ním aj pomazaní, ktorí zvíťazili na zemi a už dostali nebeskú odmenu. (Zjav. 2:26, 27) Z ich nádherného príkladu sa učíme podporovať Jehovovu organizáciu.

¹⁴ Podobne aj veľký zástup bezvýhradne podporuje činnosť Kristových pomazaných bratov, ktorí sú ešte na zemi a ujímajú sa vedenia v organizácii. (Prečítajte Zechariáša 8:23.) Ako môže každý z nás dať najavo, že podporuje Jehovovu organizáciu? Napríklad tak, že sa podriaďujeme bratom, ktorí sa ujímajú vedenia. (Hebr. 13:7, 17) Podriadenosť sa začína v zbore. Prispievajú naše vyjadrenia k tomu, že druhí si zborových starších a ich službu viac vážia? Učíme svoje deti, aby mali k týmto verným mužom úctu a pýtali si od nich biblické rady? Sú aj iné spôsoby, ako podporovať Jehovovu organizáciu. Rozprávame sa v rodinnom kruhu, ako môžeme finančnými darmi prispievať na celosvetové dielo? (Prísl. 3:9; 1. Kor. 16:2; 2. Kor. 8:12) Považujeme upratovanie a údržbu sály Kráľovstva za výsadu? Tam, kde vládne taká úcta a jednota, nič nebráni pôsobeniu Jehovovho ducha a ten nám v týchto posledných dňoch pomáha neochabnúť. (Iz. 40:29–31)

15. Prečo musíme tvrdo bojovať, aby sme žili v súlade s Jehovovým veľkolepým predsavzatím?

¹⁵ Ak chceme vytrvať a udržať krok s Jehovovou organizáciou, musíme tiež žiť v súlade s posolstvom, ktoré ľuďom prinášame. Ako to môžeme robiť? Tak, že sa budeme stále presviedčať „o tom, čo je prijateľné Pánovi“. (Ef. 5:10, 11) Ale sťažuje nám to naša nedokonalosť i vplyv Satana a jeho skazeného sveta. Niektorí z vás, drahí bratia a sestry, musíte každý deň tvrdo bojovať, aby ste si udržali vzťah k Jehovovi. On vás za to veľmi miluje. Nevzdávajte sa! Keď budeme žiť v súlade s Jehovovým predsavzatím, budeme pociťovať veľké uspokojenie a naše uctievanie nebude márne. (1. Kor. 9:24–27)

16., 17. a) Čo by sme mali urobiť, keď sa dopustíme vážneho hriechu? b) Čo sa môžeme naučiť zo skúsenosti Anne?

¹⁶ Čo by sme však mali urobiť, keď sa dopustíme vážneho hriechu? Mali by sme čo najskôr vyhľadať pomoc. Keby sme hriech tajili, situácia by sa iba zhoršila. Pripomeňme si, ako sa cítil Dávid, keď zakrýval svoje hriechy. Povedal: „Moje kosti boli vyčerpané celodenným stonaním.“ (Žalm 32:3) Áno, zatajovanie hriechov citovo a duchovne vyčerpáva, ale „tomu, kto ich vyznáva a opúšťa, bude preukázané milosrdenstvo“. (Prísl. 28:13)

¹⁷ Zamyslime sa nad skúsenosťou Anne. * V čase dospievania bola pravidelnou priekopníčkou. No začala žiť dvojakým životom. To jej spôsobilo veľké trápenie. Hovorí: „Aj keď sa moje svedomie už veľmi neozývalo, ťažil ma pocit viny. Stále som bola nešťastná a skľúčená.“ Čo urobila? Raz sa na zhromaždení rozoberala myšlienka z Jakuba 5:14, 15. Uvedomila si, že potrebuje pomoc, a išla o ňu požiadať starších. Spätne to hodnotí takto: „Tieto verše sú ako recept, ktorý Jehova predpísal, aby sme sa mohli duchovne uzdraviť. Prehltnúť liek nie je ľahké, ale keď to urobíme, uzdravíme sa. Poslúchla som radu z týchto veršov a pomohlo mi to.“ Odvtedy už prešlo niekoľko rokov a Anne opäť horlivo a s čistým svedomím slúži Jehovovi.

18. O čo by sme sa mali stále snažiť?

¹⁸ Patriť v týchto posledných dňoch do Jehovovej úžasnej organizácie je neopísateľná česť! Nikdy to nepovažujme za samozrejmosť. Naopak, spolu s ostatnými členmi svojej rodiny sa snažme o to, aby sme boli pravidelne na zhromaždeniach s cieľom uctievať Jehovu so zborom, aby sme usilovne hľadali v obvode úprimných ľudí a aby sme si cenili duchovný pokrm, ktorý pravidelne dostávame. Podporujme tiež mužov, ktorí sa ujímajú vedenia, a žime v súlade s posolstvom, ktoré šírime. Potom nielenže udržíme krok s Jehovovou organizáciou, ale ani neochabneme v konaní toho, čo je znamenité.