BIBLIA hovorí: „Hľa, synovia sú dedičstvom od Jehovu; plod brucha je odmena.“ (Žalm 127:3) Preto nie div, že kresťanskí rodičia vítajú príchod dieťaťa na svet s veľkou radosťou.

Narodenie dieťaťa prináša rodičom nielen radosť, ale aj veľa povinností. Ak má z dieťaťa vyrásť zdravý dospelý človek, potrebuje sa pravidelne sýtiť výživnou stravou. Podobne je to aj v duchovnom ohľade. Ak má dieťa zaujať pevný postoj na strane pravého uctievania, rodičia ho musia duchovne sýtiť a viesť. Musia mu vštepovať biblické zásady. (Prísl. 1:8) Kedy by mali s takýmto poučovaním začať a čo všetko zahŕňa?

Pouvažujte nad príkladom Manoacha, muža z kmeňa Dán, ktorý žil v meste Córa v starovekom Izraeli. Jehovov anjel informoval jeho manželku, ktorá bola neplodná, že sa im narodí syn. (Sud. 13:2, 3) Verný Manoach i jeho manželka boli z tejto vyhliadky určite celí bez seba. Mali však aj veľké obavy. Manoach sa preto modlil: „Prepáč mi, Jehova. Nech ten muž pravého Boha, ktorého si poslal, príde k nám znovu a poučí nás, čo máme robiť s dieťaťom, ktoré sa narodí.“ (Sud. 13:8) Obom veľmi záležalo na tom, aby dieťa dobre vychovali. Svojho syna Samsona istotne vyučovali Boží zákon a očividne v tom boli úspešní. V Biblii sa píše: „Časom [Samsona] Jehovov duch začal nabádať.“ Vďaka tomu vykonal ako jeden z izraelských sudcov mnoho mocných skutkov. (Sud. 13:25; 14:5, 6; 15:14, 15)

Kedy by mali rodičia začať viesť svoje dieťa k Bohu? Timotej s pomocou svojej matky Euniky a starej matky Loidy poznal „sväté spisy“ „od útleho detstva“. (2. Tim. 1:5; 3:15) Áno, Timotej začal byť poučovaný z Písiem už v ranom detstve.

Múdri kresťanskí rodičia sa modlia o pomoc a plánujú vopred, aby mohli svoje dieťa viesť k Bohu „od útleho detstva“. „Plány usilovného vedú určite k výhode,“ hovorí sa v Prísloviach 21:5. Rodičia sa na narodenie dieťaťa iste dôkladne pripravujú. Možno si urobia aj zoznam vecí, ktoré bude potrebovať. Dôležité je tiež to, aby si naplánovali, ako ho budú viesť k Jehovovi. Mali by si dať za cieľ začať s duchovnou výchovou dieťaťa čo najskôr.

Jedna kniha, ktorá sa zaoberá vývinom detí, uvádza: „Prvé mesiace po narodení dieťaťa sú pre vývin mozgu rozhodujúce. V tomto období počet synapsií — nervových spojení, ktoré umožňujú človeku učiť sa — vzrastie dvadsaťnásobne.“ (Early Childhood Counts—A Programming Guide on Early Childhood Care for Development) Aké je preto múdre, keď rodičia využijú už toto krátke obdobie v duševnom vývine dieťaťa na to, aby do jeho mysle vštepovali duchovné myšlienky a hodnoty!

Istá matka, ktorá slúži ako pravidelná priekopníčka, o svojej malej dcérke hovorí: „Brávala som ju do služby, keď mala ešte len mesiac. Hoci nemohla vedieť, o čo ide, som presvedčená, že to malo na ňu dobrý vplyv. Keď mala dva roky, dokázala ľuďom v službe odvážne ponúkať traktáty.“

Vyučovanie dieťaťa v ranom detstve prináša dobré výsledky. Rodičia však vedia, že duchovná výchova v detstve nie je vždy ľahká.

Medzi najťažšie veci, s ktorými si rodičia musia poradiť, patrí neposednosť dieťaťa alebo jeho neschopnosť dlhšie sa sústrediť. Pozornosť malých detí sa rýchlo presúva z jednej veci na druhú. Okrem toho chcú všetko vedieť a všetko preskúmať. Ako môžu rodičia svojim deťom pomôcť, aby sa sústredili na to, čo im pri štúdiu hovoria?

Zamyslite sa nad tým, čo povedal Mojžiš. V 5. Mojžišovej 6:6, 7 sa píše: „Tieto slová, ktoré ti dnes prikazujem, budú na tvojom srdci; a budeš ich vštepovať svojmu synovi a hovoriť o nich, keď budeš sedieť v svojom dome i keď pôjdeš po ceste i keď budeš líhať i keď budeš vstávať.“ Slovo preložené ako „vštepovať“ obsahuje myšlienku „učiť častým opakovaním“. Malé dieťa je ako mladý stromček, ktorý treba pravidelne zalievať. Ak opakovanie pomáha dospelým, aby si zapamätali dôležité veci, určite môže pomôcť aj malým deťom!

Aby rodičia mohli vyučovať svoje deti pravdy o Bohu, musia s nimi tráviť čas. Pri dnešnom rýchlom životnom tempe to môže byť skutočne náročné. Ale apoštol Pavol radí, aby si na dôležité kresťanské činnosti ‚vykupovali príhodný čas‘. (Ef. 5:15, 16) Ako sa to dá urobiť? Pre istého kresťanského dozorcu, ktorého manželka slúži ako pravidelná priekopníčka, a preto má naplnený časový rozvrh, bolo ťažké nájsť vyrovnanosť  medzi výchovou dieťaťa, povinnosťami v zbore a svetským zamestnaním. Kedy si títo rodičia vyhradili čas na vyučovanie svojej dcéry? Otec hovorí: „Každé ráno pred mojím odchodom do práce jej s manželkou čítame z Mojej knihy biblických príbehov alebo z brožúrky Denne skúmať Písma. Vždy jej čítame aj večer pred spaním. A keď ideme do služby, brávame ju so sebou. Nechceme premeškať jej prvé roky života.“

Určite chceme, aby z našich detí vyrástli zodpovední ľudia. No hlavný dôvod, prečo ich vyučujeme, je rozvinúť v ich srdci lásku k Bohu. (Mar. 12:28–30)

V Žalme 127:4 čítame: „Ako šípy v ruke mocného, takí sú synovia mladosti.“ Deti sú prirovnané k šípom, ktoré je potrebné presne zacieliť, aby zasiahli cieľ. Lukostrelec si uvedomuje, že šíp, ktorý už raz vystrelil, nemôže vrátiť späť. Aj rodičia majú k dispozícii len relatívne krátky čas na to, aby „šípy“ — svoje deti — správne zacielili. Tento čas by mali využiť na to, aby vštepovali do mysle a srdca svojich detí Božie zásady.

Apoštol Ján o svojich duchovných deťoch napísal: „Nemám väčší dôvod k vďačnosti ako to, aby som počul, že moje deti chodia ďalej v pravde.“ (3. Jána 4) Aj kresťanskí rodičia cítia podobnú vďačnosť, keď vidia, že ich deti „chodia ďalej v pravde“.