V roku 1985, keď som mal iba desať rokov, začalo chodiť do našej školy v Columbuse v americkom štáte Ohio niekoľko detí z Kambodže. Jeden chlapec mi chcel povedať, čo prežil. Nevedel veľmi po anglicky, ale pomáhal si tým, že mi kreslil obrázky, na ktorých boli hrozné scény zobrazujúce mučenie, zabíjanie a útek z krajiny. Ani večer som na tieto deti nemohol prestať myslieť a plakal som, až kým som nezaspal. Tak veľmi som sa snažil porozprávať im o nádeji na raj a o vzkriesení, ale oni mi nerozumeli. Hoci som bol ešte len chlapec, rozhodol som sa, že sa naučím ich jazyk, aby som im mohol hovoriť o Jehovovi. Vtedy som ešte netušil, ako toto rozhodnutie ovplyvní moju budúcnosť.

Učiť sa khmérčinu, ktorou sa hovorí v Kambodži, bolo ťažké. Dvakrát som to takmer vzdal, ale Jehova ma prostredníctvom mojich rodičov povzbudzoval vytrvať. Neskôr ma učitelia i spolužiaci začali nabádať, aby som sa zameral na úspešnú kariéru. Ale ja som sa chcel stať priekopníkom, preto som si zvolil študijný odbor, ktorý by mi umožnil pracovať na polovičný úväzok, a tak dosiahnuť svoj cieľ. Po skončení strednej školy som sa stretával s niekoľkými priekopníkmi a chodievali sme spolu do služby. Doučoval som tiež študentov, ktorí sa učili po anglicky, čo sa mi neskôr veľmi zišlo.

Keď som mal 16, dopočul som sa, že v Long Beach v Kalifornii je jedna kambodžská skupina. Išiel som tam a naučil som sa čítať po khmérsky. Hneď ako som zmaturoval, stal som sa priekopníkom a ďalej som zvestoval Kambodžanom, ktorí žili v mojom okolí. Keď som mal 18, premýšľal som, že sa do Kambodže presťahujem. Situácia v tejto krajine bola stále nebezpečná, ale vedel som, že z tých asi desať miliónov ľudí, čo tam vtedy žilo, počulo dobré posolstvo o Kráľovstve len pár jednotlivcov. V tom čase bol v celej krajine iba jeden zbor s 13 zvestovateľmi. Prvýkrát som išiel do Kambodže ako 19-ročný. O dva roky som sa rozhodol, že sa tam presťahujem. Aby som sa mohol venovať službe a pritom sa uživil, zamestnal som sa na skrátený úväzok ako učiteľ angličtiny a prekladateľ. Časom som si našiel manželku, ktorá mala rovnaké ciele ako ja. Tešíme sa, že môžeme pomáhať mnohým Kambodžanom, aby oddali svoj život Bohu.

Jehova mi dal, čo si žiadalo moje srdce. (Žalm 37:4) Robiť učeníkov je tá najuspokojujúcejšia práca. Za tých 16 rokov, čo som v Kambodži, sa skupinka 13 Jehovových služobníkov rozrástla na 12 zborov a štyri izolované skupiny! (Rozprával Jason Blackwell.)