1., 2. O aké výročie by sa mali zaujímať všetci kresťania a prečo?

ČO TI príde na myseľ ako prvé, keď počuješ slovo „výročie“? Ľudia v manželstve možno povedia, že výročie svadby. Iným to môže pripomenúť oslavu nejakej historickej udalosti, napríklad deň, keď ich krajina získala samostatnosť. Ale vedel by si povedať, aké výročie oslavuje jeden národ už viac ako 3 500 rokov?

² Takýmto výročím je Pesach. Je pripomienkou oslobodenia starovekého izraelského národa z egyptského otroctva. Táto udalosť by mala byť dôležitá aj pre teba. Prečo? Pretože sa významnou mierou dotýka tvojho života. Možno si však pomyslíš: Ja som predsa kresťan a Pesach oslavujú Židia. Prečo by som sa mal zaujímať o tento sviatok? Odpoveď nachádzame v tomto dôležitom výroku: „Kristus, náš pesach, bol obetovaný.“ (1. Kor. 5:7) Čo znamenajú tieto slová? Aby sme pochopili ich význam, musíme vedieť, čo je židovský Pesach a ako súvisí s príkazom, ktorý dostali všetci kresťania.

3., 4. Aké udalosti sa odohrali pred prvým Pesachom?

³ Milióny ľudí na celom svete, hoci nie sú Židia, vedia čosi o tom, aké udalosti sa odohrali pred prvým Pesachom. Možno si prečítali správu v biblickej knihe Druhá Mojžišova, možno o tom len počuli alebo možno videli film založený na týchto udalostiach.

⁴ Po mnohých rokoch otroctva Izraelitov v Egypte Jehova poslal Mojžiša a jeho brata Árona k faraónovi, aby prepustil jeho ľud. Tento pyšný egyptský panovník to však nedovolil, a tak Jehova zoslal na krajinu rad pustošivých pohrôm. Pri poslednej, desiatej pohrome zomreli všetci egyptskí prvorodení.  To faraóna prinútilo, aby ľud prepustil. (2. Mojž. 1:11; 3:9, 10; 5:1, 2; 11:1, 5)

5. Ako sa mali Izraeliti pripraviť na oslobodenie? (Pozri obrázok v úvode článku.)

⁵ Čo však mali Izraeliti urobiť ešte predtým, ako boli oslobodení? Bolo to približne v čase jarnej rovnodennosti v roku 1513 pred n. l. v židovskom mesiaci abib, ktorý sa neskôr nazýval nisan. * Už desiaty deň tohto mesiaca Boh Izraelitom povedal, aby sa začali pripravovať na udalosti, ktoré sa mali odohrať 14. nisana. Ten sa začal pri západe slnka, pretože dni židovského kalendára sa počítali od západu slnka do západu slnka. Každá domácnosť mala 14. nisana zabiť baránka (alebo kozľa) a pokropiť jeho krvou zárubne dverí svojho domu. (2. Mojž. 12:3–7, 22, 23) Rodina mala zjesť pečeného baránka s bylinami a nekvaseným chlebom. Boží anjel mal prejsť krajinou a zabiť egyptských prvorodených, no prvorodení poslušných Izraelitov mali byť ušetrení. Potom mal byť celý národ oslobodený. (2. Mojž. 12:8–13, 29–32)

6. Prečo si mal Boží ľud pripomínať Pesach každý rok?

⁶ Toto oslobodenie si Izraeliti mali pripomínať každý rok. Boh im povedal: „Tento deň vám bude slúžiť ako pamätný deň a budete ho sláviť ako sviatok Jehovovi po všetky svoje pokolenia. Máte ho sláviť ako ustanovenie na neurčitý čas.“ Po slávnosti 14. dňa mesiaca mal nasledovať sedemdňový Sviatok nekvasených chlebov. Hoci samotný Pesach sa slávil 14. nisana, ako Pesach sa označovalo všetkých osem dní tohto sviatku. (2. Mojž. 12:14–17; Luk. 22:1; Ján 18:28; 19:14) Pesach bol jedným z ustanovených sviatkov, ktoré mali Židia zachovávať každý rok. (2. Par. 8:13)

7. Čo Ježiš ustanovil pri poslednom Pesachu?

⁷ Ježiš a jeho apoštoli boli Židia pod mojžišovským Zákonom, a preto každoročne slávili Pesach. (Mat. 26:17–19) Pri poslednej oslave Pesachu Ježiš zaviedol novú slávnosť, Pánovu večeru, ktorú mali jeho nasledovníci dodržiavať každý rok. Ale ktorý deň ju mali sláviť?

8. Aká otázka vzniká pri úvahe o Pesachu a Pánovej večeri?

⁸ Vzhľadom na to, že Ježiš ustanovil Pánovu večeru hneď po slávení posledného Pesachu, táto nová slávnosť sa mala dodržiavať v rovnakom dni ako Pesach. No možno si si všimol, že v niektorých novodobých kalendároch sa dátum židovského Pesachu o jeden alebo viac dní odlišuje od dátumu, kedy si pripomíname Kristovu smrť. Prečo vzniká tento rozdiel? Odpoveď sčasti nachádzame v Božom príkaze danom Izraelitom. Po slovách, že „celý zbor izraelského zhromaždenia... zabije“ baránka, dal Mojžiš pokyn, kedy to v priebehu 14. nisana mali urobiť. (Prečítajte 2. Mojžišovu 12:5, 6.)

9. Kedy mal byť podľa 2. Mojžišovej 12:6 zabitý baránok Pesach? (Pozri aj rámček  „Ktorá časť dňa?“)

⁹ Židovské dielo The Pentateuch and Haftorahs cituje 2. Mojžišovu 12:6, kde sa píše, že baránok mal byť zabitý „medzi dvoma večermi“. To isté slovné spojenie používajú viaceré preklady Biblie. Iné preklady vrátane židovského Tanachu prekladajú tento výraz slovným spojením „za súmraku“. V ďalších prekladoch nachádzame výrazy ako „navečer“,  „pred večerom“ a „v podvečer“. Teda baránok mal byť zabitý po západe slnka, ale ešte za svetla, čiže na začiatku 14. nisana.

10. Kedy mal byť podľa niektorých Židov baránok zabitý, ale aká otázka preto vzniká?

¹⁰ Neskôr niektorí Židia premýšľali nad tým, že zabitie všetkých baránkov prinesených do chrámu by zabralo niekoľko hodín. A tak tvrdili, že výraz „medzi dvoma večermi“ v 2. Mojžišovej 12:6 sa vzťahuje na koniec 14. nisana, teda na čas od chvíle, keď sa slnko začína skláňať k obzoru (popoludní) až do jeho západu. Ale ak by to tak bolo, kedy mali Izraeliti jesť baránka? Profesor Jonathan Klawans, ktorý je odborníkom na staroveký judaizmus, hovorí: „Nový deň sa začína pri západe slnka, takže baránok je obetovaný štrnásteho, ale Pesach a jedenie baránka v skutočnosti nasleduje až pätnásteho, hoci kniha Exodus takýto časový sled neurčuje.“ Okrem toho napísal, že rabínske spisy nehovoria o tom, ako sa Pesach oslavoval pred zničením chrámu v roku 70 n. l.

11. a) Čo všetko Ježiš prežil v deň Pesach roku 33 n. l.? b) Prečo sa 15. nisan 33 n. l. nazýval „veľký“ Sabat? (Pozri poznámku pod čiarou.)

¹¹ Právom sa teda môžeme opýtať, ktorý deň sa slávil Pesach v roku 33 n. l. Trinásteho nisana, keď sa blížil deň, „v ktorom sa musí obetovať obeť pesach“, Kristus povedal Petrovi a Jánovi: „Choďte a pripravte pre nás pesach, aby sme jedli.“ (Luk. 22:7, 8) Vo štvrtok večer 14. nisana po západe slnka „konečne prišla tá hodina“. Ježiš jedol Pesach so svojimi apoštolmi a potom zaviedol Pánovu večeru. (Luk. 22:14, 15) Tej noci bol zatknutý a postavený pred súd. Okolo poludnia 14. nisana bol pribitý na kôl a popoludní zomrel. (Ján 19:14) Tak sa stalo, že „Kristus, náš pesach, bol obetovaný“ v ten istý deň, ako bol zabitý baránok Pesach. (1. Kor. 5:7; 11:23; Mat. 26:2) Prv než sa skončil tento deň a nastal 15. nisan, bol Ježiš pochovaný. * (3. Mojž. 23:5–7; Luk. 23:54)

12., 13. Ako boli izraelské deti zapojené do oslavy Pesachu?

¹² Vráťme sa teraz späť k prvému Pesachu v Egypte. Mojžiš povedal, že Boží ľud ho mal dodržiavať každý rok; mal to  byť predpis „na neurčitý čas“. Počas tejto výročnej slávnosti sa mali deti pýtať svojich rodičov, čo táto udalosť znamená. (Prečítajte 2. Mojžišovu 12:24–27; 5. Mojž. 6:20–23) Pesach sa tak mal stať „pamätným dňom“ aj pre deti. (2. Mojž. 12:14)

¹³ Dôležité poučenie vyplývajúce z tohto sviatku mali rodičia odovzdávať svojim deťom z generácie na generáciu. Deti sa mali napríklad naučiť, že Jehova dokáže ochrániť svojich služobníkov. Nie je len nejakým nekonkrétnym, abstraktným božstvom. Je skutočný, živý Boh, ktorý sa zaujíma o svoj ľud a koná v jeho prospech. Dokázal to tak, že ochránil izraelských prvorodených, „keď postihol Egypťanov pohromou“, a zachoval ich nažive.

14. Aké poučenie z Pesachu môžu rodičia vštepovať svojim deťom?

¹⁴ Dnes kresťanskí rodičia nie sú povinní každý rok vysvetľovať svojim synom a dcéram význam Pesachu. Ak si však rodič, vštepuješ svojim deťom poučenie vyplývajúce z Pesachu, totiž že Boh ochraňuje svoj ľud? Vidia tvoje deti, že si hlboko presvedčený o tom, že Jehova je stále náš Ochranca? (Žalm 27:11; Iz. 12:2) Snažíš sa im toto poučenie odovzdávať formou príjemného rozhovoru a nie nezáživnej prednášky? Vynakladaj úsilie, aby poučenie z Pesachu prispelo k duchovnému rastu tvojej rodiny.

15., 16. Čo sa môžeme naučiť z Pesachu a zo správy v 2. Mojžišovej o Jehovovi?

¹⁵ Zo správy o Pesachu môžeme načerpať aj ďalšie dôležité poučenie. Jehova Izraelitov nielen ochraňoval, ale ich aj oslobodil — „vyviedol ich z Egypta“. Zamysli sa nad tým, čo všetko to zahŕňalo. Viedol ich oblakový a ohnivý stĺp. Kráčali po morskom dne, pričom po oboch stranách mali vody Červeného mora, ktoré stáli ako steny. Keď bezpečne prešli na druhú stranu, videli, ako sa vody s hukotom zrútili a pochovali egyptskú armádu. Oslobodení Izraeliti potom spievali: „Nech spievam Jehovovi... Koňa a jeho jazdca hodil do mora. Moja sila a moja moc je Jah, lebo mi je na záchranu.“ (2. Mojž. 13:14, 21, 22; 15:1, 2; Žalm 136:11–15)

¹⁶ Ak máš deti, snažíš sa v nich budovať dôveru v Jehovu ako v Osloboditeľa? Vidia z toho, o čom rozprávaš a ako sa rozhoduješ, že tomu aj sám veríš? Na niektorom rodinnom uctievaní môžete rozobrať správu zapísanú v 2. Mojžišovej, v 12. až 15. kapitole, a pritom zdôrazniť, ako Jehova oslobodil svoj ľud. Inokedy sa môžete o tejto téme porozprávať pri čítaní Skutkov 7:30–36 alebo Daniela 3:16–18, 26–28. Každý z nás, či je mladý, alebo vekovo starší, by mal byť presvedčený, že Jehova nebol Osloboditeľom svojho ľudu len v minulosti, ale je ním aj teraz. A tak ako oslobodil  svoj ľud v Mojžišových dňoch, oslobodí aj nás. (Prečítajte 1. Tesaloničanom 1:9, 10.)

17., 18. Čo nám pripomína krv, ktorá bola použitá pri prvom Pesachu?

¹⁷ Praví kresťania neoslavujú židovský Pesach. Táto výročná slávnosť bola súčasťou mojžišovského Zákona a my nie sme pod Zákonom. (Rim. 10:4; Kol. 2:13–16) Veľmi si však ceníme inú udalosť, smrť Božieho Syna. Napriek tomu má pre nás slávnosť Pesach, ktorá bola ustanovená v Egypte, určitý význam.

¹⁸ Krv baránka, ktorou Izraeliti pokropili zárubne dverí, znamenala pre prvorodených záchranu života. V dnešnej dobe neprinášame Bohu zvieracie obete, a to ani v čase Pesachu, ani inokedy. Existuje však lepšia obeť, ktorá môže zachovať život navždy. Apoštol Pavol písal o „zbore prvorodených, ktorí boli zapísaní v nebesiach“. Prostriedkom na záchranu života týchto pomazaných kresťanov je „krv pokropenia“, Ježišova krv. (Hebr. 12:23, 24) Tá istá krv je potrebná aj na záchranu kresťanov, ktorí majú nádej na večný život na zemi. Preto by sme si všetci mali pravidelne pripomínať tento sľub: „Prostredníctvom neho máme vyslobodenie výkupným jeho krvou, áno, odpustenie svojich priestupkov, podľa bohatstva jeho nezaslúženej láskavosti.“ (Ef. 1:7)

19. Ako môže posilňovať našu dôveru v proroctvá spôsob, akým sa zaobchádzalo s baránkom Pesach?

¹⁹ Keď Izraeliti pripravovali baránka na Pesach, nemali mu zlomiť žiadnu kosť. (2. Mojž. 12:46; 4. Mojž. 9:11, 12) Ako to bolo v prípade „Božieho Baránka“, ktorý dal svoj život ako výkupné? (Ján 1:29) Bol pribitý na kôl medzi dvoma zločincami. Židia požiadali Piláta, aby dal mužom, ktorí viseli na mučeníckych koloch, polámať kosti. To malo urýchliť ich smrť, aby ich telá nezostali na koloch do 15. nisana, dvojnásobného sabatu. Vojaci polámali nohy obom zločincom, „ale keď prišli k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, nepolámali mu nohy“. (Ján 19:31–34) To zodpovedalo spôsobu, akým sa zaobchádzalo s baránkom Pesach. Tak sa baránok Pesach stal v tomto ohľade „tieňom“ toho, čo sa malo stať 14. nisana roku 33 n. l. (Hebr. 10:1) Tento vývoj udalostí bol tiež splnením slov zo Žalmu 34:20, čo by malo posilniť našu dôveru v spoľahlivosť proroctiev.

20. Čím sa Pesach odlišuje od Pánovej večere?

²⁰ No medzi Pesachom a Pánovou večerou môžeme nájsť aj rozdiely. Pesach, ktorý mali sláviť Židia, nebol predobrazom toho, čo Kristus povedal svojim nasledovníkom, aby robili pri spomienke na jeho smrť. Izraeliti mali v Egypte jesť len mäso baránka, nie jeho krv. Ježiš však prikázal svojim učeníkom niečo iné. Povedal im, že tí, ktorí budú vládnuť „v Božom kráľovstve“, by mali prijímať chlieb i víno, čo sú symboly, ktoré znázorňujú jeho telo a krv. O týchto symboloch budeme podrobnejšie hovoriť v nasledujúcom článku. (Mar. 14:22–25)

21. Prečo je užitočné poznať význam Pesachu?

²¹ Je zrejmé, že Pesach hral dôležitú úlohu v histórii Božieho ľudu a každý z nás sa môže zo správy o ňom veľa naučiť. Hoci Pesach bol „pamätný deň“ pre Židov, a nie pre kresťanov, mali by sme poznať jeho význam a vziať si k srdcu mocné poučenie, ktoré z neho plynie, lebo je súčasťou „celého Písma inšpirovaného Bohom“. (2. Tim. 3:16)